Od října má Slovensko nového ministra zdravotnictví. Stal se jím ekonom se specializací na finance Kamil Šaško ze strany HLAS-SD. Jaké jsou jeho plány na zlepšení situace resortu, který tradičně patří mezi ty nejnáročnější?
Jaké jsou vaše priority v prvních sto dnech ve funkci?
Absolútnou prioritou od môjho vymenovania do funkcie ministra je udržať mier a lekárov v systéme a robím pre to maximum. Mám za sebou náročné a kľúčové rokovania s relevantnými partnermi zo sektora aj nad rámec sektora a ďalšie rokovania ešte pred sebou. Mojím prvoradým cieľom je, aby lekári neodišli od svojich pacientov a našli sme spoločnú dohodu. Avizoval som, že plán pre zdravotníctvo predstavím už čoskoro na odvetvovej tripartite, mám pripravených 30 systémových opatrení. Ďalšou jasnou prioritou je finančné ozdravenie sektora. Dôležité je pozrieť sa na toky peňazí, odkiaľ zo systému unikajú, a zastaviť to. Je potrebné zabezpečiť, aby financie v systéme boli využité maximálne efektívne a v prospech pacientov a zdravotníkov, aby mali zaistené dôstojné podmienky na výkon zdravotníckeho povolania.
Můžete definovat hlavní problémy slovenského zdravotnictví? Co konkrétně s nimi dělat?
Slovensko podobne ako mnohé ďalšie krajiny zápasí s nedostatkom zdravotníckeho personálu. K stabilizácii sme sa zaviazali aj v Programovom vyhlásení vlády na roky 2023 – 2027. V tomto smere sme už urobili prvé kroky – upravili sme a ďalej rozširujeme kompetencie všeobecných lekárov a sestier, upravili rezidentský program, vďaka čomu môžu byť rezidenti počas štúdia zamestnancami ambulancií, či odbúrali administratívnu záťaž. Vďaka finančnej podpore z Plánu obnovy a odolnosti SR sme mohli prispieť na zriadenie ambulancií v regiónoch, kde sú lekári potrební. Celkovo bolo vyčlenených 10 miliónov eur, vďaka ktorým má postupne vzniknúť asi 120 nových ambulancií pre dospelých, ako aj ambulancií pre deti a dorast. Mladých lekárov tento program oslovil a v súčasnosti máme už vyše 100 úspešných žiadateľov. Treba si uvedomiť, že efektívne riešenia, ktoré by priniesli okamžitý osoh, v tejto oblasti neexistujú. Efekt zavedených opatrení sa bude prejavovať postupne a stabilizácia personálnych kapacít je „behom na dlhé trate“. Rovnako ako v iných krajinách aj na Slovensku je systém zdravotníctva podfinancovaný, existujúca infraštruktúra si vyžaduje obnovu a modernizáciu. Finančné prostriedky je potrebné investovať aj do nákupu moderného materiálno-technického vybavenia. Okrem prostriedkov z rozpočtovej kapitoly ministerstva zdravotníctva využívame prostriedky z eurofondov a Plánu obnovy a odolnosti SR. Chceme zabezpečiť dostupnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť od včasnej diagnostiky a potrebnej liečby až po dostatok liekov pre našich pacientov.
Jak chcete motivovat mladé zdravotníky, aby zůstávali pracovat na Slovensku a neodcházeli do zahraničí?
Vážim si všetkých lekárov, ktorí zotrvali v našom systéme a denne dávajú nádej a zachraňujú zdravie našich pacientov. Pochádzam z lekárskej rodiny a o to viac si uvedomujem, že musíme vychovať ďalšiu generáciu zdravotníkov, aby sa mal v budúcnosti kto postarať o pacientov. Potrebujeme študentom ukázať, o čom táto práca je – aj preto začali napríklad hlavné odborníčky ministerstva pre všeobecné lekárstvo a všeobecnú starostlivosť o deti a dorast na polročnej báze osobne navštevovať lekárske fakulty na Slovensku a otvorene so študentmi diskutovať o dôležitosti zdravotníckeho povolania všeobecný lekár a primárny pediater. Zvýšili sme počty študentov medicíny, v akademickom roku 2024-2025 lekárske fakulty prijali o 158 slovenských študentov viac. Toto opatrenie sa však prejaví v systéme o niekoľko rokov.
Plánujete změny v systému zdravotnického vzdělávání?
V novembri som na pôde Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave diskutoval s odborníkmi na tému vzdelávania v zdravotníctve. Spoločne sme hľadali riešenia s predstaviteľmi akademickej obce, so študentmi zdravotníckych odborov a s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ako zlepšiť vzdelávanie zdravotníkov a ako ich v našom zdravotnom systéme na Slovensku stabilizovať. V našom záujme je zabezpečiť systémové opatrenia financovania ďalšieho vzdelávania (špecializačné, certifikačné, sústavné) zdravotníckych pracovníkov, skvalitniť praktickú časť ďalšieho vzdelávania, zabezpečiť budovanie simulačných centier či etablovať mentorstvo ako významnú dimenziu praktickej výučby. Chceme zároveň riešiť adekvátne odmeňovanie pedagogických zamestnancov stredných zdravotníckych škôl a vysokoškolských učiteľov či modernizovať materiálno- -technické vybavenie zdravotníckych škôl.
Jaké kroky podniknete ke zvýšení efektivity financování slovenského zdravotnictví? Plánujete optimalizovat rozpočet, který má resort k dispozici?
Ak mám charakterizovať rozpočet jedným slovom, je konsolidačný. Pozerám sa naň nielen ako finančník, ale už aj ako minister zodpovedný za jeden z najnáročnejších rezortov. Už teraz vidím, že nepokrýva niektoré položky, avšak musíme si uvedomiť, že priamo nadväzuje na potrebu ozdravenia verejných financií, ktoré sú po predchádzajúcej vláde v žalostnom stave. Žiaden minister nikdy nie je spokojný s návrhom rozpočtu, pretože si vie predstaviť mnoho nových a rozvojových projektov, ktoré by za priaznivejších finančných okolností vedel uskutočniť. Stále verím, že s pridelenými prostriedkami sa nám podarí zvládnuť výzvy, ktoré nás čakajú, a stále rovnako platí, že sa sústredím na sledovanie peňazí v systéme a budem hľadať spôsoby, ako ich efektívne využívať a kde hľadať rezervy.
Ve zdravotnictví se vždy projevují regionální specifika, přičemž centrum na tato specifika ne vždy slyší. Máte nějaký plán efektivní komunikace s regiony?
Popri rokovaniach s kľúčovými partnermi zo sektora som začal aj sériu rokovaní v regiónoch nad rámec sektora, aby som sa oboznámil so špecifikami danej oblasti a zároveň s výzvami, ktoré majú tieto oblasti podobné. Pomaly sa blížime k záveru týchto rokovaní, posledné sme absolvovali v Košiciach a Prešove. Okrem absolvovania série okrúhlych stolov som diskutoval napríklad so zástupcami zdravotných poisťovní zase o problematike v tejto oblasti, tiež sme sa venovali téme digitalizácie v zdravotníctve. Mojou úlohou je teraz predstaviť plán s konkrétnymi krokmi, ako budeme v zdravotníctve pokračovať. Z eurofondov pripravujeme výzvu v objeme 24 miliónov eur pre samosprávne kraje, ktoré na základe vlastnej regionálnej analýzy potrieb a priorít budú priamo poskytovať finančné prostriedky na modernizáciu prioritných špecializácií a všeobecného lekárstva.
Jak lze podle vás zlepšit současný stav urgentní a pohotovostní péče na Slovensku?
Záujmom ministerstva je, aby sa urgentné príjmy v nemocniciach, ale aj nemocničné pohotovosti personálne a technicky posilnili. Cieľom je tiež priblížiť ambulantné pohotovosti bližšie k nemocniciam, aby mali pacienti v prípade potreby k dispozícii zobrazovacie jednotky (rtg., CT atď.), laboratórne služby, špecialistov, lôžka pre prípad hospitalizácie a podobne. Pristúpili sme ku konsolidácii počtu pevných bodov ambulantnej pohotovostnej služby pre deti a dorast, aby sme zachovali pediatrickú starostlivosť o deti najmä počas dňa v ambulanciách a zároveň naďalej zachovali fungovanie pohotovostí pre deti, ktoré rešpektuje súčasné kapacity pediatrov v ambulanciách.
DOKTORSKÁ RODINA
Co vlastně Kamila Šaška motivovalo přijmout funkci ministra zdravotnictví? „Som z lekárskej rodiny, obaja moji rodičia sú lekári a brat je lekár záchranár, takže o problémoch, ktoré rezonujú v zdravotníctve, počúvam celý život,“ říká. „Ponuku na post ministra zdravotníctva vnímam ako veľkú výzvu a so všetkým rešpektom. Zároveň som vďačný predsedovi vlády a koaličným partnerom za dôveru, ktorú do mňa vložili. Za veľkú výhodu považujem to, že som finančník, pretože financovanie zdravotníctva je v každom štáte výzvou – jednoducho náklady prevyšujú dostupné zdroje. Mojou úlohou je zabezpečiť, aby financie v systéme boli využité maximálne efektívne a pociťovali to predovšetkým pacienti na dostupnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti a zdravotníci, ktorí sú pilierom celého systému.“
CV BOX
Kamil Šaško (narodil se 5. listopadu 1985 v Popradu) je ministr zdravotnictví SR, předtím pôsobil na ministerstvu hospodářství jako státní tajemník ministerstva hospodářství, kde byl zodpovědný především za energetickou politiku a také za oblast průmyslové politiky a inovace.
Vystudoval obor finance a investiční bankovnictví na London School of Business and Finance. Pracoval v soukromém finančním sektoru.
Má dlouholeté zkušenosti ve státní správí na slovenském ministerstvu financí (v letech 2014–2015 zde působil jako generální státní poradce v oblasti finančního trhu) i v Národní bance SR. V letech 2015–2020 zastával různé pozice při Stálém zastoupení Slovenské republiky při EU v Bruselu, kde úspěšně vedl důležité pracovní skupiny během historicky prvního slovenského předsednictví v Radě EU.
Od roku 2023 je členem předsednictva strany HLAS-SD. Od voleb ve stejném roce byl až do jmenování ministrem poslancem Národní rady.
Je ženatý, má jednoho syna a žije v Bratislavě.
