Španielska markíza Mária Anna Pignatelli-Althann, ktorej 335. výročie narodenia uplynulo 26. júla, patrila k najvplyvnejším ženám na dvoroch cisára Karola VI. Do politiky sa priveľmi nemiešala, no práve jej Uhorsko vďačí za zachovanie si právneho status quo. V dobách 2. štvrtiny 18. storočia zanechala výrazné stopy nielen vo Vranove nad Dyjí, ale tiež v chorvátsko- -slovinskom Medzimurji.
Mária Anna Jozefína Pignatelli-Althann (26. 7. 1689 – 1. 3. 1755) pochádzala z vplyvného starobylého šľachtického rodu s históriou od čias 1. križiackej výpravy. Svetu dali vojvodcov, miestokráľov i pápeža. Krásna Mariana, ako ju vo svojej dobe nazývali, pochádzala zo španielskej vetvy. Vynikala bystrým intelektom, znalosťou jazykov i vzťahom k umeniu a vedám, ktoré po celý život všestranne podporovala.
Agentka umenia
Na jej dvoroch si podávali kľučky výrazné osobnosti umenia i vedy. Okrem iného sa jej podarilo pre početných umelcov získať oficiálne povolania na cisársky dvor a niektorým zverila aj práce na svojich panstvách. Zámok Vranov nad Dyjí so sálou predkov sa stal dejiskom spoločenských a kultúrnych podujatí. Vo svojich salónoch prijímala okrem diplomatov tiež umelcov a vzdelancov. Pravidelne organizovala divadelné a hudobné produkcie, na ktorých vystupovali aj jej deti. Financovala vznik umeleckých diel naprieč rôznymi druhmi umenia a zároveň sa pričinila o sociálne a hospodárske povznesenie majorátneho jaroslavicko-vranovského zverenstva, ale i uhorských a chorvátskych majetkov vo vlastníctve Althannovcov.
Blízky vzťah s cisárom
Ako „kalamásku“, ktorá je „trochu viac než kamarátka, no menej ako láska“, môžeme charakterizovať vzťah Karola VI. k jednej z najmocnejších žien na jeho barcelonskom i viedenskom dvore. S cisárom ju od čias bojov o španielske dedičstvo spájalo dôverné až rodinné priateľstvo. Zoznámili sa neďaleko kláštora Sant Pere de Puelles, kde sa počas bourbonského obliehania zdržiaval neskorší cisár so svojou družinou, v ktorej bol aj jej budúci manžel a kráľov pobratim, gróf Michal Ján Althann. Svadobnú štafetu po cisárovi Karolovi a Alžbete Kristíne Brunšvicko-wolfenbüttelskej o rok neskôr, vo februári 1709, v Barcelone prevzal Michal Althann s krásnou Marianou. Blízke rodinné priateľstvo spájalo manželov Althannovcov s cisárskym párom nielen v Barcelone, ale aj vo Viedni, kam ich cisár po nástupe na trón povolal. Ich sídla boli miestom najvýznamnejších spoločenských a kultúrnych podujatí, ktoré rád navštevoval aj Karol VI. s rodinou. Jeho návštevy zažil neraz aj zámok vo Vranove nad Dyjí či dolnorakúsky Murstetten. Blízky vzťah cisára a krásnej aristokratky vykladali intrigáni ako milostnú avantúru, ktorú historici nepotvrdili.
Záchrana Uhorska
Podľa starobylej uhorskej legendy sa práve manželia Althannovci na podnet cisárovej favoritky, grófky Eleonóry Batthyány, zaslúžili v roku 1720 o zachovanie uhorskej štátnosti a jej status quo. Karol VI. (uhorský kráľ Karol III.) sa snažil využiť situáciu po Szatmárskom mieri a Uhorsko ovládnuť i podriadiť pod rakúske dedičné krajiny. Centralisticko-integračné snahy však neboli po vôli uhorským stavom. Blízka priateľka španielskej markízy Eleonóra Batthyány ju o situácii informovala a žiadala o pomoc. Kým Batthyány intervenovala po linke princa Eugena Savojského, Mariana sa obrátila na panovníka. Podľa legendy ho v dvorskej kaplnke prinútila zložiť prísahu, že upustí od svojich zámerov a neporuší uhorskú ústavu, ktoré potvrdil písomne. Túto udalosť zvečnili Althannovci na freske, ktorá kedysi zdobila klenbu reprezentačného schodiska ich paláca v chorvátskom Čakovci.
Mocní v úzadí
Vplyv manželov Althannovcov na cisárskom dvore bol mimoriadny. Patrili k hŕstke ľudí, ktorí smeli cisára a jeho rodinu navštevovať denne. Michal Ján z Althannu, najvyšší koniar, pohárnik a prvý kráĽovský komorník patril spolu s manželkou do tzv. španielskej strany. Na dvore presadzovali záujmy španielskych emigrantov, ktorí prišli spolu s cisárom po smrti Jozefa I. do Viedne. Svoj vplyv však uplatňovali v úzadí. Hoci cisárom ponúkané významné úrady Michal Althann odmietol, predsa len od cisára získal v roku 1719 aj rozsiahle majetky v Uhorsku, titul dedičného župana v stolici Zala i cisárovo panstvo v regióne Medzimurje s centrom v Čakovci.
VRANOVSKÁ PANI
Sám cisár sa po ovdovení Márie Anny Pignatelli-Althannovej v roku 1722 ustanovil za poručníka jej detí a zasiahol v prospech zdarného riešenia majetkových sporov. Panstvá do správy prevzala Mariana, ktorá osudy althannovských panstiev po tri desaťročia aj významne ovplyvňovala. Stavala i opravovala budovy svetského i cirkevného charakteru či drobnými architektonickými stavbami neraz zmenila ráz krajiny. Čas venovala aj charite a svojej rodine. S manželom Michalom Jánom, grófom z Althannu, pochádzajúcim zo starobylého pôvodne bavorského rodu, mali šesť detí. Tie mali blízky vzťah s Máriou Teréziou a rovnako ako ich matka milovali umenie. Príkladom je gratulačná opera Girlanda di Fiori (Girlanda z kvetov) známeho dvorného vicekapelníka Antonia Calgara z roku 1726, ktorú jej venovali deti a vraj aj cisár. Ostatne, túto operu uviedli v novodobej premiére vo Vranove nad Dyjí v roku 2005.
Vranov nad Dyjí
