Hoci sa Ferdinand Maximilián Joseph von Habsburg-Lothringen (6. 7. 1832 – 19. 6. 1867) narodil ako rakúsky arcivojvoda, stal sa cisárom Mexika. Bol politicky rozhľadený, vzdelaný aj scestovaný. Takmer dosiahol na rakúsku korunu, mohol sa stať gréckym i poľským kráĺom. Zásluhou francúzskeho cisára Napoleona III. sa pred 160 rokmi stal druhým mexickým cisárom v dejinách. Chcel byť panovníkom reforiem. Pre svoju liberálnu politiku si znepriatelil mnohých spojencov. Jeho vláda vyvrcholila v roku 1867 osobnou drámou Maximiliána i hŕstky jeho verných.
Bol ústrednou postavou Druhého Mexického cisárstva. Než pred 160 rokmi zasadol na mexický cisársky trón, oddal sa snom o veľkom a modernom impériu. Nečakal pritom, že sa to pre neho skončí fatálne. Prv než dorazil do Mexika a nechal sa korunovať, zorganizoval mnohými spochybňovaný plebiscit. Kým veľké európske štáty mexické cisárstvo uznali, USA za právoplatného vládcu stále uznávali prezidenta Benita Juáreza. Plány Napoleona III. obnoviť prítomnosť Francúzska v Amerike a zmena režimu s cieľom obmedziť moc USA boli totiž v rozpore s Monroeovou doktrínou.
Zložité časy
Trónu sa Maximilián ujal v turbulentných dobách mexických dejín. Krvavé politické konflikty občianskej vojny prerástli po porážke konzervatívcov do snáh o zahraničnopolitickú intervenciu. Situáciu zhoršilo rozhodnutie prezidenta Benita Juáreza pozastaviť splácanie zahraničných dlhov trom európskym veriteľom na čele s Francúzskom. Otvoril tým Francúzsku cestu v Mexiku vojensky, politicky aj hospodársky zasiahnuť a za podpory miestnych konzervatívcov nastoliť nový bábkový režim. Mexická katolícka cirkev, časť noblesy a aj niektoré domorodé komunity uvítali nomináciu
a neskôr aj inštaláciu Maximiliána Habsburského za cisára Mexika.
Pri Terste vybudoval rozprávkový zámok Miramare.
Rovnosť a spravodlivosť
Napätie občianskej vojny poznačilo celé obdobie cisárstva. Navyše si Maximilián podporu cirkvi a konzervatívcov dlho neudržal. Dôvodom bola jeho liberálna politika a reformy, ktoré pokračovali v intenciách najvýznamnejších liberálnych opatrení Juárezovej vlády. Snom Maximiliána bolo vybudovať z Mexika úspešnú i modernú monarchiu, ktorú by charakterizovala rovnosť, spravodlivosť a blahobyt pre všetkých. Pripravil aj mnoho humanitárnych zámerov, z ktorých neskôr pre vojnu zišlo. Reformami sa dotkol administratívneho členenia, správnej organizácie, no najmä sociálnej a hospodárskej oblasti. Obhajoval niekoľko politických myšlienok navrhnutých liberálmi počas Juárezovej administratívy. Boli to agrárne reformy, sloboda náboženského vyznania a tlače či rozšírenie volebného práva. Podporoval vyvlastnenie majetkov cirkvi a vrátenie pôdy pôvodným obyvateľom aj rovnosť všetkých pred zákonom. Zaviedol progresívnu pracovnú legislatívu, obmedzil pracovný čas a zrušil prácu maloletých. Zaujímal sa aj o životné podmienky domorodcov na majetkoch latifundistov. Reformoval školstvo, ktoré chcel sprístupniť všetkým Mexičanom. Vybudoval tiež zámky so záhradami, založil akadémiu vied, niekoľko múzeí aj cisárske divadlo. Maximilián chcel pre svoj národ spojiť sily aj s Benitom Juárezom, ktorý to však odmietol.
Koniec snom
Keď sa USA posilnili po vojne Juhu proti Severu, zmenil Napoleon III. svoju rétoriku a z Mexika sa stiahol. Maximilián pomýšľal na abdikáciu, no predtým hľadal podporu opäť u pápeža aj Napoleona. Hoci pomoc nedorazila, cisár zostal v Mexiku a pokračoval v boji po boku dobrovoľníkov s hŕstkou stúpencov, až kým ho 15. mája 1867 v Querétare nezajali. Postavili ho pred vojenský súd. Európski mocnári aj osobnosti žiadali Juáreza o milosť. Bezúspešne. Maximiliána popravili spolu s mexickými generálmi Miramónom a Mejíom ráno 19. júna 1867. Cisár František Jozef požiadal mexickú vládu o bratovo telo, ku ktorému sa Viedeň dostala až o niekoľko mesiacov. Doviezli ho pod vedením admirála Tegetthoffa cez Terst do Viedne. Dodnes však kolujú fámy, ktoré tvrdia, že Maximilián dožil v San Salvadore ako úspešný, no tajomný Justo Armas.
Maximilián bol filantropom a vzdelaným človekom. Ovládal desať jazykov vrátane španielčiny, češtiny a maďarčiny. Chcel, aby jeho nariadeniam porozumeli aj bežní obyvatelia, preto ich publikoval aj v aztéckom jazyku nahuatl.
SEN O RÍŠI BEZ KONCA
Napoleon III. Spolu s exilovou mexickou aristokraciou zorganizovali na zámku Miramare v Terste v roku 1863 oficiálne stretnutie budúceho cisára s delegáciou mexickej šľachty. Tá mu ponúkla korunu, ktorý prijal. Do Mexika vyslal pobočníka Juana del Valle, zlegitimizovaného potomka významného mexického rodu Suárez de Peredo, ktorý mal podrobne preskúmat Maximiliánovu novú vlasť a jej sociálne, politické, hospodárske i kultúrne pomery. Nasledujúce obdobie poznačili nielen prípravy na cestu či sny o reformách, ale aj tvrdý zápas o vzdanie sa nástupnického práva na rakúsky trón. Napokon s tým Maximilián, hoci nerád, súhlasil. František Jozef I. mu umožnil naverbovať si dobrovoľnícky zbor a podobne tak učinil aj belgický kráľ Leopold I., Maximiliánov svokor.
