Je priam neuveriteľné, že dve významné osobnosti slovenských dejín – Ľudovít Štúr a Alexander Dubček – sa narodili v tom istom domčeku v obci Uhrovec na západe Slovenska. Dedinka sa nachádza pod vrchom Rokoš na rozhraní Nitrianskej pahorkatiny a Strážovských vrchov. Štúr miloval okolitú prírodu a rád sa sem vracal.
Dom je situovaný v strede obce pod kaštieľom, ktorý patril rodu Zayovcov. Otec Ľudovíta Štúra bol učiteľ, a preto súčasťou domu bola aj škola, kde chodili deti vo veku od 6 do 12 rokov. Vstup do domu bol v minulosti oddelený. Zvlášť bol vchod pre rodinu učiteľa a zvlášť pre žiakov. V časti, kde bývala rodina, má návštevník možnosť vidieť dve izby. V jednej miestnosti sa nachádzajú náučné panely o rodine Štúrovcov a v druhej si môže návštevník pozrieť dobový nábytok. V jednej z týchto miestností, nevedno v ktorej, uzreli svetlo sveta Ľudovít Štúr aj Alexander Dubček. V škole si môže návštevník pozrieť, ako vyzerala školská lavica a školské tabuľky, na ktoré deti písali. Do školy sa v minulosti zmestilo až 80 detí. Bola plná najmä v zime, keď deti nepomáhali na poliach. Každý žiak musel doniesť v zime polienko, aby mali čím kúriť a mohlo sa začať s výučbou. Odtiaľto odchádzal Ľudovít Štúr na Gymnázium do Rábu (dnešný Győr). Na dvore domu bol pristavený voz, do ktorého si okrem oblečenia a jedla zobral aj periny, a vydal sa ako 12-ročný chlapec na štvordňovú cestu. Expozícia v dome priblíži nielen životné osudy, dielo, ale i odkaz Ľudovíta Štúra. Zaujímavá je aj expozícia, ktorá zachytáva významné medzníky v živote Alexandra Dubčeka. V roku 1965 bol dom vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Ľudovít Štúr
Ľudovít Štúr sa narodil 28. októbra 1815. Na štúdiách v Rábe si začal uvedomovať a pociťovať národnostný útlak a ponižovanie Slovákov. Keď v septembri 1829 prišiel ako štrnásťročný študovať na lýceum do Bratislavy, našiel tam aj niekoľko slovenských študentov združených v študentskom samovzdelávacom spolku Spoločnosť česko-slovenská. Cieľom spolku bolo vzdelávať sa v národnej reči a literatúre. Ľudovít hneď na začiatku upozornil na seba zápalistým prednášaním. Neskôr sa stal zapisovateľom a podpredsedom spoločnosti. Zo študentskej spoločnosti sa utvorila vlastenecká organizácia, ktorá znepokojovala úrady. V roku 1838 – 1839 pokračoval v štúdiách na univerzite v Halle. Venoval sa predovšetkým jazykovede a histórii. Neskôr sa stal námestníkom na Palkovičovej katedre, kde naplno rozvíjal svoje schopnosti. Popritom na katedre vyvíjal intenzívnu politickú činnosť. Vrcholom Štúrovej politickej a kultúrnej činnosti v tomto období bolo rozhodnutie jeho, Hurbana a Hodžu v júli 1843 ustanoviť nový spisovný jazyk, za ktorého základ zobrali stredoslovenské nárečie. Koncom roku 1843 Štúra násilne pozbavili námestníctva na katedre. V lete roku 1844 v Liptovskom Mikuláši spolu s Hurbanom a Hodžom založili spolok Tatrín, ktorý vydával Slovenské národné noviny s literárnou prílohou Orol tatranský. Ľudovít Štúr sa v roku 1847 ako 32-ročný stal poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen. Zomrel v roku 1856, keď sa nešťastne zranil na poľovačke.
Alexander Dubček
Alexander Dubček sa v dome v Uhrovci narodil v roku 1921, 106 rokov po Ľudovítovi Štúrovi. Zaujímavosťou je, že jeho rodičia, ktorí pochádzali zo Slovenska, sa spoznali v Amerike, kam odišli ako mnohí za prácou. Z Ameriky sa vrátili tesne pred Alexandrovým narodením aj s jeho starším bratom Júliusom. Izbu v dome v Uhrovci im ponúkol rodinný priateľ a rodina tu bývala tri roky. Z domu sa odsťahovali v roku 1925, keď sa jeho rodičia počas hospodárskej krízy prihlásili za členov Interhelpa. Nový domov našli v Kirgizsku. Naspäť na Slovensko sa vrátili v roku 1938. Na protest proti fašizmu vstúpil 18-ročný Alexander do ilegálnej komunistickej strany a zúčastnil sa na bojoch v Slovenskom národnom povstaní. Od roku 1949 pôsobil v rôznych politických funkciách. Na prelome rokov 1967 – 1968 sa postavil na čelo obrodného procesu v Československu, ktorý násilne prerušila vojenská invázia Sovietskeho zväzu a jeho spojencov. Za odmietavý postoj voči mocenskému zásahu bol Dubček vylúčený z politického i verejného života. Po páde totalitného režimu v Československu, v novembri 1989, bol zvolený za predsedu Federálneho zhromaždenia. Na jar 1992 sa stal predsedom Sociálno-demokratickej strany Slovenska. Alexander Dubček sa ešte za svojho života stáva symbolom úsilia o demokraciu a humanitu. Zomrel v roku 1992 na následky autonehody.
reklama
