Právnik, diplomat a politik Jiří Hájek, ktorého 110. výročie narodenia a 30. výročie úmrtia si tohto roku pripomíname, patrí k zaujímavým osobnostiam československých politických dejín. Bojoval proti totalitným režimom 20. storočia i za ľudské práva a bol jedným zo signatárov Charty 77.
Aj keď pred rokom 1968 zastával vysoké politické funkcie, v 70. rokoch patril k čelným predstaviteľom bojovníkov za ľudské práva. V časoch normalizácie bol jedným z hlavných predstaviteľov opozície proti totalitnému režimu.
Aktívny proti fašizmu
Už počas štúdia na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej sa aktívne staval proti fašizmu a pôsobil v rôznych ilegálnych organizáciách. Po obsadení Čiech a Moravy nacistami pôsobil v ľavicovo zameranej ilegálnej tlači v Informačnej službe národného oslobodenia (ISNO). Časopis sa hlásil k západnému odboju a k Eduardovi Benešovi. Prinášal správy nielen z Protektorátu, ale aj informácie o situácii na Slovensku i zo zahraničia. Vďaka Jiřímu Hájkovi bol časopis prepojený s ľavicovým Národným hnutím pracujúcej mládeže, ktoré vnímali ako mládežnícku základňu Národnej strany práce. Pred vojnou bol Hájek členom sociálnej demokracie. Neskôr pôsobil ako veľvyslanec vo Veľkej Británii, námestník ministra zahraničných vecí, stály zástupca Československa v OSN či minister zahraničia. No zasadol aj do kresla ministra školstva a kultúry.
Osudný rok 1968
Okolo Československa sa v roku 1968 už mesiace sťahovali mraky v podobe armád Varšavskej zmluvy. Časť československej generality vedela, o čo ide. Politickí lídri však neverili, na čo sa vojská pripravujú, a možnosť vojenského zásahu si nepripúšťali. Rôzne varovania a scenáre možného vývoja vtedajšiemu prvému tajomníkovi UV KSČ Alexandrovi Dubčekovi predkladal aj vtedajší minister zahraničných vecí Jiří Hájek, ktorý v júli 1968 zorganizoval stretnutie niekoľkých ministrov s generálmi. Zhodli sa, že šance na obranu sú minimálne. Možno Dubček a jeho ľudia nebrali varovanie vážne, hoci signálov bolo viac než dosť. Po obsadení Československa Jiří Hájek vo vystúpení na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN 24. augusta 1968 poprel existenciu akéhokoľvek pozvania vojsk a odsúdil okupáciu. Avšak tri dni nato československá delegácia zmenila postoj a požiadala, aby túto tému stiahli z programu.
Bojovník proti totalite
V decembri 1976 vznikla neformálna občianska aktivita Charta 77. Upozorňovala na porušovanie občianskych a politických práv v Československu a odvolávala sa na Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe. Po vydaní Vyhlásenia Charty 77, ktorého hlavnými autormi boli Václav Havel a Pavel Kohout, ho podpísalo 242 signatárov. Jiří Hájek patril spolu s Václavom Havlom k prvým hovorcom Charty 77. Počas komunistickej éry Chartu 77 podpísalo necelých 2000 ľudí. Zo Slovákov to boli napríklad historik Ján Mlynárik, politológ Miroslav Kusý, spisovatelia Dominik Tatarka či Ľudovít Didi. Mnohých jej signatárov režim perzekvoval a väznil.
Neudelené vyznamenanie
V roku 2013 malo byť Jiřímu Hájkovi udelené štátne vyznamenanie in memoriam. Mal ho prevziať jeho syn, ktorý pre nesúhlas s politikou vtedajšieho českého prezidenta Miloša Zemana odmietol zúčastniť sa odovzdania. Prezident Miloš Zeman rozhodol, že žiadosť pána Hájka o doručenie štátneho vyznamenania Českej republiky pre jeho otca poštou alebo kuriérom svedčí o nedostatočnej úcte k oceneniu, preto Jiřího Hájka nevyznamenal.
CV BOX
Jiří Hájek (narodil sa 6. júna 1913 v Krhaniciach pri Benešove) bol politik a diplomat, minister školstva v 60. rokoch a minister zahraničných vecí. Počas normalizácie bol hovorcom Charty 77.
Vyštudoval právo na Karlovej univerzite. Po marci 1939 pracoval ilegálne v Národnom hnutí pracujúcej mládeže a v novembri 1939 bol zatknutý a odsúdený na 12 rokov väzenia.
V roku 1945 sa stal tajomníkom Ústrednej rady odborov, potom ústredným tajomníkom Robotníckej akadémie. Hneď po vojne vstúpil do ČSSD. Bol poslancom Dočasného národného zhromaždenia a zasadil sa aj o spojenie ČSSD s KSČ.
Pôsobil ako veľvyslanec v Londýne či stály zástupca ČSSR v OSN. V auguste 1968 ako minister zahraničných vecí protestoval v Bezpečnostnej rade OSN proti sovietskej invázii do ČSSR.
Po odvolaní a odchode z KSČ pracoval až do penzionovania v roku 1973 ako vedecký pracovník Historického ústavu ČSAV v Prahe. Po roku 1989 bol poradcom Alexandra Dubčeka.
Patrí k zakladateľom Československého helsinského výboru, ktorému i predsedal. Získal aj nomináciu na Nobelovu cenu za mier. Za svoju činnosť spätú s Chartou 77 dostal Pamätnú cenu profesora Thorolfa Rafta.
Zomrel 22. októbra 1993 v Prahe.
.jpg)
Jiří Hájek bol prvým laureátom Pamätnej ceny profesora Thorolfa Rafta, ktorú udeľuje nórska nadácia Raftostiftelsen.
Jiří Hájek na rokovaní Bezpečnostnej rady OSN v roku 1968.
reklama
