Historie

Madame du Barry: Z Versailles pod gilotínu

Publikováno: 12. 9. 2023
Autor: Silvia Mária Petrovits
Foto: Wikimedia Commons, Stephanie Branchu (Why Not Productions)
logo Sdílet článek

Prežila vzostup i pád. Z nevoľníčky sa stala grófkou. Kým jej život ukončilo ostrie gilotíny, bola oficiálnou metresou kráľa Ľudovíta XV. Inšpirovala mnohých tvorcov erotickej literatúry, skladateľov i filmárov. Kto vlastne bola madame du Barry?

Patrila k najkrajším ženám svojej doby. Jej životný príbeh je zosobnením „červenej knižnice“, okorenený vzostupom i fatálnym pádom za Veľkej francúzskej revolúcie. Hoci Marie-Jeanne Bécu, neskoršia madame du Barry, pochádzala zo skromných pomerov, po smrti madame de Pompadour dobyla kráľovský dvor. Ako malá strávila niekoľko rokov v kláštore. Než sa stala kráľovou oficiálnou milenkou, živila sa všeličím. Vo Versailles horlivo podporovala umenie, priatelila sa s umelcami i vzdelancami vrátane Voltaira, ktorý patril medzi jej obdivovateľov. V kráľovskom sídle pomáhala pestovať neoklasicistický štýl, ale svojou krásou a intrigami tu vládla iba päť rokov. Hoci nemala taký politický dosah ako madame de Pompadour, predsa panovníka ovplyvňovala v súdnej praxi a v personálnych otázkach. Podporovala francúzsku aristokraciu v anglickom exile, čím sa dostala do hľadáčika francúzskej i anglickej tajnej polície. Odchod z Veľkej Británie sa jej stal osudným...

Z kláštora do nevestinca
Narodila sa 19. augusta 1743 v lotrinskom Vaucouleurs, no jej pôvod obklopuje tajomno. Údajne bola nemanželským dieťaťom františkánskeho mnícha a chudobnej, no veľmi atraktívnej krajčírky Anny Bécu. Podľa falošného krstného listu, ktorý vyhotovili v čase jej sobáša s du Barrym, mala byť dcérou už nebohého šľachtica Jeana Baptista Casimir Gomard de Vaubernier, ktorý bol zhodou okolností františkánskym terciárom. Ako päťročnú ju poslali na výchovu do kláštora Sainte-Aure na predmestí Paríža. Po odchode z kláštora si Jeanne užívala slobodu. Živila sa pouličným predajom a neskôr sa zamestnala ako predavačka vo vykričanom salóne La Toilette, ktorý hojne navštevovali muži z high society. Krásna Jeanne dobývala srdcia boháčov a privyrábala si aj „najstarším remeslom“. Skôr než v roku 1763 stretla Jeana du Barryho, vystriedala niekoľko vplyvných a bohatých milencov.

Stretnutie s kráľom
Gaskonský šľachtic Jean du Barry mal v Paríži punc známeho sukničkára, hráča, panovačného cynika a bohatého kupliara. Marie-Jeanne Bécu sa stala jeho milenkou a riadila mu salón, ktorý bol v skutočnosti luxusným nevestincom. Medzi návštevníkov patrili najvplyvnejší aristokrati s prístupom na kráľovský dvor, medzi nimi bol aj nemanželský syn slávneho kardinála, maršal Richelieu. Krásu svojej milenky du Barry využil, aby si posilnil vplyv vo Versailles, a oženil s ňou svojho brata Guillaumea. K tomu, aby ju predstavil na dvore, dopomohlo stretnutie s kráľovým komorníkom Le Belom. Práve on zabezpečil, že sa v roku 1768 stretla vo Versailles so starnúcim kráľom Ľudovítom XV. Kráľa okúzlila na prvý pohľad.

Zanedbateľný vplyv
Kráľ bol mužom s neukojiteľným sexuálnym apetítom. So súhlasom manželky Marie Leszczyńskej vystriedal mnoho mileniek. Známe sú jeho sexuálne orgie v „háreme“ v Parc-aux-cerfs s mladými dievčatami, ktoré mu dohadzoval komorník Le Bel aj jeho prvá oficiálna milenka madame de Pompadour. Po jej smrti v roku 1764 a po skone Marie Leszczyńskej o štyri roky neskôr bolo pre ovdoveného panovníka stretnutie s mladou, neznámou kráskou novým impulzom. Oficiálne ju na dvor uviedli až v apríli 1769. Dvorania ju najprv odmietali. Jej najväčším nepriateľom bol minister zahraničia vojvoda de Choiseul, čo ho pripravilo o miesto. Na rozdiel od madame de Pompadour bol vplyv madame du Barry na francúzskom dvore v politických veciach zanedbateľný a obmedzený na intrigy.

Silní podporovatelia
Jej krása bola zdrojom žiarlivosti a u mnohých vo Versailles tŕňom v oku. Snažili sa kráľovu milenku znemožniť. Na stranu šarmantnej madame du Barry sa postavil jej bývalý milenec Louis-Francois de Richelieu. S jeho pomocou vznikla skupina vplyvných podporovateľov kráľovej favoritky. Patril k nim dokonca i vtedajší vzor cudnosti – panovníčka Mária Terézia, ktorá potrebovala udržať vratké rakúsko-francúzske spojenectvo. Pravidelne v listoch nabádala svoju najmladšiu dcéru Máriu Antoinettu, aby sa s madame du Barry uzmierila. Špirála intríg proti favoritke sa však točila ďalej. Situáciu prelomila Mária Antoinetta až na novoročnom bále v roku 1772, keď madame du Barry oficiálne oslovila – napoly obrátená k nej nonšalantne vyriekla: „Dnes je vo Versailles veľa ľudí!“

Osudový návrat
Smrťou Ľudovíta XV. v roku 1774 sa éra du Barry na kráľovskom dvore skončila. Deň pred svojím skonom kráľ zariadil, aby ju odviezli do kláštora Pont-aux-Dames. Nezostala tam však dlho, v roku 1776 sa usadila na svojom zámku Louveciennes, ktorý dostala od kráľa, a prežila ďalšie romance s anglickým lordom Henrym Seymourom či vojvodom de Brissac. Nezadržateľná sila revolúcie po dobytí Bastily nijako nenarušila jej život. Keď jej v januári 1791 ukradli cenné šperky, vybrala sa po stopách zlodejov na Britské ostrovy. Tu sa stýkala s francúzskou exilovou šľachtou, čím sa dostala do hľadáčika tajných služieb. Francúzskych i britských. Vnútropolitická situácia vo Francúzsku sa pre ňu a jej milenca, vojvodu de Brissaca, zhoršovala. Keď ho rozvášnený dav cestou do Versailles zavraždil a vojvodovu hlavu hodil k jej nohám, radšej krajinu opustila. Odišla do Anglicka, kde ju dostihli aj zvesti o poprave Ľudovíta XVI. Túžba získať zdedené majetky po de Brissacovi ju hnala domov. Myslela si, že situácia vo Francúzsku nie je pre ňu nebezpečná, a vrátila sa do Paríža. V septembri 1793 ju zatkli, postavili pred tribunál a za protirevolučné delikty odsúdili na trest smrti. V snahe uniknúť poprave prezradila úkryty cenností aj mená ďalších ľudí, ktorých neskôr tiež odsúdili na smrť. Nepomohlo to.

Ešte chvíľočku
Marie-Jeanne du Barry popravili gilotínou 8. decembra 1793 vo veku 50 rokov na parížskom Place de la Révolution. Jej smrť sa zapísala do dejín. Pred gilotínou ju čakali davy, každý bol zvedavý na milenku Ľudovíta XV. Aj na to, ako svoj trest ponesie žena z ľudu. Jej prosba katovi Sansonovi „ešte chvíľočku, pán kat, ešte chvíľu“ vzbudila u rozzúreného davu dojatie. Úpenlivo prosila o zmilovanie a plakala, až kým ostrie gilotíny nedopadlo na jej krk.

SNAHA POMÁHAŤ
S kráľovskými milenkami sa stretávame už v stredoveku. Niektorým sa podarilo získať pozíciu s oficiálnym titulom kráľovskej metresy, čo im garantovalo spoločensky prestížne miesto na dvore tesne za oficiálnou panovníkovou manželkou. Boli to vlastne akési kariérne „polomanželky“. Mnohé potenciál svojho postavenia využívali ambiciózne ako madame de Maintenon či madame de Pompadour. Madame du Barry vládla krásou a intrigami, no jej doménou zostávalo umenie a filantropia. Poznala, čo je súcit i dobročinnosť. Mala snahu pomáhať núdznym, čo jej napokon pomohlo pri vrátení majetkov konfiškovaných počas revolúcie. Často sa pred kráľom zastávala odsúdených na smrť. Nejednému človeku tým zachránila život.

V novom filme Jeanne du Barry, ktorý opisuje osud slávnej kráľovskej metresy, hrá Ľudovíta XV. Johnny Depp a jeho milenku Maïwenn (ktorá film aj režírovala).

Takto si nažívala vo svete luxusu kráľovského Versailles

Mohlo by vás zajímat

Více článků