Historie

Margaret Thatcher: Železná lady, ktorá zmenila svet

Publikováno: 25. 9. 2022
Autor: Silvia Mária Petrovitsová
Foto: Foto Shutterstock.com, James Bourne via Wikimedia Commons, Executive Office of the President of the United States, National Archives and Records Administration via Wikimedia Commons
logo Sdílet článek

Margaret Thatcher je ikonou britskej konzervatívnej politiky a jednou z najvýznamnejších osobností 20. storočia. V rokoch 1979 – 1990 bola historicky prvou predsedníčkou vlády Spojeného kráľovstva a dôležitou zahraničnopolitickou hráčkou. V októbri uplynie 97 rokov od jej narodenia a v apríli 2023 desať rokov od jej úmrtia.

Prispela k rozpadu Sovietskeho zväzu, naštartovala britskú ekonomiku a obnovila postavenie krajiny na medzinárodnej scéne. Mala množstvo priaznivcov, ale aj kritikov. Prví ju chválili za obnovu britského postavenia vo svete, tí druhí jej vyčítali, že povýšila trh na modlu a svoju politiku presadzovala aj za cenu masovej nezamestnanosti.

Chorý muž a železná lady

V období ropnej krízy a štrajkov baníkov úspešne kandidovala na post predsedníčky Konzervatívnej strany, kde sa jej podarilo presadiť svoju predstavu o domácej i zahraničnej politike. V tom čase rástla zadlženosť Spojeného kráľovstva, v dôsledku čoho krajina získala nálepku „chorý muž Európy“. Politička si svojím výrokom na konto Sovietskeho zväzu „Rusi dávajú prednosť zbraniam pred maslom, my dávame prednosť všetkému pred zbraňami“, vyslúžila od ruských novín prezývku „železná lady“. Vraj sa jej celkom páčila a časom aj zľudovela.

Zlodejka mlieka

Nestabilita v Spojenom kráľovstve dosiahla vrchol v roku 1979, vláda padla a konzervatívci vyhrali voľby. Margaret Thatcher sa stala prvou britskou premiérkou. Okamžite začala bojovať s prebujneným štátnym aparátom, rastúcou infláciou a uskutočnila prísne rozpočtové škrty. Keď v rámci nich zrušila mlieko zadarmo pre školákov do jedenástich rokov, utŕžila verejné opovrhnutie a novú prezývku „zlodejka mlieka“. Hoci zatváranie zastaraných tovární a raketový nárast nezamestnanosti zrazilo jej popularitu nadol, nastavený kurz odmietla zmeniť. Voličov si opäť získala, až keď sa v roku 1982 britská ekonomika odrazila od dna. Svojou nekompromisnou odpoveďou na inváziu Argentíny na Falklandské ostrovy zakryla väčšinu neúspechov v domácej politike a konečne sa mohla tešiť z rastu popularity.

Margaret s americkým prezidentom Ronaldom Reaganom na večeri v Bielom dome v novembri 1988.

Prežila atentát

Ani 11-mesačné strety baníkov a ich odborov s políciou nezmenili premiérkin tvrdý postoj, čo viedlo až ku koncu éry silných odborov. Rovnako tvrdý postup uplatňovala aj voči severoírskym separatistom. Podľa jej kritikov tým dohnala umiernených katolíkov k násiliu. Keď Írska republikánska armáda (IRA) v októbri 1984 počas konferencie konzervatívcov v brightonskom hoteli odpálila bombu, predsedníčka vlády unikla smrti len čírou náhodou. Napriek tomu sa nezľakla a vyhlásila, že terorizmus nikdy nezvíťazí.

Držala sa svojich zásad

Charakteristickou črtou pôsobenia Margaret Thatcher v politike bola sebaistota a vytrvalosť. Za svojimi cieľmi kráčala neoblomne a svojmu úsudku verila. S obľubou vravievala: „Byť silná je ako byť dámou. Ak ľuďom musíte povedať, že ste dáma, tak ňou určite nie ste.“ Vedela, že jej tvrdosť má mnoho odporcov, takmer vždy však dokázala presadiť svoj názor. Množstvo jej stúpencov obdivovalo jej rozhodnosť, no v dôsledku reformy britského sociálneho systému musela čeliť priam útočnej kritike ľavice. Úplná ekonomická transformácia sa jej nevydarila. Škrtom dokonca bránili aj poslanci jej vlastnej strany. Jedným z cieľov premiérky bolo obmedziť vplyv odborov, čo sa tiež podarilo. V dôsledku toho narástol počet nezamestnaných na niekoľko miliónov.

Spriaznená duša s Reaganom

Margaret Thatcher stavila na škrty v štátnom sektore a protisovietsky postoj. Zahraničnú politiku orientovala na Spojené štáty a udržiavala priateľské vzťahy s Ronaldom Reaganom. V americkom prezidentovi našla spriaznenú dušu. Zdieľala s ním nielen odpor ku komunizmu, ale aj mnohé ekonomické názory. Tešila sa, že sa po jeho odchode nedostal do Bieleho domu demokrat. S Georgeom Bushom starším to už taká symbióza ani zďaleka nebola. Neskôr si našla cestu i k Michailovi Gorbačovovi, ktorý sa neúspešne pokúšal reformovať rozpadajúcu sa komunistickú ríšu.

Tvrdá kritička Kohla

V európskej politike chcela oddialiť zjednotenie Nemecka po páde železnej opony. „Akýkoľvek pokus hovoriť o zmene hraníc alebo o nemeckom znovuzjednotení by podkopal pozíciu pána Gorbačova a otvoril Pandorinu skrinku pohraničných nárokov v celej strednej Európe.“ Tieto slová zazneli z jej úst na schôdzke 18. 11. 1989 v Paríži, ktorej sa zúčastnili aj francúzsky prezident Mitterand a nemecký kancelár Kohl. Na adresu nemeckého kancelára sa vyjadrovala kriticky. Francúzskemu veľvyslancovi v Spojenom kráľovstve Lucovi de La Barre Nanteuilovi počas večere na jar 1990 napríklad tvrdila, že „Kohl je schopný všetkého“. Železná lady sa napokon so zjednotením Nemecka zmierila. Požadovala však, aby zostalo súčasťou NATO, aby Sovietsky zväz nebol zatlačený do kúta a aby sa Nemci dohodli s Poliakmi na nemennosti hraníc.

Zrada s úsmevom

V roku 1987 získala premiérske kreslo po tretí raz, no už o dva roky nato sa jej vlastná strana postavila proti nej. Dôvodom bol tvrdý postoj proti posilňovaniu právomoci európskych orgánov, s čím členovia konzervatívnej strany nesúhlasili. Neskôr odporúčania svojich straníckych kolegov, aby odstúpila, zhodnotila ako „zradu s úsmevom na tvári“. Thatcher počas celej politickej kariéry narážala na vnútrostranícke rozkoly, ktoré vyvrcholili počas jej tretej vlády. Keď Londýn v roku 1990 zaznamenal protesty proti tzv. dani z hlavy, pochopila, že jej hrozí zosadenie z funkcie predsedníčky Konzervatívnej strany, preto radšej z tohto postu sama odstúpila.

Odchod veľkej postavy britských i svetových dejín

Politicky aktívna však zostala. V roku 1992 bola povýšená do doživotného šľachtického stavu (tzv. life peerage), získala titul barónky z Kestevenu, čo jej zabezpečilo členstvo v Snemovni lordov. Od roku 2002 sa zdravotný stav Margaret Thatcher zhoršoval, svoje aktivity postupne utlmovala. Jednoznačne však zostala veľkou postavou britských i svetových dejín. Ako britská premiérka sa zaslúžila nielen o zásadnú reformu domáceho hospodárstva a sociálneho systému, ale Spojené kráľovstvo vrátila medzi vyspelé európske ekonomiky.

Margaret Hilda Thatcher, barónka Thatcher z Kestevenu, rodená Roberts, sa narodila 13. 10. 1925 v Granthame (grófstvo Lincolnshire).

Po promócii na Oxforde nastúpila do továrne na plasty a začala sa angažovať v Konzervatívnej strane.

Do histórie sa zapísala nekompromisným postojom voči odborom či privatizáciou veľkých štátnych podnikov. Práve vďaka tejto stratégii sa jej podarilo vyviesť krajinu z hospodárskej krízy.

V 60. rokoch kritizovala labouristickú vládu za vysoké dane a bojovala za práva mestských nájomníkov, aby si od radníc mohli odkúpiť svoje domy.

Keď 8. 4. 2013 zomrela, nie všetci Briti prijali túto správu so smútkom. Mnohí totiž najdlhšie slúžiacej premiérke v moderných dejinách kráľovstva nevedia dodnes prísť na meno.

V roku 2011 sa jej životné osudy dočkali aj filmového spracovania. Hlavnú úlohu v britskom životopisnom filme stvárnila Meryl Streep, získala za ňu Oscara, Zlatý glóbus, cenu BAFTA a ďalšie ocenenia. V Českej republike mal film premiéru 1. 3. 2012. Margaret Thatcher údajne tento film vôbec nevidela.

Obľúbila si Havla

Margaret Thatcher cítila sympatie k Václavovi Havlovi, čo sa prejavilo aj počas jej návštevy Československa v roku 1990. Vyjadrila sa, že na ňu spravil veľký dojem. Počas rozhovorov sa dotkli rôznych tém zahraničnej i domácej československej politiky. Rovnaký názor mali na situáciu v Perzskom zálive. Teda s výnimkou toho, že Československo nemalo na rozdiel od Britov vojenskú flotilu. A nevynechali ani oblasť rozšírenia medzištátnej spolupráce najmä v hospodárskej oblasti či v kultúre. Margaret Thatcher sa stretla aj s niekdajším slovenským premiérom Vladimírom Mečiarom. Aj do Spojeného kráľovstva v tom čase prenikli informácie o pláne rozdelenia Československa. Vladimír Mečiar ju však uisťoval, že Československo zostane federálnym štátom.

Demonštrácia proti zavedenej dani z hlavy v posledný marcový deň 1990 na londýnskom Trafalgar Square.

Prezident George Bush odovzdal 7. marca 1991 v Bielom dome bývalej britskej premiérke prezidentskú medailu (Presidential Medal of Freedom).

reklama

https://www.qatarairways.com/en-cz/homepage.html https://www.qatarairways.com/en-cz/homepage.html https://www.qatarairways.com/en-cz/homepage.html

Mohlo by vás zajímat

Více článků