Šľachtický rod Ocskayovcov patrí medzi staré uhorské šľachtické rody. Jeho korene siahajú do obce Očkov na dnešnom západnom Slovensku, odkiaľ sa v priebehu storočí rozšíril do ďalších častí Uhorska. V minulosti mali jeho členovia významné postavenie vo vojenskej službe aj vo verejnom živote. Potomkovia rodu dnes žijú v Maďarsku, na Slovensku aj v Rumunsku.
Jedným z významných členov tohto šľachtického rodu je maďarský dôstojník Ocskay László, ktorý počas druhej svetovej vojny zachránil v Budapešti približne dvetisíc Židov. O jeho živote a príbehu som sa rozprávala s historikom pánom Szitom Szabolcsom, ktorý je jediným odborníkom v Maďarsku, ktorý sa venoval výskumu Ocskayovho života a napísal o ňom viacero štúdií. Vďaka nemu má dnes Ocskay v Budapešti pamätnú tabuľu a pamätník.
Čo sa podarilo zistiť o Lászlóovej mladosti?
Vieme, že študoval na vojenskej škole a stal sa dôstojníkom jazdectva – husárom. Počas prvej svetovej vojny utrpel vážne zranenie. V roku 1915 mu zastrelili koňa, ktorý naňho spadol a poškodil mu nohu. Odvtedy celý život kríval.
Akú mal vojenskú hodnosť?
To sa, žiaľ, nepodarilo úplne presne zistiť. Pátral som dokonca vo vojenských archívoch vo Viedni, kde sa zachovalo množstvo spisov dôstojníkov, ale jeho osobný spis sa nenašiel. Predpokladáme, že mohol byť kapitánom alebo majorom v zálohe.
Čomu sa venoval medzi vojnami?
V tridsiatych rokoch sa zamestnal v americkej ropnej spoločnosti. Ropa bola už vtedy strategickou surovinou – poháňala stroje, lietadlá aj dopravné prostriedky. Nebolo preto jednoduché dostať sa do takejto firmy. Američania mali veľmi prísne požiadavky. Ocskay László však postupoval a neustále musel dokazovať svoju odbornosť. Postupne sa stal vedúcim oddelenia obratu. Bol veľmi šikovný človek. Vo firemnej knihe som zistil, že v štyridsiatych rokoch mal plat porovnateľný s platom ministra obrany.
Ocskay László
Prečo sa zapojil do vojny až v roku 1944 a ako sa zapojil do záchrany Židov?
Bol dôstojníkom v zálohe, to znamená, že nemusel vykonávať vojenskú službu, a keď sa dobrovoľne nehlásil, tak nemusel do vojny. Jeho pozícia v americkej ropnej spoločnosti bola dôležitejšia. Taktiež bol husárom, jazdcom a v roku 1945 nebolo takéto vojsko príliš potrebné, boli potrebné tanky. Situácia sa dramaticky zmenila po nemeckej okupácii Maďarska 19. marca v roku 1944. Po nástupe fašistického režimu začali príslušníci Strany šípových krížov brutálne prenasledovať Židov. Ocskaya Lászlóa vtedy požiadali o pomoc jeho židovskí priatelia. Poprosili ho, aby si ako vojak s určitou hodnosťou zobral pod seba rotu. Spoločne vymysleli prefíkaný plán a vytvorili pracovnú jednotku, ktorá mala oficiálne zbierať a opravovať oblečenie pre armádu. V skutočnosti išlo o krytie, ktoré umožnilo skryť prenasledovaných ľudí.
Kde sa títo ľudia ukrývali?
Miest, kde Ocskay László ukrýval Židov, bolo viacero. Jedným z hlavných bola budova bývalej židovskej školy na ulici Abonyi v Budapešti. V dielňach ženy predstierali, že opravujú vojenské uniformy. Každý tam mal potvrdenie s pečiatkou jednotky, ktoré dokazovalo, že pracuje pre armádu. V budove sa ukrývalo približne 900 ľudí – ženy, muži aj deti. Spali na zemi a snažili sa nevychádzať von, pretože v uliciach prebiehali popravy. A boli tu aj chránené domy jednotlivých veľvyslanectiev. Ľudia, ktorí pracovali a prebývali v dielňach, mali pocit, že sú chránení. Po určitom čase sa pred veľvyslanectvami tiež objavili Šípové kríže a ľudí, ktorí vyšli, jednoducho zastrelili.
Ako sa mu podarilo budovu ochrániť?
Keď sa Šípové kríže viackrát pokúsili na školu zaútočiť, Ocskay László využil svoje kontakty medzi nemeckými dôstojníkmi. Privolal ich a vysvetlil, že ide o závod pracujúci pre armádu. Nemeckí vojaci potom útočníkov odohnali.
Ako zabezpečovali jedlo pre toľko ľudí?
Ocskay László využil svoje postavenie v ropnej firme. Mal takú veľkú autoritu, že zo statkov nákladnými autami privážal mäso a zeleninu a tak pre ukrytých ľudí zabezpečoval potraviny, napriek tomu, že všade vôkol ľud hladoval. Pýtal som sa jeho spolupracovníka, ako to fungovalo. Povedal mi, že všetko fungovalo vďaka korupcii.
Certifikát Spravodlivý medzi národmi.
Koľko ľudí sa mu podarilo zachrániť?
S číslami treba byť opatrný. Historici sa snažia vyhýbať preháňaniu. Isté však je, že išlo o viacero úkrytov a stovky ľudí. Realistický odhad je približne dvetisíc zachránených.
Čo sa s ním stalo po vojne?
Po roku 1945 sa jeho situácia skomplikovala. Nový režim nedôveroval ľuďom, ktorí mali kontakty so západnými firmami. Keďže pracoval pre americkú spoločnosť, stal sa podozrivým. Napokon v roku 1947 emigroval do Spojených štátov amerických. Tam sa iba trápil. Už sa mu nedarilo tak ako pred vojnou. Zamestnali ho v ropnej spoločnosti, pre ktorú pracoval v Maďarsku, ale už iba ako strážnika. Firma, ktorej dával pozor na majetok, sa mu vôbec nepoďakovala.
Zachoval kontakt s ľuďmi, ktorých zachránil?
Niektorí z nich ho po vojne vyhľadali a stretávali sa napríklad na Margitinom ostrove v Budapešti. Neskôr sa však tieto kontakty postupne prerušili. Za svoje činy bol Ocskay László ocenený titulom Spravodlivý medzi národmi. Ocenenie udeľuje izraelská organizácia Jad Vašem Nežidom, ktorí počas holokaustu riskovali vlastný život, aby zachránili Židov pred prenasledovaním a smrťou. Aj keby Ocskay László zachránil jediného človeka, bol by to hrdinský čin. Zachránil však dvetisíc ľudí, a preto si jeho meno zaslúži zostať v pamäti.
CV BOX
Szita Szabolcs (narodil sa 31. mája 1945) je emeritný profesor a doktor Maďarskej akadémie vied.
Vo svojej vedeckej práci sa venuje širokému spektru tém, najmä otázkam národnostného vývoja, prenasledovania a záchrany ľudí počas druhej svetovej vojny. Zameriava sa predovšetkým na kľúčové momenty v osudoch maďarských Židov, Nemcov a Rómov v 19. a 20. storočí.
Je nositeľom piatich maďarských a rakúskych štátnych vyznamenaní a štyroch cien. Od roku 1980 je členom Medzinárodnej mauthausenskej komisie a Vedeckej poradnej rady vo Viedni.
Na jeho počesť v roku 2015 organizácia Keren Kajemet (Židovský národný fond) vysadila 70 stromov v jeruzalemskom lese.
reklama
