Alexander Dubček sa stal 8. apríla 1963 prvým tajomníkom ÚV KSS. Antonínovi Novotnému, prvému tajomníkovi ÚV KSČ a prezidentovi ČSSR, ktorý bol reprezentantom stalinistického konzervatívneho krídla vo vedení KSČ a stál na platforme neočechoslovakizmu, ale aj protislovenského šovinizmu, ako to pomenoval český historik Karel Kaplan, nebadane vyrástol vážny politický protivník.
Dubček ako člen Kolderovej rehabilitačnej komisie zriadenej v auguste 1962, ktorá prišla k záveru, že tzv. buržoázni nacionalisti na čele s G. Husákom a L. Novomeským boli obeťou vykonštruovaných súdnych rozhodnutí, bojoval za ich plnú rehabilitáciu vrátane straníckej. Novotný to odmietal. Na Slovensku tým vyvolal vlnu rozhorčenia. Tlak členov KSS i verejnosti bol taký silný, že Novotný musel súhlasiť s odchodom viacerých svojich spojencov, ktorí stáli za týmto procesom, čím sa jeho pozícia oslabila.
Alexander Priestorovič
Zvolením Dubčeka za prvého tajomníka ÚV KSS sa spustil vývoj, ktorý slovenskí historici nazvali predjarím. Bolo to obdobie politického otepľovania. Do verejnej činnosti, zdiskreditovanej stalinistickými praktikami, vniesol Dubček slušnosť a otvoril priestor na dialóg a slobodu zmýšľania. Vyslúžil si za to prezývku Alexander Priestorovič. Uvoľnenie akumulovanej energie prinieslo doslova explóziu skvelých tvorivých činov v umení, architektúre, historiografii i v ďalších spoločenských vedách. Začala spontánne vznikať občianska spoločnosť. Novinári zrazu smeli písať o citlivých a ťažkých témach. Symbolickým vyjadrením liberalizácie pomerov na Slovensku bol týždenník Kultúrny život, ktorý išiel aj v Prahe na dračku. Táto atmosféra sa zo Slovenska začala prenášať i do západnej časti spoločného štátu. Dubček sa zaslúžil aj o to, aby sa do povedomia spoločnosti znovu dostali najvýznamnejšie postavy slovenského národného života: Ľudovít Štúr a Milan Rastislav Štefánik, ktoré nevyhovovali dovtedajším ideologickým schémam. S veľkou razanciou nastolil otázku nerovnomerného ekonomického vývoja v Česku a na Slovensku.
Zásadne stretnutie
Rozbuškou otvoreného konfliktu sa stala návšteva prezidenta Novotného v Matici slovenskej v Martine 25. – 27. augusta 1967. Jej predstaviteľov a vlastne všetkých Slovákov obvinil zo separatizmu a z nacionalizmu, odmietol prijať dary a demonštratívne opustil stretnutie. To sa vnímalo ako urážka slovenského národa. Dal tak zámienku na rozhodujúci politický útok proti sebe. Na zasadnutí ÚV KSČ 26. – 27. septembra 1967 si Dubček dovolil hovoriť o negatívnych vplyvoch ekonomickej reformy na Slovensko. Žiadal, aby slovenské národné orgány dostali viac kompetencií a väčšiu ingerenciu voči podnikom na Slovensku. Novotný to interpretoval ako prejav zakukleného slovenského nacionalistu a znovu rozbehol úsilie o odstavenie Dubčeka z pozície prvého tajomníka ÚV KSS. Konflikt sa vystupňoval na ÚV KSČ 30. – 31. októbra 1967. Dubček prišiel so zásadným politickým posolstvom, že problémy v spoločnosti nie sú dôsledkom ignorovania jej triedneho charakteru, ako to tvrdil Novotný, ale dôsledkom dogmatického, sektárskeho a príliš centralizovaného modelu riadenia. Zároveň šikovne vystúpil proti kumulácii funkcií v jasnej narážke na to, že prezident a zároveň prvý tajomník ÚV KSČ disponuje príliš veľkou mocou a jednej z funkcií by sa mal vzdať. Novotný následne ostro zaútočil priamo z tribúny na Dubčeka, že podlieha „úzkym národným záujmom“. To sa vnímalo ako de facto nové obvinenie z „buržoázneho nacionalizmu“. Novotného pokus exemplárne Dubčeka potrestať za jeho vystúpenia prostredníctvom špeciálnej komisie však neuspel. Nezískal podporu ani u šéfa KSSZ Leonida Brežneva. Ten odkázal do Prahy „eto vaše delo“, čím Novotný prišiel o ďalších domácich spojencov. Napokon sa po dlhých a ťažkých kuloárnych i oficiálnych rokovaniach na zasadaní ÚV KSČ 3. – 5. januára 1968 Novotný vzdal funkcie a za prvého tajomníka ÚV KSČ jednomyseľne zvolili Dubčeka.
Obrodný proces
Ten dokázal z pozície prvého tajomníka KSS, ktorý mal iba veľmi obmedzené kompetencie, urobiť to, čo sa nepodarilo pražským reformným komunistom. Porazil Novotného a všetko zlé a konzervatívne, čo predstavoval. Bez razantného tlaku zo Slovenska by sa pomer síl vo vtedajšom vedení KSČ s najväčšou pravdepodobnosťou zmenil až neskôr. Dubček, pôvodne vnímaný ako kompromisný kandidát, potom so silnou skupinou českých a slovenských reformných komunistov naštartoval obrodný demokratizačný a modernizačný proces. Zrušil cenzúru a pokúsil sa o reformu socializmu sovietskeho typu. Zároveň prostredníctvom Akčného plánu ÚV KSČ z apríla 1989 otvoril cestu k federalizácii unitárneho spoločného štátu. To je však už iná história.
O AUTOROVI
Peter Weiss (narodil se 7. července 1952) je bývalý velvyslanec Slovenska v České republice.
Vystudoval Filozofickou fakultu Univerzity Komenského. V letech 1975 až 1989 pracoval v Ústavu marxismu-leninismu ústředního výboru KSS. Od 1984 byl vědeckým tajemníkem.
Po listopadu 1989 se stal předsedou KSS. V roce 1990 byl jedním z hlavních iniciátorů její transformace na sociálnědemokraticky orientovanou Stranu demokratickej ľavice a až do roku 1996 byl jejím předsedou. V roce 2002 SDĽ opustil a založil Sociálnodemokratickou alternatívu (SDA). Ta se o dva roky později sloučila se stranou SMER.
V letech 1990–2002 byl poslancem Slovenské národní rady, po roce 1992 přejmenované na Národní radu SR. Od roku 2009 byl velvyslancem v Maďarsku, v roce 2013 obsadil tento post v Česku a působil na něm sedm let.
reklama
