Slovenská republika a Česká republika sú už 31 rokov samostatnými a suverénnymi aktérmi medzinárodných vzťahov. Napriek tomu sú si naše národy stále kultúrne i jazykovo blízke. Ale tento ich vzťah nemožno brať ako samozrejmosť. Treba ho sústavne kultivovať.
Vyjadrením tejto skutočnosti je aj príslušná pasáž programového vyhlásenia vlády SR, ktorá vzišla z volieb 30. septembra 2023: „Vláda bude venovať osobitnú pozornosť vzácnej blízkosti SR a ČR a nedovolí vystavenie tohto unikátneho vzťahu akémukoľvek nebezpečenstvu. Bude hľadať nové formy neprerušenia a skvalitnenia tohto vzťahu najmä medzi mladšou generáciou.“ Dôležité je tiež to, že v súlade s dobrou tradíciou prvá zahraničná bilaterálna cesta nového slovenského premiéra viedla do Prahy. Aj keď jej prípravu a priebeh sprevádzalo bezprecedentné diplomatické a politické napätie a nevyznela ako stretnutie starých priateľov na život a na smrť, keďže premiérov i vlády rozdeľuje jednak príslušnosť vládnucich politických strán k iným politickým rodinám a jednak rozdielne názory na niektoré zahraničnopolitické a bezpečnostné témy (osobitne na príčiny vojny na Ukrajine a na pomoc, ktorú jej treba v boji proti ruskej agresii poskytovať), návšteva priniesla dôležité impulzy na rozvoj praktickej spolupráce medzi našimi republikami.
Impulzy na ďalší rozvoj
Za jej hlavný výsledok pokladám záväzok premiérov, že sa bude pokračovať v praxi pravidelných spoločných zasadnutí českej a slovenskej vlády striedavo v SR a ČR, ktorá sa zrodila v roku 2013. Nejde iba o symbolické potvrdenie záujmu udržiavať výnimočné, ak už nie nadštandardné vzťahy medzi našimi republikami a národmi, a budovať vzájomnú dôveru medzi politickými reprezentáciami. Je to predovšetkým osvedčený nástroj, ako dávať týmto vzťahom praktický a užitočný obsah a vytvárať si priestor, aby sme si dokázali vysvetliť rozdiely v názoroch na problémy, ktoré nevieme ovplyvniť, ale aj rozdiely v záujmoch tak, aby neohrozovali našu bilaterálnu spoluprácu. Kde inde by sme našli lepší priestor na pravidelné definovanie spoločných záujmov v EÚ, NATO a v medzinárodnej politike, ako aj na nastoľovanie a efektívne riešenie praktických otázok, ktoré zaujímajú občanov oboch spriatelených štátov. Na tomto fóre by mali vznikať impulzy na ďalší rozvoj hospodárskej a obchodnej spolupráce, napr. v oblasti energetiky alebo v záujme dokončenia dopravných projektov navrhovaných v minulosti. Osobitne dôležité je, aby vlády spolupracovali na trvale udržateľnej dosiahnuteľnosti českých médií na Slovensku a slovenských médií v Česku.
Rozvíjať a kultivovať vzťahy
Nemali by sme podľahnúť predstave, že isté ochladenie česko-slovenských vzťahov súvisí iba so správaním vládnucich politických elít. Svoju rolu zohráva aj to, že s postupujúcim časom od rozdelenia spoločného štátu sa ekonomické, hodnotové a kultúrne smerovanie slovenskej a českej spoločnosti čoraz viac odlišuje. Ľudí, ktorí žili v spoločnom štáte a pociťujú nostalgiu po zážitkoch v ňom, každý rok ubúda. Prehlbuje sa aj jazykové odcudzenie medzi generáciami, ktoré už nevyrastali v bilingválnom Česko-Slovensku. Nové generácie, ktoré sa socializovali už v samostatných štátoch, si nenadobúdajú pozitívny vzťah k susedovi automaticky. Je úlohou zodpovednej politiky slovensko-české a česko-slovenské vzťahy invenčne rozvíjať a kultivovať. A tiež stimulovať politický aj občiansky dialóg na všetkých úrovniach.
Zatiaľ je na oboch stranách rieky Moravy dosť ľudí, ktorí by vládam neodpustili, keby sa slovensko-české a česko-slovenské vzťahy pokazili. Návšteva slovenského premiéra však ukázala, že ak si nedáme pozor, tieto vzťahy sa môžu zosunúť z roviny výnimočnosti do polohy viac alebo menej konfliktných štandardných susedských vzťahov. Bolo by to škoda.
Peter Weiss
O AUTOROVI
Peter Weiss (narodil se 7. července 1952) je exposlanec a místopředseda Národní rady SR a bývalý velvyslanec Slovenska v Maďarsku a Česku.
Vystudoval Filozofickou fakultu Univerzity Komenského v Bratislavě. V letech 1975 až 1989 pracoval v Ústavu marxismu-leninismu ÚV KSS, od roku 1984 byl vědeckým tajemníkem.
Po listopadu 1989 se stal předsedou KSS a v roce 1990 byl jedním z hlavních iniciátorů transformace KSS na sociálnědemokraticky orientovanou Stranu demokratické levice a až do roku 1996 byl jejím předsedou. Po neshodách v roce 2002 SDL opustil.
V letech 1990–2002 byl poslancem NR SR, v letech 1992–1994 byl jejím místopředsedou. V letech 1998–2002 byl předsedou zahraničního výboru a spolupředsedou Společného parlamentního výboru a Evropského parlamentu a dva roky vedoucím delegace v Parlamentním shromáždění Rady Evropy.
V letech 2009–2013 byl velvyslancem v Maďarsku, poté stejný post zastával až do roku 2020 v Česku. V současnosti je komentátorem deníku Právo a píše komentáře do slovenského deníku Pravda. V dubnu 2023 se stal předsedou Institutu sociální demokracie při straně HLAS–SD.
reklama
Copyright © 2024, The BUSINESS SOIRÉE
