Štefan Gašparovič je starostou obce, kterou znají i čeští majitelé mlsných jazýčků, protože Slovenský Grob je vyhlášeným rájem husích specialit. Je ale také poslancem a předsedou skupiny česko- -slovenského přátelství.
Nedá mi to a musím se zeptat hned na úvod. Jste nějak příbuzensky spřízněn s bývalým prezidentem Gašparovičem a máte podobně jako on chorvatské kořeny?
Pána prezidenta Ivana Gašparoviča poznám osobne a je dokonca čestným občanom našej obce, veľmi si vážim jeho prácu, ale nie sme príbuzní. Región, do ktorého patrí Slovenský Grob, v minulosti osídľovali aj pôvodom Chorváti, v rodine však nemáme informáciu, že by sme mali chorvátske korene.
Jste předsedou parlamentní skupiny česko-slovenského přátelství. Jak se dnes s odstupem více než tří desítek let díváte na rozpad Československa? Byl vůbec nutný? A kdyby v té době bylo referendum a vy jste mohl hlasovat, jak byste hlasoval?
Vnímam ho ako ukončenie jednej historickej éry, ktorá oba naše národy posunula vpred. Prišli v čase, keď sa jednoducho naplnili jej možnosti, pretože tak Česi, ako aj Slováci cítili, že je čas prevziať zodpovednosť za svoj ďalší osud. Určite bolo mnoho ľudí z rozpadu spoločného štátu sklamaných, ale som presvedčený, že nepomerne viac bolo tých, ktorí napokon zrod vlastnej republiky privítali s hrdosťou, radosťou a pozitívnym očakávaním. Dnes vnímame už len úspešné rozuzlenie celého príbehu ukončenia histórie Československa, pretože náš pokojný rozchod ostane navždy zapísaný vo svetovej histórii ako unikát, ale treba si pripomenúť, že politické rokovania neboli úplne najjednoduchšie, nálady v spoločnosti boli do istej miery nepredvídateľné a referendum jednoducho znamenalo riziko, ktoré si nikto nemohol dovoliť. Skúsme si predstaviť, že by dopadlo inak v Česku a inak na Slovensku, aký neuveriteľný zmätok to mohlo priniesť. Preto naozaj iba hypoteticky – hlasoval by som za vznik samostatnej Slovenskej republiky a som veľmi rád, že sa napokon uskutočnil. A ak náš pokojný rozchod bol historickou udalosťou, tak potom nadštandardné a veľmi srdečné vzťahy, ktoré dodnes majú Slováci a Česi, naozaj nemajú vo svete obdobu.
Zásadní osobností té doby je československý a poté i český prezident Václav Havel. V Česku u velké části veřejnosti požívá velkou úctu. Jak je tomu na Slovensku, jaký je podle vás dnes hlavní význam Havla pro Slováky?
Myslím si, že najväčší prínos Václava Havla pre Slovensko spočíval v tom, že reprezentoval nezvratný prechod celej krajiny od komunistického režimu k demokracii. Ĺudia ho vnímali ako zástancu ľudských práv a slobôd a úprimného odporcu totality. Samozrejme, slovenskí občania ho prirodzene vnímajú aj cez viaceré kontroverzné postoje k Slovensku, ktoré boli jednoducho dané tým, že ako prezident spoločného štátu sa snažil všetkými silami o jeho udržanie, aj za cenu istého potláčania vlastnej identity oboch národov, ktorá po Nežnej revolúcii zažívala rozlet. Nedá sa preto zabrániť, aby si Slováci a Slovenky nespájali Václava Havla aj s jeho postojom v takzvanej pomlčkovej vojne či jeho podielom na likvidácii slovenského zbrojného priemyslu.
Se slovenským prezidentem Petrem Pellegrinim.
Jste politikem strany HLAS-SD, která byla do minulých voleb brána jako součást liberální politické scény Slovenska a počítalo se s ní do vlády bez Roberta Fica a jeho SMERu. Můžete prosím vysvětlit tu bleskovou otočku po posledních parlamentních volbách a účast ve vládě se SMERem?
Neviem, kto bral HLAS ako súčasť liberálnej politickej scény a kto s ňou počítal do vlády bez SMER-u. Ak máte na mysli liberálnych voličov, ktorí volili Progresívne Slovensko alebo SaS, boli to ich vlastné očakávania, ktoré určite neboli očakávaniami voličov HLAS-u. Od začiatku dodnes sme sociálnodemokratická strana, ktorej hlavnou politickou úlohou je práca na lepšom živote ľudí a úplne prirodzene sme po voľbách hľadali takých partnerov, ktorí nám umožnia presadiť naše priority. Povedali sme napríklad, že bez schválenia skutočného a spravodlivého 13. dôchodku do žiadnej vlády nevstúpime. Viete si predstaviť, ako by sme túto prioritu presadzovali vo vláde s PS alebo SaS? So SMER-om sme mali úplne prirodzene najviac programových prienikov a aj preto je dnes 13. dôchodok realitou. Nešlo teda o žiadnu „bleskovú otočku“, ale to najprirodzenejšie rozhodnutie na základe výsledkov volieb.
Velká část Čechů dnes podporuje Ukrajinu v jejím boji s Ruskem, přijali jsme stovky tisíc Ukrajinců. Jak Čechům vysvětlíte dnešní postoj slovenské vlády a z čeho pramení? Jak může dopadnout válka, pokud přestaneme Ukrajině dodávat zbraně a i jinak jí pomáhat?
Slovensko spravilo pre Ukrajincov utekajúcich pred vojnou naozaj maximum. Sú to naši susedia a po vypuknutí vojny sa o nich na Slovensku staral nielen štát a samospráva, ale aj mnoho jednotlivcov, ktorí im pomáhali vo vlastnom voľnom čase a za vlastné peniaze. Aj dnes s Ukrajinou výrazne spolupracujeme na vládnej úrovni, veď opakované spoločné rokovania slovenskej a ukrajinskej vlády sú európskym unikátom a zďaleka nejde len o zdvorilostné stretnutia, ale riešenie množstvo úplne konkrétnych otázok. Pomoc Slovenska Ukrajine je absolútne nespochybniteľná. Jediné, čo sme po nástupe novej vlády zmenili, bolo zastavenie štátnych dodávok zbraní na Ukrajinu okrem iného preto, že predchádzajúca vláda poslala za hranice aj zbrane, za ktoré dodnes na Slovensku nemáme náhradu. A, áno, slovenská vláda veĺmi výrazne hovorí o tom, že prioritou svetového spoločenstva by malo byť čo najrýchlejšie dosiahnuť mier a zastaviť zabíjanie. Možno budú rokovania o mieri náročné a potiahnu sa celé roky, ale kĺúčom je prestať sa vzájomne zabíjať – najlepšie hneď zajtra.
Prezident Peter Pellegrini při nedávné oslavě 28. října připomněl, že česko-slovenská vzájemnost překoná i současné politické rozpory. Jak k tomu vy jako vládní politik chcete přispět a co lze dělat pro to, aby se vzájemnost dál rozvíjela a neupadala?
Pán prezident vychádzal z presvedčenia, ktoré mám aj ja, že srdečnosť vzťahov medzi našimi národmi prekoná aj dočasné možné politické nedorozumenia. Môže sa stať, že v oboch krajinách vládnu práve vlády z opačného politického spektra, ktoré k sebe ťažšie hľadajú cestu, ale na postoji ľudí to nič nezmení. Preto podporujme našu ekonomickú spoluprácu, žime intenzívnym spoločným kultúrnym životom, vychádzajme v ústrety študentom a výsledok sa jednoducho dostaví. A ak ho niekedy dokážeme podporiť aj silným spoločným politickým gestom, akým bola napríklad nedávna návšteva oboch prezidentov slovenskej a českej komunity v USA, bude to ešte lepšie.
Štefan Gašparovič s českým velvyslancem na Slovensku Rudolfem Jindrákem, českým poslancem Radkem Vondráčkem a slovenským poslancem Dušanem Tittelem.
Kde vidíte největší potenciál v rozvoji ekonomických vztahů? Co jsou podle vás klíčové česko-slovenské ekonomické projekty budoucnosti?
Vzhľadom na príbuznú štruktúru ekonomiky, takmer nulovú jazykovú bariéru a spoločné členstvo v Európskej únii je týchto možností nespočetne.
Česko vyslalo na Slovensko v postavě Rudolfa Jindráka svoji naprostou diplomatickou elitu. Jak je důležité, že má Praha v Bratislavě tak zkušeného diplomata?
Je to prejav dôležitosti, ktorú Česká republika prikladá vzťahom so Slovenskom, a ja ako politik si to určite vážim.
Která místa máte vy osobně v Česku nejraději? Kam jezdíte v Česku na dovolenou?
Veľmi radi a často cestujeme s manželkou a deťmi do Česka. Radi navštevujeme kultúrne pamiatky, hrady a zámky, boli sme v Českom Krumlove, Telči, Hlubokej nad Vltavou, Lednici, vo Valticiach, v Mikulove, Mikulčiciach, Miloticiach. Sme aj rybári, a tak sme boli na dovolenke a chytali ryby v Sedleci a na jazere Katlov v Červených Janoviciach. Moja mama pochádza z Dubňan, a tak pravidelne okrem tohto mesta každý rok navštevujeme okolité mestá ako Hodonín, Rohatec a Mutěnice. S manželkou sme boli viackrát na predľženom víkende v Brne aj v Znojme. Boli sme pozrieť s deťmi v Zoo v Zlíne aj v Olomouci. Radi sa zastavíme na obede v Zaječí. Už viac rokov chodievame celá rodinka pred Vianocami na víkend do Prahy. S manželkou sme mali možnosť zažiť aj kúpele v Luhačoviciach, Karlových a Františkových Lázňach.
Autor je evropským editorem Deníku
CV BOX
Štefan Gašparovič (narodil se 26. ledna 1974 v Bratislavě) je poslancem Národního shromáždění SR za HLAS-SD, předsedou parlamentní skupiny Česko-slovenského přátelství a starostou obce Slovenský Grob.
Vystudoval práva a začal působit jako vedoucí pracovník v rodinné firmě. Poté začal podnikat ve výrobě vína a v oblasti developerství.
V roce 2006 se stal poslancem obecního zastupitelstva ve Slovenském Grobu a v letech 2012 až 2016 byl za SMER-SD i poslancem NR SR. V roce 2014 byl zvolen starostou Slovenského Grobu, kterým je dodnes. Od voleb v roce 2023 je opět poslancem NR SR, avšak za stranu HLAS-SD.
Hrával profesionálně fotbal, není proto divu, že za své koníčky mimo jiné označuje sledování fotbalových a hokejových zápasů. Kromě toho patří mezi širokou škálu jeho zájmů i politika, školství, kultura, procházky po lese, sbírání hub, rybolov a myslivost.
Je ženatý, s manželkou Martinou mají čtyři děti – Štefana (27), Dominiku (24), Filipa (18) a Matúše (12).
