Pred piatimi desaťročiami vyšiel ako samostatná brožúra dokument „Poučenie z krízového vývoja v strane a v spoločnosti po 13. zjazde“. Prijalo ho plenárne zhromaždenie Ústredného výboru KSČ na svojom zjazde 10. a 11. decembra 1970. Je to pomerne neznáme výročie. Koho však tento dokument poznačil, nerád naň spomína.
Od ľudskej tváre k totalite
Počas 60. rokov minulého storočia začala v Československu destalinizácia a spoločenský odmäk. Zvolením Alexandra Dubčeka do funkcie 1. tajomníka ÚV KSČ sa začali presadzovať demokratizačné tendencie, ktoré našli u obyvateľstva výraznú podporu. Odstránila sa cenzúra, pokračovali rehabilitácie obetí režimu z 50. rokov a začala sa presadzovať sloboda cestovania. Sovietsky zväz sa na zmeny pozeral s nevôľou, a preto adresoval viacero varovaní. Pražskú jar a budovanie tzv. socializmu s ľudskou tvárou ukončil vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Ich „dočasný“ pobyt prečkal pád komunizmu a skončil sa odchodom posledného konvoja v polovici roka 1991.
Gustáv Husák sa v roku 1987 zapisuje do zlatej knihy návštevníkov Východného Berlína.
Boj proti demokracii
Po rezignácii Alexandra Dubčeka sa začali v KSČ snahy o obnovu pôvodného poriadku. Poučeniu predchádzal radikálnejší materiál „Jak se dělá kontrarevoluce“. Popri politických čistkách sa formovalo aj Poučenie z krízového vývoja. Jeho cieľom bolo zlikvidovať tzv. antisocialistické sily, upevniť zväzky so Sovietskym zväzom, zaistiť vedúcu úlohu strany a odštartovať normalizáciu. Počas normalizácie sa oň opierala legitimita vedenia strany.
Jeho prijatím sa zavŕšila prvá vlna tzv. konsolidačného procesu a nastúpila cesta normalizácie. Poznačil československú spoločnosť a stal sa nemenným návodom, ako myslieť, hovoriť a konať až do novembra ´89. Mnohých pre režim „nepohodlných“ občanov politicky ostrakizoval a sociálne segregoval.
Manuál aktu pomsty
Vládnuca elita v ňom politicko-ideologicky záväzne (dez)interpretovala udalosti roka 1968. Ako náhubkový normatív určoval jedinú oficiálnu pravdu. Z hrdinov Pražskej jari sa stali nepriatelia socializmu, oportunisti a občania nesúhlasiaci s dokumentom „vďaka“ previerkam „pravicové, revizionistické živly“. Zlegalizoval okupačnú prítomnosť sovietskych vojsk na území Československa ako „bratskú pomoc spriatelených armád“. Dve desaťročia bol záväzný pre celú spoločnosť ako kritiku nedovoľujúca nespochybniteľná mantra. Bol ideologickým základom na represiu a pomstu nepriateľom socializmu z radov občanov.
BOX
Slovo historika
Historik Patrik Dubovský z Ústavu pamäti národa na margo Poučenia hovorí: „Vedenie sa ani počas prestavby nemenilo, takže ani tento dokument sa nemohol meniť. Navyše, strana v rokoch 1969 a 1970 povyhadzovala aj tie intelektuálne kádre, ktoré mala. Nahrádzala ich robotníckymi kádrami, ktoré nenadobudli dostatočné vzdelanie ani skúsenosti. Títo ľudia sa neprihlásili k prestavbe ani nevytvorili nijaký nový dokument, len recyklovali Poučenie až do svojho sebazničenia v roku 1989.“
reklama
