Před čtyřiatřiceti lety stál Ján Figeľ u zrodu Křesťanskodemokratického hnutí (KDH). Byl i jeho předsedou, zastával post ministra, působil i jako eurokomisař. Letos se sice do europarlamentu neprobojoval, pracovní vytížení se mu ale nijak nesnížilo. Zastihli jsme ho, když byl pracovně v Holandsku.
Jaká je vaše současná pracovní náplň?
Sú to rôzne komplementárne aktivity, dominantne v oblasti inovácií a regionálnych rozvojových centier. Momentálne som v Eindhovene v Holandsku, kde sa koná rokovanie Riadiacej rady EIT (Evropský inovační a technologický institut – pozn. red.), ktorej som členom. Konštruktérom som sa stal po skončení Technickej univerzity v Košiciach a k inováciám som sa dostal ako eurokomisár. Predseda EK Barroso ma v roku 2006 požiadal o založenie „MIT v Európe“ (Massachusettský institut technologie – pozn. red.), ktorý funguje v USA. Po náročnom a zložitom úsilí o dva roky vznikol Európsky inovačný a technologický inštitút. S vyše 2 400 partnermi sa za 15 rokov stal najväčším inovačným ekosystémom na kontinente a vo svete. Partnerov tvoria univerzity, výskumné centrá a podniky zoskupené v deviatich tzv. znalostných a inovačných spoločenstvách. Sú zamerané na strategické témy ako energetika, zmena klímy, digitalizácia, zdravie, potraviny, mestská mobilita, suroviny, výrobné procesy, kultúra. V medzinárodnom prostredí sa naďalej venujem citlivým témam. Jednou je ochrana náboženskej slobody, ktorá je pod obrovským tlakom a atakom v mnohých častiach sveta. Slúžil som aktívne ako prvý osobitný vyslanec EÚ pre túto agendu vo svete. A druhou je moderovanie dialógu a krokov v rámci mierovej iniciatívy týkajúcej sa vzťahov medzi Západom a Východom s cieľom zastaviť tragickú vojnu na Ukrajine.
V letošních eurovolbách jste kandidoval do europarlamentu, za KDH se tam nakonec probojovala vaše kolegyně Miriam Lexmann. Jak volby vnímáte a co byste kolegyni popřál?
Voľby na Slovensku dopadli opačne ako v mnohých krajinách na Západe, napríklad v Nemecku, vo Francúzsku, v Holandsku, Taliansku. Miriam ako europoslankyni prajem veľa múdrosti, odvahy a vytrvalosti presadzovať a obhajovať spomínané hodnoty, aktívne pracovať pre spravodlivosť a spoločné dobro. Bude jediným hlasom v EP za KDH, ale v najsilnejšej frakcii. To znásobuje jej zodpovednosť.
Se synem Adamem Janem u muzea Roberta Schumana ve francouzském Scy-Chazelles (2023).
V Unii jste působil mnoho let coby eurokomisař pro výchovu a vzdělávání…
Bol som hlavným vyjednávačom pre vstup Slovenska do EÚ od roku 1998. Od začiatku som osobne a opakovane rokoval s predstaviteľmi európskych inštitúcií. Dňa 1. mája 2004 sa zmenilo postavenie celého stredoeurópskeho regiónu. Stali sme sa členmi EÚ podľa môjho názoru v najlepšom možnom scenári – v ten istý deň a všetci pripravení kandidáti. Aj môj život sa zmenil, stal som sa prvým slovenským eurokomisárom. Najprv v Prodiho komisii a potom v Barrosovej. Začínal som pri agende podnikania a informačnej spoločnosti. A pokračoval som s agendou vzdelávania, odbornej prípravy, kultúry a mládeže. Za najvýznamnejšie výsledky svojho pôsobenia do roku 2009 považujem naštartovanie globálneho excelentného nástroja pre univerzitnú mobilitu a spoluprácu – programu Erasmus Mundus v roku 2004. Ešte výraznejším prínosom bolo založenie EIT v roku 2008 na podporu európskej konkurencieschopnosti vďaka cielenému rozvoju inovácií. Ako som uviedol, EIT sa stal najväčším inovačným ekosystémom vo svete.
Jak je na tom EU s pohledem na vzdělávání a výchovu? Co říkáte na „moderní gender“?
Dobrý vzdelávací systém spája dostupnosť a kvalitu základného a ďalšieho vzdelávania ako spojený cieľ a kritérium. K tomu dnes pribúda potreba celoživotného vzdelávania. Okrem učenia, formovania osobnosti a postojov patrí do tohto procesu aj prenos hodnôt a kultúry. Do našej civilizácie prinieslo odlíšenie a najhlbšie vplyvy kresťanstvo, ktoré nadviazalo na starozákonné židovstvo. Okrem budovania prvých univerzít, vzdelanosti, nemocníc a sirotincov to bol vplyv na rodinu založenú na manželstve muža a ženy. Táto bunka je prirodzenou a základnou jednotkou spoločnosti a zaslúži si podporu zo strany spoločnosti a štátu. Tak o tom hovorí aj medzinárodné právo. Tu, v jednote a komplementarite manželov, je nielen princíp monogamie, ale aj rovnosti muža a ženy, ich neodňateľnej dôstojnosti. Rodová ideológia relativizuje hodnotu a jedinečnosť manželstva, redefinuje identitu človeka. Každá ideológia je odchodom od reality, od pravdy a prirodzeného práva na túžbu, ilúziu či utópiu. V mene nového človeka, lepšej spoločnosti, väčšej slobody. No výsledok je vždy opačný, zákonite. Pretože pravda nás oslobodzuje, bez nej žijeme v klame. A teda v neslobode. Sloboda je krásnou dcérou múdrej a statočnej matky – pravdy. Odchod od základných hodnôt teda nevedie k šťastiu ani k väčšej slobode. Prináša do spoločnosti polarizáciu, konflikty, ba rozvrat. Preto sa štát nemá viazať na ideológiu ani náboženstvo, ale na osvedčené hodnoty, a rešpektovať základné ľudské práva. Už Konfucius varoval, že keď sa mení zmysel slov, býva ohrozená ľudská sloboda. To bolo dôvodom, prečo som pred 10 rokmi inicioval ako predseda KDH vloženie definície, ochrany a podpory manželstva ako jedinečného zväzku medzi mužom a ženou do slovenskej ústavy. Robert Fico a jeho strana to na druhý pokus a po dohode o zmenách v justícii podporili.
S rektorem Thomasem Walshem při loňském převzetí čestného doktorátu (Dr.h.c.) na HJ International Graduate School for Peace and Public Leadership v New Yorku.
Jak hodnotíte současné mezinárodní vztahy?
Očakával som, že v 21. storočí zažijeme viac pokoja a ľudskosti. Žiaľ, počnúc nástupom medzinárodného terorizmu a útokom na USA cez početné konflikty, náboženské prenasledovanie, ba genocídy sme sa znovu dostali aj k vojne v Európe a na Blízkom východe. A eskalácia oboch vojen na prahu dverí EÚ, v našom susedstve, pokračuje. Dôsledkom je ničenie životov a územia, utečenci a nenávisť. Tri európske vojny v minulom storočí prerástli do svetových – prvá a druhá svetová vojna a potom studená vojna. Ak nenájdeme mierové východisko, nedá sa vylúčiť rozsiahla medzištátna vojna. To by bol prechod z tragédie do katastrofy. Už dva roky pracujem ako moderátor a vyjednávač na zatiaľ súkromnej iniciatíve pre dialóg a zblíženie záujmov USA a Ruska. Podporuje ju aj Vatikán. Prvé rokovanie predstaviteľov z Washingtonu a z Moskvy sa uskutočnilo vo Vatikáne v apríli, v súčasnosti pripravujeme ďalšie. Ak sa medzi Východom a Západom vďaka dialógu a prepojeniu záujmov pri konkrétnych projektoch zmení konfrontácia na spoluprácu, mier dostane reálnu šancu a dlhodobú perspektívu. Schumanov mierový plán pre Európu ako celok, žia????, nebol dokončený, ale jeho princípy sú nadčasové.
A jaké jsou podle vás vztahy mezi Čechy a Slováky?
Česko-slovenské vzťahy sú mimoriadne a príkladné nielen v regióne, ale aj vo svete. V Európe, ale aj v Austrálii či Kanade som ako diplomat a politik dostával otázky na recept na pokojné rozdelenie federácie. Ja som vždy odpovedal, že ten proces bol jedinečný vďaka kultúre a spoločným záujmom zameraným na dôležité ciele. Bola ním Nežná revolúcia a potom nežný rozvod s cieľom nežnej reintegrácie do spoločnej Európy, čo sa podarilo v ten istý deň za rovnakých alebo porovnateľných podmienok. Výsledkom je silnejšie postavenie dvoch bratských národov pri jednom európskom stole, kde máme dve stoličky a dve hviezdičky. Aj keď naše spolužitie nebolo bez problémov, česko-slovenská vzájomnosť prevládla pri všetkých doterajších zlomových obdobiach. A možno ju stále vidieť aj na šampionátoch v hokeji či vo futbale.
V rozhovoru s tibetským dalajlámou v Bruselu před osmi lety.
MEZINÁRODNÍ VZTAHY A DIPLOMACIE
Ján Figeľ označuje diplomacii za komplexní pojem, spojující hlavně profesionální reprezentaci státu v zahraničí, komunikaci, negociace, ovládání protokolu, etiky a etikety, znalost historie zemí a mezinárodních vztahů. „Jazykom diplomacie je medzinárodné právo. Niečo sa dá naučiť teoreticky, ale základom je praktický výkon,“ říká. „Keď som bol univerzitným lektorom, bol som vtedy aj štátnym tajomníkom MZV a hlavným vyjednávačom v prístupovom procese SR do EÚ. Bolo to historicky jedinečné obdobie a veľmi náročné. Je to zachytené v autentických dokumentoch a knihách pre ďalšie generácie (www. janfigel.sk/publikacie). Ale vnímal som mimoriadny záujem študentov práve o tie skúsenosti z praxe živej európskej politiky. Vtedy bola slovenská diplomacia predvojom ostatných rezortov vlády. Vedenie MZV za Eduarda Kukana bolo stabilné a zahraničná politika sa opierala o politický a spoločenský konsenzus.“
CV BOX
Ján Figeľ (narodil se 20. ledna 1960 ve Vranově nad Topľou) je bývalý eurokomisař pro výchovu a vzdělávání, expředseda KDH a někdejší ministr dopravy, výstavby a regionálního rozvoje.
Vystudoval inženýrství v oboru elektrických pohonů a výkonové elektroniky na Technické univerzitě v Košicích, později se zaměřil na studium mezinárodních vztahů ve Washingtonu a evropské ekonomické integrace v Antverpách.
Od roku 1983 pracoval jako konstruktér a vývojář v ZPA Prešov, o deset let později už se ale věnoval zahraniční politice jako poslanec NRSR a od roku1998 jako státní tajemník ministerstva zahraničí a hlavní vyjednavač pro vstup do EU. Vedl i přípravu na členství SR v NATO.
Po vstupu do Unie sloužil i jako první slovenský eurokomisař zodpovědný za podnikání a informační společnost, později za vzdělávání, odbornou přípravu, kulturu a mládež.
Inicioval program mezinárodní univerzitní spolupráce Erasmus Mundus (2004) a založil Evropský inovační a technologický institut.
Inicioval vložení definice ochrany a podpory manželství jako svazku mezi mužem a ženou do slovenské ústavy.
Je ženatý, s manželkou Máriou má čtyři děti, je i devítinásobn????m dědečkem. S manželkou jsou navíc aktivní i v adopci na dálku.
