Stará Ľubovňa je mesto ležiace v severovýchodnej časti Slovenska. Nad mestom sa týči Ľubovniansky hrad a v podhradí sa nachádza kaštieľ, z ktorého je teraz Ľubovnianske múzeum. Tieto miesta sa môžu pýšiť tým, že v nich žili princezné de Bourbon a šľachtický rod Zamoyských.
Hrad od mesta kúpil 3. januára 1882 poľský aristokrat gróf Andrej Przemyslav Zamoyski. Ešte v tom istom roku odkúpil aj kúpele Vyšné Ružbachy, lesy v okolí Vyšných Ružbách, Podolínca i v Mníšku nad Popradom a viaceré budovy, napríklad kaštieľ v Mníšku. Takto sa ľubovnianske panstvo na 62 rokov dostalo do rúk dvoch pokolení predstaviteľov poľskej šľachty – Zamoyských.
Andrej Przemyslav Zamoyski
Narodil sa 10. júla 1852 vo Varšave v jednej z piatich najvplyvnejších rodín v Poľsku. Od chlapčenských rokov ho otec zapájal do správy šľachtického rodového majetku. Po ukončení gymnázia nastúpil na Vyššiu školu poľnohospodársku v Dublanoch pri Ľvove, ktorá patrila medzi prestížne školy v Poľsku. Kvôli zdraviu mu bolo odporúčané zdržiavať sa v kúpeľných mestách alebo pri mori. Veľmi si obľúbil Cannes, kde spoznal lásku svojho života Karolínu de Bourbon – Siciles.
Karolína de Bourbon
Mária Karolína Jozefína Ferdinanda de Bourbon – Siciles sa narodila 20. marca 1856 kráľovskej výsosti Františkovi di Paula a Márii Izabele Habsburskej na kráľovskom dvore v Neapole. Bola vnučkou dvojsicílskeho kráľa Františka I. Keď mala Mária Karolína päť rokov, musela po páde kráľovstva dvoch Sicílií s rodinou odísť do Vatikánu, kde žili pod ochranou pápeža Pia IX. Neskôr, po invázii Vatikánu vojskom talianskeho kráľa Viktora Emanuela II., musela rodina ujsť do Francúzska. Začiatky jej vzťahu s Andrejom neboli jednoduché, lebo jeho vyvolená bola princezná a on „iba gróf“, čo bolo o jednu sociálnu pozíciu nižšie. Andrej dlhé roky princeznej dvoril, až nakoniec jej tvrdohlavá matka zvolila, aby Márii Karolíne predstavil ľubovnianske panstvo, čo sa ukázalo ako dobrý krok, a rodičia princeznej povolili svadbu.
Život s princeznou
Civilný sobáš sa konal na radnici v Elisee 18. novembra 1885 a cirkevný už o deň neskôr. Manželia sa usadili v kaštieli pod hradom Ľubovňa. Správa hradného panstva nebola jednoduchá. Výdavky spojené s prevádzkou hradného panstva vyrovnávali príjmy z kúpeľov. Gróf Andrej Zamoyski preto začal investovať do kúpeľov Vyšné Ružbachy, aby im prinavrátil ich bývalú slávu. Rodinná spriaznenosť s Bourbonovcami grófovi Andrejovi Zamoyskému otvárala možnosti širokých kontaktov s celou aristokratickou a politickou elitou západných krajín. Zúčastnil sa na audienciách u pápeža a stretával sa s predstaviteľmi vatikánskej, talianskej a francúzskej diplomacie. Andrej zomrel v roku 1927 a Mária Karolína sa stala babičkou na plný úväzok. Vďaka svojej dobrej povahe bola u všetkých obľúbená. Zomrela v okupovanej Varšave v roku 1941.
Druhé pokolenie
Ján Kanty, syn grófa Andreja a princeznej Márie Karolíny, sa narodil 17. augusta 1900 v Krakove ako najmladšie z ôsmich detí. Bol absolventom katolíckeho gymnázia v Tarnove a neskôr študoval ekonómiu v Škole politických vied v Paríži. V roku 1926 sa stal dedičom ľubovnianskeho panstva, kúpeľov Vyšné Ružbachy a magnuszewského majetku v Poľsku. Na svadbe svojej sestry Karolíny sa zoznámil s princeznou Izabelou Alfonzou de Bourbon.
Svadobná fotografia: gróf Ján Kanty a princezná Izabela Alfonza de Bourbon.
Izabela Alfonza de Bourbon
Narodila sa 16. 10. 1904 v kráľovskom paláci v Madride. Princeznina matka doňa Mária Mercedes bola dcérou kráľa Alfonza XII. Infantka Izabela prežila svoje detstvo v kráľovskom paláci vychovávaná otcom a babičkou, lebo jej matka zomrela deň po pôrode. Ako Izabela dospievala, pribúdali jej oficiálne povinnosti a cesty do zahraničia. S budúcim manželom sa spoznali na svadbe Izabelinho strýka. Ich vzájomná náklonnosť prerástla do vážneho vzťahu a mladí ľudia sa zosobášili v kaplnke kráľovského paláca 9. marca 1929.
Princezná Izabela s deťmi.
Šťastie narušené vojnou
V rokoch 1929 – 1932 sa Ján Kanty začal zapisovať ako významný hospodár. Roky prežité v Starej Ľubovni a vo Vyšných Ružbachoch boli šťastné, postupne sa manželom narodili štyri deti. Ich šťastie bolo však narušené vojnovými udalosťami. S ústupom nemeckých jednotiek bolo rodine odporučené utiecť. V paláci španielskej kráľovnej prežili zimu. Neskôr pod vládou generála Franca boli nútení žiť v Seville. Batožina, ktorá putovala zo Slovenska, sa po rýchlom úteku stratila a bohatstvo a majetok nechali v bývalom Československu. Grófka Izabela s pomocou svojho otca kúpila gazdovstvo v okolí Sevilly. Gróf Andrej však úplne stratil chuť do života. Jeho bolesť z vyhnanstva a stupňujúci sa ekonomický úpadok mu uberali sily. Nebol schopný nájsť si prácu ani sa venovať obchodovaniu. Túto ťažkú skúšku ich kedysi šťastné manželstvo nezvládlo a skončilo sa priateľským rozchodom. Gróf odišiel do francúzskeho mesta Cannes. Princezná Izabela ho finančne podporovala až do jeho smrti, ktorá nastala v roku 1961 vo veku 61 rokov. Princezná sa časom presťahovala do menšieho domu s malou záhradou. Svoj život dožila v starobinci v Pozuelo, kde v roku 1985 zomrela.
