Letos čekají Slovensko komunální a krajské volby, příští rok pak volby parlamentní. Je tedy logické, že politické půtky, výměny názorů a různá vyjádření nabírají na intenzitě. O tom, jak se v takové situaci pracuje v parlamentu, jsme mluvili s jeho předsedou Richardem Rašim (HLAS-SD). A zároveň i o znovuobnovených česko-slovenských vztazích.
Situace ve slovenském parlamentu je poměrně složitá, zvláště s ohledem na velmi křehkou vládní většinu. Daří se vám situaci postupně stabilizovat, nebo je vaše práce s blížícími se volbami stále obtížnější?
Parlament je svojím spôsobom zrkadlom politickej reality krajiny. Slovenská politika je dnes polarizovaná a prirodzene sa to prejavuje aj v rokovacej sále. Napriek tomu sa národnej rade darí plniť jej základnú úlohu – rokovať, prijímať zákony a zabezpečovať fungovanie štátu. Od nástupu do funkcie bolo mojou prioritou vytvárať podmienky na vecnú diskusiu a dôstojný priebeh rokovaní. Predseda parlamentu však nemôže nahrádzať politickú kultúru jednotlivých poslancov. Jeho úlohou je dohliadať na dodržiavanie pravidiel a chrániť autoritu inštitúcie, nie prevychovávať politikov. Je pravda, že parlamentná väčšina je tesná a s blížiacimi sa voľbami rastie aj politické napätie. To však nie je nič výnimočné. Dôležité je, aby aj v takomto období parlament fungoval, aby sa prijímali potrebné rozhodnutia a aby politický zápas zostal v rámci demokratických pravidiel. Presne na to sa vo svojej funkcii sústreďujem.
Co z dosavadních kroků vládní koalice považujete za úspěch, za něco, proč by vám voliči opět měli dát hlas?
Za najväčší úspech považujem to, že sa nám podarilo zvládnuť dve náročné úlohy naraz – zachovať sociálnu stabilitu a zároveň začať ozdravovať verejné financie. Máloktorá vláda musí robiť takéto rozhodnutia súčasne. Na jednej strane sme museli pristúpiť ku konsolidácii, na druhej strane sme nechceli, aby jej dôsledky niesli tí najslabší. Zároveň sme ukázali, že štát má stáť pri ľuďoch – pri senioroch, rodinách, pacientoch, zamestnancoch aj regiónoch, ktoré boli dlhé roky na okraji pozornosti. Za dôležité považujem aj investície do zdravotníctva, obnovy nemocníc, podpory samospráv či rozvoja infraštruktúry v regiónoch. Neskrývame, že sme preberali krajinu vo veľmi zlom stave verejných financií. O to väčšou výzvou bolo prijímať zodpovedné rozhodnutia a zároveň zachovať sociálny charakter politiky, ktorý je pre stranu HLAS-SD prirodzený. Nebola to vždy jednoduchá cesta, ale som presvedčený, že zodpovednosť je dôležitejšia ako rozdávanie nesplniteľných sľubov. O tom, či sme boli úspešní, rozhodnú voliči. Ja však môžem povedať, že za prácou našich ministrov aj poslancov zostávajú konkrétne výsledky, ktoré ľudia vidia vo svojich mestách, obciach a v službách, ktoré využívajú každý deň.
Po nástupu nového českého premiéra Andreje Babiše se podařilo obnovit česko-slovenské vztahy na nejvyšší úrovni, včetně společného zasedání vlád. Co z vašeho pohledu by si zasloužilo ve vzájemných vztazích největší pozornost?
Česko-slovenské vzťahy sú vskutku svetovým unikátom. Spája nás spoločná história, blízkosť jazykov aj intenzívne medziľudské kontakty. Práve preto nepotrebujú veľké gestá, ale predovšetkým pravidelnú a praktickú spoluprácu. Teší ma, že dialóg na najvyššej politickej úrovni opäť funguje naplno, či už medzi vládami oboch krajín, alebo na parlamentnej úrovni. Aj ja som sa za uplynulé obdobie niekoľkokrát stretol s predsedom Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky Tomiom Okamurom a som rád, že sa nám podarilo obnoviť intenzívny politický dialóg. Ak by som mal pomenovať oblasti, ktoré si v najbližších rokoch zaslúžia najväčšiu pozornosť, bola by to bezpečnosť a hospodárstvo. Naše ekonomiky sú úzko prepojené a čelia podobným výzvam – od konkurencieschopnosti priemyslu a cien energií až po prilákanie nových investícií. Rovnako dôležitá je koordinácia pri presadzovaní spoločných záujmov v Európskej únii. Veľký potenciál vidím aj v oblasti kultúry, vzdelávania a spoločných projektov zameraných na mladých ľudí. Práve mladá generácia by mala mať možnosť budovať vzťahy, ktoré prirodzene nadväzujú na výnimočnú blízkosť našich národov. Mimoriadne dôležité je tiež rozvíjať spoluprácu v prihraničných regiónoch. Práve tam sa často najlepšie ukazuje, že česko-slovenské partnerstvo nie je len politickým projektom, ale prirodzenou súčasťou života našich občanov. Som presvedčený, že ak budeme pokračovať v tejto praktickej spolupráci, naše vzťahy zostanú aj naďalej jednými z najbližších a najpevnejších v Európe.
Jak v Česku, tak na Slovensku se víc než osmdesát let po válce staly tématem Benešovy dekrety. Na Slovensku se dokonce přenesly do vztahů mezi Slovenskem a Maďarskem. O co z vašeho pohledu v tomto sporu jde a proč bylo třeba na Slovensku přijímat zákon „proti zpochybňování výsledků druhé světové války“?
Tu je potreba veľmi presne odlišovať dve roviny. Jedna vec je historická diskusia, výskum a citlivý rozhovor o individuálnych osudoch ľudí. Tie majú mať v slobodnej spoločnosti svoje miesto. Druhá vec je politické spochybňovanie povojnového usporiadania Európy a výsledkov druhej svetovej vojny. Slovensko je krajina, ktorá vznikla na jasnom antifašistickom, demokratickom a európskom základe. Sem nás doslova katapultovalo Slovenské národné povstanie, ktoré patrí k významným udalostiam celej druhej svetovej vojny. Nešťastné a za mňa účelové otvorenie témy Benešových dekrétov stranou Progresívne Slovensko považujem za nerozvážny krok, na ktorý sme ako koalícia patrične a okamžite zareagovali. A že išlo o riadený proces, ukazuje aj vývoj v susednom Maďarsku, konkrétne hlasy, ktoré spoza Dunaja k nám prichádzajú. Z môjho pohľadu nejde o spor medzi Slovákmi a Maďarmi, ani o snahu vracať sa k historickým konfliktom. Slovensko má záujem o dobré a partnerské vzťahy s Maďarskom. Práve preto považujem za dôležité, aby sme sa sústredili na spoločné výzvy súčasnosti a budúcnosti, a nie na otváranie otázok, ktoré boli historicky a medzinárodnoprávne uzavreté.
Autor je evropským editorem Deníku
CV BOX
Richard Raši (narodil se 2. dubna 1971 v Košicích) je od konce března 2025 předsedou Národní rady Slovenské republiky a místopředsedou strany HLAS-SD.
V roce 1995 dokončil studium všeobecného lékařství na Lékařské fakultě Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košicích, absolvoval také atestaci z chirurgie 1. stupně a speciální zkoušku z úrazové chirurgie. Na Slovenské zdravotnické univerzitě v Bratislavě získal v roce 2004 titul Master of Public Health. V roce 2010 pak ukončil doktorandské studium na Technické univerzitě v Košicích a získal titul PhD.
Od roku 1995 pracoval na Klinice úrazové chirurgie ve Fakultní nemocnici L. Pasteura v Košicích, kde od roku 2004 působil jako náměstek pro léčebně-preventivní péči. V březnu 2007 byl jmenován ředitelem Fakultní nemocnice s poliklinikou v Bratislavě.
V letech 2007–2020 byl členem strany SMER-SD, poté však přešel do strany HLAS-SD. Od roku 2010 byl osm let primátorem Košic a od roku 2008 dva roky ministrem zdravotnictví. Dvakrát (v letech 2018–2020 a 2023 – březen 2025) byl také ministrem investic, regionálního rozvoje a informatizace.
Je ženatý, má tři dcery.
reklama
