Ve chvíli, kdy jsem hovořil s poslancem slovenského Národního shromáždění za SMER-SD Mariánem Kérym, měl plné ruce práce s uzavíráním kandidátek na komunální volby a volby do VÚC, které se na Slovensku konají v říjnu. Ostatně sám kandiduje na poslance Nitranského samosprávného kraje.
V politice jste nepřetržitě 17 let. Neužírá vás už někdy?
Mal som jedno veľké šťastie, že pochádzam z malej obce, ktorá nemá ani 500 obyvateľov, volá sa Červený Hrádok a je v okrese Zlaté Moravce. Otec ma brával so sebou na rôzne verejné schôdze a doma mi rozprával o živote obce. Nemal som ani 20 rokov a bol som po prvýkrát zvolený za poslanca obecného zastupiteľstva. O štyri roky som túto pozíciu obhájil. S politikou som teda začal veľmi zavčasu. V roku 1999 vznikol na politickej mape Smer a názory Roberta Fica ma oslovili natoľko, že som sa v roku 2001 rozhodol vstúpiť do strany a o rok nato som bol menovaný za okresného predsedu. Takže od roku 2002 stojím na čele okresnej organizácie Smeru v okrese Zlaté Moravce. V spomínanom roku 2005 som sa stal poslancom Nitrianskeho samosprávneho kraja a v roku 2012 poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Vnímam to ako výhodu, že to išlo tak postupne. A či nie som vyhorený? Čo sa týka komunálnych a regionálnych volieb, nemôžeme hovoriť o nejakom vyhorení, tá práca ma napĺňa, pretože je zmysluplná, zbytočne sa tam nepolitikárči a rýchlo vidíte aj výsledky: zmodernizovaná škola, zrekonštruovaná cesta, zariadenie sociálnych služieb...
Často se vyslovujete k dění na Ukrajině. Na svém facebooku mj. citujete Jeffreyho Sachse, že je potřeba válku zastavit jednáním. Jak konkrétně to myslíte?
Viete, niektorí politici, a to nielen na Slovensku, ale aj v Európe, hovoria o tom, že Ruskú federáciu treba vojensky poraziť. Uvedomujú si, že Ruská federácia má jadrové zbrane? Dá sa takýto štát vojensky poraziť? To sme sa asi načisto zbláznili! Zopakoval som to už stokrát, ale musím to povedať opäť, pretože ma vždy niekto chytí za slovo – fakt, že Ruská federácia vojensky napadla svojho suseda Ukrajinu, považujem za hrubé porušenie medzinárodného práva a samozrejme to odsudzujem. Ale na druhej strane my stále hovoríme už len o dodávkach zbraní pre Ukrajinu, o sankciách voči Ruskej federácii, ale neuvedomujeme si, že ohrozujeme sami seba a škodíme sami sebe. My neubližujeme Ruskej federácii. Ceny energetických komodít narástli a Ruská federácia má iných odberateľov ako Európska únia, alebo bude mať. To je prvá vec. A druhá – na dodávkach zbraní a skvapalneného plynu opäť zarábajú Spojené štáty. My platíme extrémne vysoké ceny za elektrickú energiu a plyn a môže sa nám stať, že cez zimu napriek vysokým cenám nebudeme mať dostatok plynu. To fundamentálne sa zo slovníka európskych politikov vytratilo – prinútiť obe strany, ukrajinskú aj ruskú, aby si sadli za jeden rokovací stôl a dohodli sa na skončení vojny. Ak si prezident Zelenskyj myslí, že on bude diktovať, ako má vyzerať koniec tejto vojny, je na omyle. Ústupky musí urobiť jedna aj druhá strana. A bol som sklamaný, poviem to otvorene, napríklad z prístupu Francúzska a Nemecka. Na začiatku Macron a Scholz zastávali dobrú racionálnu pozíciu, ale potom boli veľmi tvrdo kritizovaní na medzinárodnej scéne a médiami a nakoniec úplne rezignovali. Očakával som to potom napríklad od Izraela, no nestalo sa. Jediná lastovička v tomto smere je turecký prezident Erdoğan. A to ho nechcem chváliť. Turecko môžeme kritizovať za mnohé veci, za to, že sa tam buduje autoritatívny režim, ale v tomto konkrétnom konflikte medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou zohral celkom dobrú úlohu. Takže toto mi prekáža, že sa v Európskej únii, vrátane u vás v Česku aj u nás na Slovensku, správame stádovito a nerozmýšľame nad ohrozením energetickej bezpečnosti našich krajín.
Když jste zmínil energetickou krizi – probíhají různá jednání na úrovni EU, svá vlastní opatření dělají i jednotlivé státy. Jsou podle vás opatření slovenské vlády dostatečná?
Slovenská vláda sa momentálne zaoberá sama sebou, 80 percent energie venuje na riešenie vnútrostraníckych či vnútrokoaličných problémov. Vyústilo to do stavu, že strana SaS pod vedením Richarda Sulíka dala podmienku, že ak neodstúpi z postu ministra financií Igor Matovič, predseda najsilnejšej politickej strany OĽaNO, ich ministri podajú demisiu. Ale podľa mňa Sulík chce odísť hlavne kvôli tomu, že jednoducho vidí, že táto vláda jednak nezvláda svoju pozíciu a jednak jej ľudia na Slovensku absolútne neveria. Až 80 % obyvateľov neverí súčasnej vláde! A druhá vec je – a to je môj osobný názor, nie stranícky –, že Sulík sa bojí nezvládnutia práve v súvislosti s energiou, hlavne s plynom. Čoskoro prídu zimné mesiace a nechce, aby táto zodpovednosť padla na jeho hlavu. Preto sa snaží z tejto vlády čo najskôr vycúvať. Keď sa porovnáme s Nemeckom, Rakúskom, nehovoriac o Maďarsku, ale aj trebárs s Českom – vaša vláda sa snaží robiť nejaké opatrenia, napríklad Nemci a vy hovoríte o tom, že treba znížiť daň na plyn, čo je naozaj reálna pomoc. Na Slovensku pán Sulík tvrdí, že všetko má vyriešiť slobodná ruka trhu, s čím ja nesúhlasím. My by sme to určite, keby sme boli vo vláde, riešili inak a konkrétnejšie. Mnohí na Slovensku sa tešia, že vláda padne, ale ja som politický realista a myslím, že ani odchodom strany SaS nepadne. Jedinou cestou je podľa mňa referendum. Jedno už pani prezidentka zmarila, teraz sme jej doručili druhé s asi 450 tisícami podpisov, tak sa uvidí, či dá súhlas a toto referendum sa bude môcť konať.
Marián Kéry (narodil se 6. února 1978 ve Zlatých Moravcích) je poslancem Národní rady Slovenské republiky za SMER-SD.
Vystudoval Filozofickou fakultu Univerzity Konštantína Filozofa v Nitře, aprobaci historie a ruský jazyk. V současnosti externě studuje na Právnické fakultě Univerzity Mateja Bela v Banské Bystrici, dokončil bakalářskou část a začíná 1. ročník magisterského studia.
Začínal jako učitel na Gymnáziu Janka Kráľa ve Zlatých Moravcích a poté na základní škole v Červeném Hrádku. Poté čtyři roky působil jako referent na Krajském katastrálním úřadu v Nitře a pak krátce vedl Správu sportovních zařízení v Zlatých Moravcích. Od roku 2012 je až dosud nepřetržitě poslancem.
Je ženatý, s manželkou Adrianou má dvě dcery – Adrianu (5) a Agátku (16 měsíců). Má velice rád sport, zejména fotbal a tenis. Fotbal sám kdysi hrál a už od 18 let byl fotbalovým rozhodčím, po 14 letech ale musel kvůli operaci kolena skončit. Tenis stále aktivně hraje. Baví ho také historie a rád si zajde na dobré představení do Divadla Andreja Bagára v Nitře. Má rád i filmy, a to včetně starých českých filmů a seriálů.
Setkání s Karlem Gottem.
reklama
Copyright © 2024, The BUSINESS SOIRÉE
