Historie

Bojnický zámok s francúzskou príchuťou

Publikováno: 1. 11. 2024
Autor: Nora Závodská
Foto: autorka a SNM-Múzeum Bojnice, Igor Socha
logo Sdílet článek

Okúzľujúci zámok, ktorý patrí k najstarším a najvýznamnejším pamiatkam na Slovensku, sa nachádza v kúpeľnom meste Bojnice v Trenčianskom kraji. Už pri prvom pohľade na???? sa premietnu v hlave krásne francúzske zámky.

Stojí na travertínovej kope nad mestom. Prvá písomná zmienka o pravdepodobnej existencii hradu v Bojniciach je z roku 1113. Pôvodne bol dreveným hradom a postupne bol v 13. storočí budovaný z kameňa ako majetok rodu Hont-Poznanovcov. Koncom 13. storočia sa ho zmocnil veľmož Matúš Čák Trenčiansky. Neskôr hrad vlastnili ďalšie významné šľachtické rody: Gilethovci, Jelšavskí, Noffryovci, Korvínovci, Zápoľskí a Turzovci. Po vymretí Turzovcov dal cisár Ferdinand III. v roku 1645 bojnické panstvo do zálohy Pavlovi Pálfimu. V roku 1852 ho zdedil posledný šľachtický majiteľ, gróf Ján Pálfi. Hrad bol vo veľmi biednom stave, pretože jeho otec minul veľké peniaze vo viedenských kasínach. Najprv rozmýšľal hrad predať, ale nakoniec sa ho rozhodol zveľadiť. Uskutočnil veľmi významnú prestavbu na zámok, ktorá trvala od roku 1989 do roku 1910. Zomrel vo Viedni v roku 1908 bez priamych dedičov a dokončenia prestavby sa nedožil. 

 

Nešťastná tŕňová koruna 
Hovorí sa, že gróf Pálfi sa pri mnohých svojich cestách zaľúbil do krásnej mladej francúzskej kontesy a vďaka tomuto vzťahu došlo k poslednej kapitálnej prestavbe hradu na zámok, inšpiráciou boli francúzske zámky. Prestavba však trvala dlhých 22 rokov a kontesa na neho nepočkala, vydala sa za iného. Preto gróf Pálfi umiestnil na jednu z veží tŕňovú korunu ako znak svojej nešťastnej lásky. 

 


Posledný majiteľ Bojnického zámku Ján František Pálfi. 


Strašidlá a rozprávky 
Ročne zámok navštívi veľké množstvo návštevníkov. Prehliadky sa konajú aj v angličtine, zámok je otvorený celoročne, ale mimo sezóny nie je otvorený každý deň, a preto je dôležité skontrolovať webovú stránku zámku. Každý rok v máji organizuje podujatie Bojnický zámok so strašidlami a v júni zasa Rozprávkový zámok. Prehliadka sa začína vstupom na prvé nádvorie, z ktorého sa presunieme do vnútra zámku a prezrieme si grófsky byt. Ďalej návštevník prejde päťhrannou vežou, kde sa nachádzajú vzácne tapisérie, výšivky a rezbárske diela zo 14. a 15. storočia. Ďalej sa dostaneme do zimnej záhrady, v ktorej si môže návštevník porovnať na maketách, ako zámok vyzeral pred neogotickou prestavbou a po nej. Postupne sa dostaneme až do obrazárne, kde sa nachádzajú obrazy namaľované od 16. do 19. storočia. 

 

Anjelská výzdoba 
Zaujímavosťou je obraz grófa Jána Pálfiho, na ktorom má 28 rokov a ktorý bol súčasťou majetku rozpredaného po grófovej smrti. Po 100 rokoch sa vrátil späť vďaka šikovnému zamestnancovi múzea, ktorý na internete našiel informáciu, že sa obraz predáva na aukcii v Kanade. Ďalej si prezrieme spálňu grófa Pálfiho, až sa dostaneme k najreprezentatívnejšej miestnosti zámku zlatej sále, ktorá dostala svoje meno vďaka zlatému stropu, ktorý obsahuje 183 anjelských tváričiek, sú pozlátené 24-karátovým zlatom a každá má iný výraz. V strede je 184. anjel, ktorý drží erb rodu Pálfiovcov. V tejto miestnosti sa vítajú detičky do života a konajú sa tu civilné sobáše. Ďalej sa návštevník presunie do kaplnky, kde si môže pozrieť bojnický oltár, ktorý bol zhotovený v polovici 14. storočia vo Florencii. Skladá sa z 10 tabúľ namaľovaných na drevených doskách. V roku 1933 bolo ukradnutých päť horných tabúľ, páchatelia sa našli po roku, ale celý oltár skončil v Prahe, kde sa konali reštaurátorské práce. Dlhých 62 rokov trvalo, kým sa oltár vrátil na Bojnický zámok. 



Zámocká kaplnka bola pôvodne zasvätená Panne Márii, neskôr svätému Jánovi Kapistránskemu.

 

Od studne do spálne 
Postupne sa presúvame na najmenšie a najstaršie štvrté nádvorie, ktorého dominantou je studňa hlboká 26 metrov. Z tohto nádvoria sa dostaneme točitým schodiskom do jednotlivých miestností zámku. Dostaneme sa do modrého salóna, kde uvidíme krásny kazetový strop ozdobený 164 pozlátenými hviezdami, medzi ktorými sa nachádzajú tri erby najvýznamnejších majiteľov zámku Pálfiovcov, Korvínovcov-Huňadiovcov a Zápoľských. Ďalej prejdeme do spálňovej a obývacej časti. Koncovú časť tohto poschodia tvorí mramorová sieň, ktorá dostala názov podľa mramoru na podlahe. Na ďalšom poschodí sa nachádza prijímacia sieň, prezliekareň, umyváreň, veľká sieň, ktorá je rozdelená nádhernou vyrezávanou stenou na obývaciu a spálňovú časť. Ostatné priestory tvorí poľovnícka miestnosť a erbová sieň. Po schodoch vystúpime do rytierskej siene, z ktorej sa návštevník dostane do citadely. 

 

Legenda o rytierskej sieni 

Hovorí sa, že ak si návštevníčka zámku sadne na jednu z lavíc v rytierskej sieni, tak bude mať do roka a do dňa potomka. Tie, ktoré si sadnú vľavo, budú mať chlapčeka, tie, ktoré vpravo, dievčatko, no a tým, ktoré si sadnú ku kozubu, sa narodia dvojčatá. Niektoré páry, ktoré navštívili zámok, sa naozaj po roku ozvali a napísali na zámok, že sa im narodil potomok. Jednou z posledných miestností, ktorú si návštevník prezrie, je veľká dvorana. V súčasnosti sa tu konajú koncerty a dominantou tejto veľkolepej miestnosti je luster z 18. storočia, ktorý váži úctyhodných 700 kg. Jeho výška je tri metre a šírka 3,5 metra. Predposlednou zastávkou na prehliadkovej trase je rodinná hrobka grófa Jána Pálfiho, kde sa nachádzajú aj sarkofágy jeho rodičov. Gróf zomrel 2. 6. 1908 vo Viedni. Bol prevezený na Bojnický zámok v cínovej rakve a pochovaný. Do sarkofágu sa dostal až o tri roky neskôr. Nemal potomkov a želal si, aby všetky jeho zbierky boli prístupné verejnosti. To sa však nestalo, pretože dedičia rozpredali v rokoch 1924 až 1926 množstvo cenných predmetov na aukciách. V roku 1939 bol Bojnický zámok predaný bratovi významného českého podnikateľa Tomáša Baťu, Jánovi. Na základe Benešových dekrétov mu bol zámok skonfiškovaný po druhej svetovej vojne. V roku 1950 sa zámok stáva štátnym múzeom. 



 

PLAČÚCI GRÓF 
V roku 1990 začala zo sarkofágu grófa vytekať červenohnedá tekutina, nikto nevedel zistiť, čo to je. Začalo sa hovoriť, že gróf plače, pretože ukradnuté časti bojnického oltára sa stále nevrátili na Bojnický zámok. Do sarkofágu sa zaviedli kamery a spravila sa analýza tekutiny. Zistilo sa, že v hornej časti sarkofágu, kde boli časti truhly navzájom spojené cínom, spoje povolili. Balzamovacia tekutina si našla cestu von medzi jemné trhliny v mramore. Zaujímavá náhoda je, že vytekanie tekutiny trvalo do roku 1995, keď sa ukradnuté tabule bojnického oltára vrátili späť na zámok. Na záver prehliadky sa dostaneme do travertínovej jaskyne, kde môžeme vidieť až na dno studne, ktorú sme videli na štvrtom nádvorí. Nájdeme tu aj 3 jazierka a v lete aj osviežujúci chlad. 

 


Sarkofág grófa Jána Pálfiho. 

 


 


Mohlo by vás zajímat

Více článků