Známa francúzska fráza pochádzajúca z románu Alexandre Dumasa staršieho hovorí: „Za všetkým hľadaj ženu“. Áno, svet odjakživa menili nielen muži, ale aj ženy. Mnohé stáli v popredí dejinných zmien a ovplyvnili rôznorodé sféry života. Príkladov je veľa.
Dlhé stáročia bojujú ženy o svoju emancipáciu, do dnešných čias volajú po rovnom zaobchádzaní. V takzvanom civilizovanom svete už získali volebné právo, študujú, pracujú, podnikajú i vládnu a spolu s mužmi ovplyvňujú mnohé oblasti života. V minulosti stáli zväčša v tieni mužov, no vždy existovali aj výnimky – cieľavedomé vládkyne, političky, významné osobnosti na poli vedy, filozofie, umenia či módy. Svetovú slávu však okúsili aj tie, ktoré svet ovplyvňovali intrigami z postelí svojich kráľovských či prezidentských milencov. Tie najzaujímavejšie zo žien, ktoré menili svet, si predstavíme.
Mária Terézia
Politika bola v minulosti doménou mužov, no objavovali sa prípady, keď vládla žena. Jednou z nich bola Mária Terézia (1717 – 1780). Počas svojej 40-ročnej vlády realizovala viacero užitočných reforiem, takže tereziánske obdobie vošlo do dejín ako obdobie rozkvetu. Zreformovala súdnictvo, hospodárstvo i školstvo. Zakázala mučenie a zemepánov nútila zlepšiť postavenie poddaných. Prijala jednotnú menu, zjednotila miery a váhy, začala so sčítaním ľudu, zriadila pozemkovú knihu a očíslovala domy. Vyhlásila školskú reformu zahrňujúcu povinnú školskú dochádzku, v Banskej Štiavnici zriadila prvú banskú akadémiu na svete.
Katarína a Viktória
Prestavbou ríše a územnými ziskami si slávu zabezpečila ruská cárovná Katarína Veľká (1729 – 1796). Postarala sa o rozkvet impéria, jeho teritórium rozšírila o Krym, Bospor a Dardanely, no podporovala aj kultúru. Počas svojej vlády založila viac než 300 vzdelávacích inštitúcií a snažila sa o modernizáciu spoločensko-politických vzťahov, ktoré mali zahŕňať aj zánik nevoľníctva, čo narazilo na odpor šľachty. Jej snahu vytvárať o sebe a svojich krokoch ten najlepší obraz dokumentuje budovanie tzv. Potemkinových dedín, ktoré ukazovali zahraničným hosťom pozvaným na oficiálnu inšpekčnú cestu cárovnej do južného Ruska v roku 1787.
Ďalšou významnou osobnosťou, ktorá bola svojho času obľúbená a dnes ju historici kritizujú za expanzívnu politiku a správanie belochov k pôvodnému obyvateľstvu, je britská panovníčka Viktória (1819 – 1901). Počas svojej vlády zo Spojeného kráľovstva spravila svetovú mocnosť, keďže podporovala hospodársky rozvoj a spoločenské reformy. Za viktoriánskej éry vznikla polícia, v Londýne vybudovali prvé metro na svete, 130-kilometrovú kanalizačnú sústavu a vodovod, rozvinul sa slobodný obchod. Viktoriánska epocha zrodila aj nový smer v umení, literatúre, architektúre.
Alžbeta
Najdlhšie vládnuca žena v histórii, nedávno zosnulá anglická panovníčka Alžbeta II. (1926 – 2022), udivovala a nadchýnala milióny ľudí na celom svete. Prapravnučka kráľovnej Viktórie sa zaslúžila nielen o rozvoj svojej krajiny. Čelila svetovým udalostiam, ale aj výstrelkom vlastnej rodiny. Svet si ju okrem iného spája s dekolonizáciou britského impéria. Ako prvá britská hlava štátu navštívila v roku 1986 Čínu a potvrdila čínsko-britskú zmluvu z roku 1984 o odovzdaní Hongkongu pod čínsku správu. Alžbeta II. dokázala udržať priateľské vzťahy s predstaviteľmi novovzniknutých nezávislých štátov, či už mimo Britského spoločenstva národov alebo v rámci neho.
Eva
Argentínska prvá dáma Eva Perón (1919 – 1952) patrí medzi najpopulárnejšie a najvýznamnejšie osobnosti krajiny, ba aj celej Latinskej Ameriky. Do dejín sa zlatými písmenami zapísala najmä pre svoju charitatívnu činnosť a boj za práva žien. V roku 1947 spolu s manželom Juanom Perónom presadila pre ženy volebné právo. Venovala sa boju za sociálne a pracovné práva v celej Argentíne. Otvárala školy, nemocnice a azylové domy. Nechala postaviť 12 moderných polikliník s bezplatnou zdravotnou starostlivosťou. Pri vojenskom prevrate v roku 1955 vojsko jej telesné pozostatky prenieslo do talianskeho Milána, kde ich pochovali pod menom Maria Maggi, aby sa z obľúbenej Evity nestal perónovský kult. Do Argentíny sa jej telesné pozostatky vrátili v roku 1974 a po niekoľkých presunoch napokon spočinuli v rodinnej krypte na cintoríne v Buenos Aires.
Mária, Artemisia, Elena
Ženy a veda k sebe patria. Prvá profesorka na univerzite v Paríži Mária Curie-Skłodowska (1867 – 1934) patrí k najväčším osobnostiam svetovej vedy. Je nositeľkou Nobelovej ceny vo dvoch rôznych odboroch. Ako prvá žena ju získala v roku 1903 za fyziku spolu so svojím manželom Pierrom Curiem a Antoine Henrim Becquerelom a v roku 1911 za zásluhy o rozvoj chémie a za objav prvkov polónium a rádium. Vďaka tomuto oceneniu presvedčila francúzsku vládu, aby vyčlenila prostriedky na vytvorenie Inštitútu pre rádium. Rádioaktivita ju fascinovala. Jej poznámkový zošit je dodnes rádioaktívny, preto musí byť uložený v olovenej schránke. Rovnako je to aj s jej osobnou kuchárskou knihou.
Zaujímavé boli však aj iné prvenstvá, napr. taliansku ranobarokovú maliarku Artemisiu Gentileschi (1593 – 1656) ako prvú ženu v histórii prijali za členku Akadémie umenia Arti del Disegno vo Florencii. Dnes jej diela vlastnia významné galérie ako madridské Prado či Metropolitné múzeum umenia v New Yorku.
Vzorom mnohých žien i mužov na ceste za vzdelaním sa stala Elena Cornaro Piscopia (1646 – 1684), prvá doktorka filozofie na Univerzite v Padove. Okrem iného sa ľahko učila aj cudzie jazyky, ovládala latinčinu, gréčtinu, angličtinu, francúzštinu, španielčinu, hebrejčinu, arabčinu i aramejčinu. Prejavila sa aj ako hudobníčka, hrávala na viacerých nástrojoch, ba dokonca komponovala.
PRVÁ CESTOVATEĽKA
Egeria (v preklade „pútnik“), mníška z rímskej Hispánie, vošla do dejín ako prvá cestovateľka, ktorá svoje cestovateľské zážitky aj spísala. Itinerarium Egeriae je správa o púti do Svätej zeme. Zo severného Španielska prešla Egeria v rokoch 381 – 384 cez dnešný Istanbul do Jeruzalema, na horu Sinaj až do Sýrie. Jej dielo je dodnes dôležitým prameňom informácií pre archeológov a historikov lokalizujúcich biblické miesta, podrobne tiež zachytáva jeruzalemskú liturgiu a v neposlednom rade je cenné aj pre filológov, keďže je napísané variantom latinčiny s prvkami súdobého hovorového jazyka.
MÓDA AJ CHARITA
Ženy ovládli aj ďalšiu niekdajšiu mužskú doménu – módu. Výraznou osobnosťou sa stala Coco Chanel (1883 – 1971), ktorá sa zaslúžila o vymedzenie ženského štýlu v 20. storočí. Do módy priniesla kratší zostrih vlasov a ženy obliekla do nohavíc. Na trh uviedla tzv. malé čierne, parfum Chanel No. 5 i svetoznámu kabelku 2.55, ktorej názov sa odvodzuje od dátumu jej zrodu – február 1955. Značka Coco Chanel sa stále teší obľube. Podobne je na tom aj kozmetika značky Estée Lauder, ktorá symbolizuje kvalitu a luxus. Za jej vznikom stála podnikateľka Estée Lauder (1906 – 2004), ktorej mottom bolo: každá žena môže vyzerať krásne. K ženám, ktoré naučili svet myslieť aj na druhých, patrili monacká kňažná Grace (1929 – 1982) či princezná Diana (1961 – 1997). Grace sa venovala podpore mladých umelcov i pomoci hospitalizovaným deťom a ich rodinám. Diana podporovala viac ako stovku charitatívnych organizácií po celom svete. Zaujímala sa o chorých na lepru či AIDS, o ľudí bez domova aj o siroty.
Grace Kelly
Mária Curie-Skłodowska s manželom Pierrom
reklama
Copyright © 2024, The BUSINESS SOIRÉE
