Kde bolo, tam bolo, asi pred 240 rokmi dal jeden starnúci kráľ vyrobiť pre svoju mladú milenku šialene drahý náhrdelník. Výroba trvala niekoľko rokov, kráľ medzitým zomrel, nový kráľ vyhnal milenku z dvora a dvom klenotníkom ostali okrem náhrdelníka nepredstaviteľnej ceny len prázdne pokladnice a oči pre plač.
Keď sa Ľudovít XV. rozhodol svojej oficiálnej milenke Madame du Barry dokázať lásku drahým klenotom, netušil, akú lavínu udalostí tým spustí. Parížski klenotníci Boehmerr a Bassange sa po smrti suveréna pokúsili predať šperk mladej kráľovnej Márii-Antoniette, ale tá ho vediac, kto mal byť pôvodne jeho majiteľkou, odmietla. Nešťastní šperkári, ktorí sa sami zadlžili, aby klenot vyrobili, sa ho pokúsili predať na všetkých európskych dvoroch, no neúspešne. Po narodení následníka trónu v roku 1781 sa obrátili na kráľovnú znova, šťastný otec Ludovít XVI. sa ponúkol, že jej šperk kúpi, ale Mária-Antoinetta ho vraj odmietla so slovami: „Za túto cenu radšej postavme vojnovú loď, ktorá bude slúžiť kráľovi a štátu!“ Od panovníčky, ktorá mala povesť márnotratníčky a bola prezývaná Madame Deficit, by takúto reakciu málokto čakal...
Podvodníčka a naivný kardinál
Znenazdania sa na scéne objavila Jeanne de la Motte. Intrigánka a manipulátorka, ktorá zosnovala takzvanú „náhrdelníkovú aféru“, pochádzala z veľmi chudobnej šľachtickej rodiny, vraj až tak chudobnej, že ju matka v detstve nútila chodiť po žobraní. Jej predok bol síce ľavobočkom francúzskeho kráľa Henricha II., ten ho však za svojho syna oficiálne nikdy neuznal. Jeanne de la Motte si ale hrdo pridávala za meno prídavok de Valois, čo je vetva Capetovskej kráľovskej dynastie vládnucej vo Francúzsku pred Bourbonovcami. Jeanne, ako správna mytomanka, rozprávala každému, kto ju chcel počúvať, že patrí medzi najbližšie priateľky francúzskej kráľovnej, dokonca o nej hovorila dôverne ako o svojej sesternici. Ambiciózna podvodníčka sa ľahko dostala do kuloárov versaillského zámku, čo v 18. storočí nebol pre peknú, dobre oblečenú a dostatočne sebavedomú ženu problém. Keď v decembri 1784 stretla Boehmerra a Bassangea, ktorí ju prosili o pomoc, aby sa prihovorila u svojej kráľovskej priateľky, nech od nich kúpi náhrdelník, skrsol jej v hlave šialený nápad, do ktorého zatiahla aj svojho nič netušiaceho milenca...
Kardinál a dvojníčka
Kardinál de Rohan je ďalším sólistom v tomto neuveriteľnom príbehu, ktorý historici nazývajú najväčší podvod vo francúzskej monarchii. Bol potomkom jednej z najbohatších a najváženejších francúzskych rodín. S vtedy ešte princeznou Máriou Antoinettou sa kardinál stretol pri jej príchode do Francúzska. Bol to práve on, kto bol oficiálne poverený privítať ju na hraniciach, keď sa mladá rakúska arcivojvodkyňa sťahovala do svojej novej domoviny. Rohan sa neskôr stal ambasádorom francúzskeho kráľa na viedenskom dvore, kde sa jeho túžba po luxuse, striedanie mileniek a frivolný život nepáčili cisárovnej Márii-Terézii. Tento pocit len umocnil fakt, že Rohan odhalil chystaný komplot, keď si Rakúsko, Rusko a Prusko chceli rozdeliť Poľsko, a informoval o tom svojho ministra zahraničných vecí.
List, ktorý predstavuje rakúsku cisárovnú ako karikatúru, ktorá v jednej ruke drží vreckovku a utiera si slzy a v druhej meč, ktorým si usekáva svoju časť Poľska, sa dostal do rúk vtedajšej kráľovej metrese, Madame du Barry. Tá ho nahlas a s patričnými posmeškami prečítala na jednej z oficiálnych večerí vo Versailles. Mária Antoinetta, ktorej sa toto zosmiešnenie jej matky dostalo do uší, Rohanovi nikdy neodpustila a z celej duše ho neznášala. Ambiciózny kardinál mal tak zahatanú nielen možnosť stať sa prvým ministrom, k čomu mal zo svojho postavenia, rodu a funkcií veľmi blízko, ale podľa dobových klebiet sa do kráľovnej zamiloval a zúfalo sa snažil votrieť do jej priazne. Táto situácia vyhovovala jeho milenke, Jeanne de la Motte. Ponúkla sa kardinálovi, že mu pomôže dostať sa z kráľovninej nemilosti a odovzdá jej jeho list.
Po sérii falošných milostných listov, keď miesto vládkyne kardinálovi odpisoval Jeannin ďalší milenec Rétaux de Vilette, dokonca zorganizovala stretnutie medzi Rohanom a kráľovnou! Ako sa mohol nechať tento päťdesiatročný vysoký cirkevný hodnostár a diplomat tak ľahko oklamať? Nehanebná intrigánka našla a zaplatila dvojníčku! Parížska prostitútka Nicole d´Oliva sa totiž panovníčke podobala a pri nočnom stretnutí vo versaillskom parku, ktoré bolo „akoby náhodou“ prerušené nežiadanými okoloidúcimi, samoľúby šľachtic uveril, čomu veriť chcel. Po tomto už nebol problém mu nahovoriť, že kráľovná túži po náhrdelníku, ale obáva sa reakcií verejnosti a falošným listom poverila kardinála, aby diskrétne sprostredkoval kúpu šperku a poslal jej ho po Jeanne do Versailles. Keď sa však klenotníci aj s kardinálom neprestávajú čudovať, prečo kráľovná náhrdelník nenosí, a prvá splátka sa začína blížiť, drahá falošná „sesternica“ sa vyparí aj s náhrdelníkom!
Zatknite pána kardinála...
...zaznelo 15. 8. 1785 v zrkadlovej sieni vo Versailles! Bol to sviatok Nanebovzatia Panny Márie a kardinál de Rohan sa v kráľovskej kaplnke práve chystal slúžiť omšu. Tejto vete, ktorá uvrhla jedného z najvyšších cirkevných hodnostárov francúzskeho kráľovstva do väzenia, ktorá znamenala absolútny škandál a urýchlila príchod francúzskej revolúcie, predchádzali neuhradené splátky za náhrdelník, urgovanie klenotníkov u kráľovnej, ktorá vôbec netušila o čo ide, a pozvanie kardinála pred kráľovský pár, kde musel vysvetliť, ako a kým sa nechal oklamať. Ponížený kardinál sa kráľovnej ospravedlnil, zaviazal sa náhrdelník zaplatiť, požiadal kráľa o verejný proces a kráľ súhlasil.
22. mája 1786 zasadlo 64 členov francúzskeho parlamentu a kardinála zbavili obvinenia. Morálne bol očistený zo spoluviny a urážky majestátu, ale Boehmerrovi a Bassangeovi musel za náhrdelník zaplatiť 1 600 000 livier. S veľkými ťažkosťami, po predaji nehnuteľností a pozemkov, dlh nakoniec kardinálovi potomkovia doplatili až koncom 19. storočia.
Jeanne de la Motte de Valois, ktorú polícia chytila, avšak už bez klenotu, bola odsúdená k verejnému bičovaniu, vypáleniu znaku „V“ ako voleuse – zlodejka, a doživotnému žaláru. Z väzenia sa jej podarilo utiecť do Londýna, kde napísala pamäte – „Mémoires de la comtesse de Valois de La Motte“.
Najhoršie z celej aféry vyšla úplne nevinná kráľovná. Oslobodenie kardinála de Rohan francúzskym parlamentom bolo pre nešťastnú, už aj tak ľudom nenávidenú, kráľovnú ďalším ponížením. Po celom Paríži kolovali pamflety popisujúce, ako sa „Rakúšanka“ predala kardinálovi za diamanty. Dokonca aj počas procesu, v ktorom francúzsku kráľovnú odsúdia na smrť pod gilotínou, jej vmetú do tváre nepravdivé obvinenia z náhrdelníkovej aféry.
Ako povedal významný francúzsky politik Honore Mirabeau:„Proces kvôli kráľovninmu náhrdelníku bol predohrou francúzskej revolúcie.“
Zaujímavosti v číslach
„Kráľovnin náhrdelník“ bol zložený s 540-tich diamantov.
Mal 2840 karátov, stál 1 600 000 livier, to znamená, že v prepočte by sa zaňho dali kúpiť štyri zámky v okolí Paríža aj s parkami a okolitými pozemkami.
Bol rozobraný a rozpredaný na čiernom trhu v Anglicku.
reklama
Copyright © 2024, The BUSINESS SOIRÉE
