Rok 2024 je ďalším z Rokov českej hudby. Okrem bohatého programu v Českej republike a v zahraničí so sebou prináša spomienky na slávne hudobnícke a skladateľské osobnosti, v živote ktorých roky končiace sa číslom 4 hrali kľúčovú úlohu. Patrí k nim aj hlas slobody – básnik s gitarou Karel Kryl. Kým 3. marca uplynulo od jeho úmrtia 30 rokov, 12. apríla si pripomenieme jeho nedožitú osemdesiatku.
Jeho piesne svojím významom i poetikou písali históriu. Vedeli provokovať a svojou naliehavosťou ani dnes nikoho nenechávajú chladným. Svoje piesne – krátke úderné pamfletické piesne aj dlhšie poetické a melancholické skladby – si písal sám. Totalitnému režimu v nich pripomínal všetky zrady ideálov, ktorými žili ľudia v Československu. Odhaľujú životné postoje a názory umelca, ktorý svoju vlasť musel nútene opustiť. Karel Kryl sa nebál vyjadriť pravdu za žiadnych okolností, a tak sa stal jedným z najvýznamnejších predstaviteľov československého protestsongu. Dodnes povestný song Bratříčku, zavírej vrátka symbolizoval odpor proti okupácii Československa sovietskymi vojskami a vtedajšiemu nedemokratickému režimu. V časoch neslobody a exilu znel jeho hlas z éteru Slobodnej Európy či z pašovaných nahrávok.
Vizionár i večný idealista
Karel Kryl sa narodil 12. apríla 1944 v moravskom Kroměříži v rodine kníhtlačiara. Ešte ako dieťa zažil spolu s rodinou najhoršie formy útlaku a represie, ktoré sprevádzalo nútené sťahovanie i finančné problémy. Po maturite pracoval v teplickej porcelánke a v roku 1967 sa presťahoval do Prahy. Popri zamestnaní sa snažil preraziť aj vo svete hudby. Po nejakom čase snáh úspešne dobyl hitparády rozhlasovej relácie Houpačka. Jeho prvá platňa vyšla pol roka po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Titulná skladba Bratříčku, zavírej vrátka, jeho protestsong proti vpádu vojsk Varšavskej zmluvy, si v decembri 1968 získala druhé miesto za pesničkou Karla Gotta Lady Carneval. Na poprednom mieste hitparády zostala do marca 1969, keď relácia skončila. Krylove pesničky presiahli umeleckú sféru. Stali sa politickým fenoménom so silným spoločenským dosahom, čím sa dostal do hľadáčika ŠtB, ktorá sa ho snažila umlčať. Využijúc svoju účasť na festivale v západonemeckom Waldecku v septembri 1969, tam Karel Kryl požiadal o politický azyl. Do vlasti sa ďalších 20 rokov nevrátil a bývalý režim sa ho snažil vymazať z pamäti ľudí.
Lastovička nádeje
Po novembri 1989 sa na čas vrátil do vlasti. Dôvodom bola rodina i jeho úmysel prospieť zmenám v Československu a spoločnosti. Nízky muž s gitarou a charizmatickým spevom sa stal lastovičkou nádeje. Keď sa postavil na pódiá v Bratislave na Námestí SNP a v športovej hale na Pasienkoch a zazneli tam „zakázané“ pesničky, znamenalo to koniec starej éry. Mnohí ľudia ho spoznali už len podľa hlasu, no privítali ho s veľkými ováciami. Svojej povesti zostal verný aj vo svojich nových piesňach, hoci podľa kritikov jeho nová tvorba neprekonala staršie diela. Po Nežnej revolúcii pranieroval ponovembrový politický a spoločenský vývoj, najmä rozdelenie Československa, ktoré sa ho hlboko dotklo. Zlomený a sklamaný vývojom Karel Kryl zomrel 3. marca 1994 v Mníchove. Štafetu pesničkára po ňom prevzal mladší brat Jan Kryl.
S Karlom Gottom pri speve hymny na balkóne Melantrichu v decembri 1989
HLAS SLOBODY
Počas pobytu v Nemecku pracoval pre Slobodnú Európu, no zostal verný aj hudbe. V roku 1971 tam nahral koncertnú verziu platne Bratříčku, zavírej vrátka a vydal ďalšie LP platne Rakovina, Maškary, Karavana mraků či Plaváček. V Československu však bola jeho tvorba zakázaná. Ľudia na jeho pesničky nezabudli práve vďaka vysielaniu Slobodnej Európy či jeho pašovaným albumom. Naďalej preto zostával v hľadáčiku tajných. Tí nielenže podrobne mapovali Krylov život a prácu v zahraničí, ale zamerali sa i na jeho rodinu, ktorá vo vlasti zostala, či na rádio Slobodná Európa.
OCENENIA
Umeleckú piesňovú tvorbu Karla Kryla dokumentuje hudobno-poetický dokufilm režiséra Dušana Rapoša z roku 1993. Ponúka pohľad za oponu duše pesničkára, básnika a človeka. A, samozrejme, aj vydané albumy Tekuté písky, Monology a básnický album Dvě půle lunety. Karel Kryl bol držiteľom striebornej pamätnej medaily Karlovej univerzity za prínos pre duchovný rozvoj a morálnu podporu národa in memoriam (1994). Ocenili ho tiež Cenou Františka Kriegla (1995) a cenou českej Grammy (Sieň slávy – 1995) a 28. 10. 1995 mu prezident Václav Havel udelil in memoriam Medailu za zásluhy II. stupňa.
reklama
Copyright © 2024, The BUSINESS SOIRÉE
