Vystudovala diplomacii, pohybovala se v oblasti bezpečnosti a obrany. Nyní se Simona Zacharová čerstvě, necelý půlrok, pohybuje v politice, a to na postu zplnomocněnkyně vlády Slovenské republiky pro rozvoj občanské společnosti.
Jak se vám vstupovalo do aktivní politiky, byla pro vás nominace do úřadu překvapením?
Do funkcie ma navrhol minister vnútra Matúš Šutaj Eštok 6. marca 2024 a následne som bola vymenovaná vládou Slovenskej republiky. Pocit prekvapenia ihneď vystriedal veľký pocit zodpovednosti nesklamať dôveru pána ministra a celej vlády, ale najmä nesklamať svoje vlastné hodnoty a princípy. Na začiatku svojej funkcie som si predsavzala, že chcem ostať sama sebou. Nebudem nič predstierať ani sa hrať na niekoho, kto nie som, a nebudem ani ponúkať lacné politické reči. Človek sa nemôže zapáčiť všetkým. Je pre mňa veľmi dôležité zachovať si vlastnú autentickosť a ostať ľudská. Všetky funkcie a pracovné pozície, ktoré som doteraz vykonávala, som sa snažila robiť čo najlepšie, ako som vedela. Aj túto funkciu som prijala s pokorou a cieľom zvládnuť ju čo najlepšie, avšak s tým rozdielom, že cítim ešte oveľa väčšiu zodpovednosť za svoju prácu, za úrad, za svojich kolegov, ale najmä za ľudí, ktorých sa téma občianskej spoločnosti dotýka. Je rozdiel robiť politický aktivizmus a skutočnú odbornú politiku.
Co všechno pozice zplnomocněnkyně pro rozvoj občanské společnosti obnáší?
Štatút úradu hovorí jasne, úrad je poradný orgán vlády SR v oblasti občianskej spoločnosti a mimovládneho a neziskového sektora. Splnomocnenec predkladá návrhy a iné materiály vláde prostredníctvom podpredsedu vlády a ministra vnútra, môže zriaďovať pracovné skupiny alebo komisie v rámci daných agend, zastáva funkciu komunikačného kanála medzi verejnou správou, resp. ústrednými orgánmi štátnej správy a občianskou spoločnosťou. Zúčastňujem sa na zasadnutiach vlády, na ktorých sa prerokúvajú otázky patriace do nášho rozsahu úloh, komunikujem a stretávam sa na dennej báze s rôznymi predstaviteľmi občianskych združení a organizácií, pýtam sa na ich problémy, s čím sa stretávajú a pod. Podľa potreby zvolávam stretnutia na najvyššej úrovni, kde sa prerokúvajú systémové zmeny, novely zákonov, ktoré spadajú do našej agendy, ale riešia sa aj rôzne iné otázky.
Jaké zkušenosti či znalosti z dosavadních zaměstnání se vám pro výkon zplnomocněnkyně hodí nejvíce?
V treťom sektore sa intenzívne pracuje s emóciou. Ako človek z prostredia obrany a bezpečnosti som bola zvyknutá reagovať veľmi racionálne, pragmaticky, niekedy až chladne. Zbrojársky biznis je tvrdý chlebíček. Mnohé skúsenosti manažérskeho charakteru viem zúročiť vo svojej terajšej funkcii. Staviam však na úprimnosti a férovosti, pracujem čestne a zodpovedne. Moji kolegovia by zrejme povedali, že som náročná na seba aj na druhých, vstávam každý deň pred šiestou a na úrad prichádzam prvá. Nie preto, lebo to „dobre vyzerá“, alebo preto, že to píšu motivačné knihy. Ráno mám rada pokoj, keď si môžem v pokoji vybaviť nevyhnutné veci, prejsť si agendu dňa a pripraviť sa na ňu, no a, samozrejme, v pokoji si vychutnať rannú kávu.
Mohla byste zmínit hlavní pilíře Koncepce rozvoje občanské společnosti na Slovensku, která dává úřadu jisté mantinely?
Koncepcia rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku (KROS) je základným dokumentom, ktorý na desať rokov nastavuje smerovanie činnosti a agendu úradu. V zásade vždy ide o také aktivity, ktoré by mali podporovať plnohodnotný a vyvážený dialóg medzi vládou a občianskou spoločnosťou, postavený na transparentnej komunikácii a participácii, t. j. zapájaní verejnosti. Neopomína ani zraniteľné skupiny, napríklad sociálne znevýhodnených, mládež či seniorov a ich miesto v tvorbe verejných politík
na Slovensku. Posledná KROS na roky 2022 – 2030 má päť priorít, a to zvyšovať mieru participácie občanov, posilňovať princípy aktívneho občianstva, budovať a prehlbovať spoluprácu občianskej spoločnosti a verejného sektora, vytvárať priaznivé prostredie pre rozvoj občianskej spoločnosti a jej vyššiu systémovú odolnosť a zabezpečovať systematický zber údajov o občianskej spoločnosti. V tomto roku pokračujeme v implementácii 1. akčného plánu na roky 2022 – 2026, ktorý v rámci spomenutých priorít obsahuje jasne definované ciele a k nim opatrenia a úlohy, celkovo je ich viac ako tridsať. Ako príklad môžeme uviesť jeden z cieľov – zvyšovať mieru participácie občanov. Tento cieľ sa zameriava na to, aby sa verejnosť viac zapájala do spoločenského diania, dostávala priestor na komunikáciu svojich potrieb, viac sa zúčastňovala na dobrovoľníckych či darcovských aktivitách.
Jakým projektům se aktuálně věnujete nejvíce?
V súčasnosti rozbiehame projekt potravinovej pomoci, ktorého cieľom je participatívne vytvoriť návrh jednotného systému distribúcie darovaných potravín vhodných na ľudskú spotrebu tak, aby sa na jednej strane predchádzalo plytvaniu potravín a na druhej strane tieto potraviny nasýtili nízkopríjmové alebo chudobou ohrozené skupiny obyvateľov. Vybudovanie stabilnej infraštruktúry na redistribúciu potravinových prebytkov je kľúčové pre sprístupnenie bezpečných a výživovo hodnotných potravín ????uďom v núdzi na území celého Slovenska vrátane potravinových púští a hladových dolín. Súčasťou projektu je budovanie strategických partnerstiev medzi verejnou správou, podnikateľským prostredím a občianskou spoločnosťou s dôrazom na mimovládne neziskové organizácie, ktoré doteraz tento typ pomoci realizujú s využitím vlastných kapacít spolu s podnikateľským sektorom. Pokračujeme tiež v implementácii tzv. trvalej udržateľnosti, teda v národnom projekte s názvom „Podpora partnerstva a dialógu v oblasti participatívnej tvorby verejných politík 2“. V rámci tohto projektu tím na úrade vytvoril unikátny vzdelávací program pre úradníkov na národnej, ale aj regionálnej či lokálnej úrovni s názvom Učiace sa inštitúcie, Učiace sa regióny a Učiace sa mestá a obce. V rámci spomenutého programu školíme našich kolegov v tom, ako robiť verejné politiky so zapájaním verejnosti, expertov, ale aj rôznych ďalších aktérov organizovanej občianskej spoločnosti či podnikateľského sektora. Na ich „živých“ materiáloch, veľmi konkrétnych problémoch sa spoločne učíme, ako zapájať cieľové skupiny tak, aby boli tieto problémy čo možno najefektívnejšie a najúčinnejšie vyriešené.
Jak se vám daří motivovat občany k aktivnímu zapojování do veřejného života?
Na Slovensku je niekoľko desiatok tisíc mimovládnych neziskových organizácií, ktorých činnosť dokazuje, že nemyslia len na seba, a okrem služieb, ktoré poskytujú, venujú čas účasti v rôznych pracovných skupinách či iným aktivitám, kde diskutujú s úradníkmi a politikmi o možnostiach zlepšovať rôzne oblasti života. Niekedy to môže vyzerať ako vyjadrovanie nespokojnosti, no často práve deklarovaná nespokojnosť indikuje problém, ktorý treba riešiť. Je však vždy potrebné uvažovať o tom, či je to problém s presahom na verejný záujem, teda systémový, a akej veľkej skupiny verejnosti sa týka, a podľa toho uvedomele zvažovať mieru potrebnej intervencie zo strany politikov a úradníkov. S motiváciou je to náročnejšie, lebo tá sa často spája s dôverou v štát a jeho inštitúcie, kde má Slovensko dlhodobý problém. Na aktivitách úradu v uplynulých rokoch možno vidieť, že čím je problém konkrétnejší a bližšie k občanom, tým je záujem o spolupodieľanie sa na jeho riešení vyšší. A niekedy stačí aj jedna dobrá skúsenosť medzi občanom a inštitúciou, úradníkom a politikom, ktorej výsledkom je hoci aj malé zvýšenie kvality života, a prvý stavebný kameň na budovanie dôvery je postavený.
Jaké je vaše postavení jako zplnomocněnkyně vůči nevládním neziskovým organizacím?
Poviem to na rovinu, či sa to niekomu páči, alebo nie, bez tretieho sektora neprežijú dnes mnohé odvetvia – veľká časť sféry sociálnej starostlivosti, DSS-ky, domovy seniorov, diakonie. Štát nemá kapacity zvládnuť starostlivosť o ľudí, ktorí sú odkázaní na cudziu pomoc. Nehovoriac o hospicových centrách pre ťažko choré detičky. Po vypuknutí konfliktu na Ukrajine to boli práve mimovládne organizácie, ktoré situáciu sanovali prvé. Boli to ony, kto od začiatku v mraze a zime v ťažkých podmienkach robili, čo mohli, aby pomohli ľuďom, ktorí utekali pred vojnou. Mnohé športové kluby a organizácie vychovávajú športovcov, sú vďačné za každé euro. Poznám organizáciu, kde si jedna pani, mamička autistického chlapca, založila občianske združenie, aby sa mohli matky s deťmi s podobným osudom stretávať, vymeniť si skúsenosti, podeliť sa o svoje starosti i radosti. Popritom trávia čas maľovaním či výrobou drobnej keramiky. Občianska spoločnosť je veľmi rozmanitá, prierezovo zasahuje do každej životnej oblasti a to ma na mojej práci neskutočne fascinuje a baví. Aj týmto by som chcela poďakovať každému jednému človeku, každému malému či väčšiemu združeniu, ktoré pomáha iným, povýšilo potreby druhých nad vlastný prospech a zapája sa aktívne do tvorby lepšej spoločnosti.
CV BOX
Simona Zacharová (narodila se v roce 1987 v Ilavě), zplnomocněnkyně vlády SR pro rozvoj občanské společnosti. }Vystudovala bakalářský obor Diplomacie na University College Pra????ue (2013), na Slovenské polnohospodárské univerzitě v Nitře pak MBA v oblasti Business and Commerce (2015). Má magisterský titul z ekonomie a managementu z Vysoké školy DTI v Dubnici nad Váhom.
Studovala Projektový management v USA na Florida Atlantic University (2020). Mimoto absolvovala několik zahraničních stáží, např. v USA, Belgii či v Německu. Je absolventkou evropského George C. Marshall Security Centra v Garmisch-Partenkirchenu. Zaměřovala se hodně na oblast bezpečnosti států.
V letech 2016-2022 působila jako Business Development Consultant ve společnosti Century Arms na Floridě v USA. Po návratu na Slovensko byla rok programovou ředitelkou ve společnosti ZTS Špeciál, a. s., později projektovou manažerkou pro Institute for Central Europe.
Od podzimu 2023 byla poradkyní na izraelském velvyslanectví v Bratislavě, zplnomocněnkyní vlády SR pro rozvoj občanské společnosti je od letošního března.
Ovládá angličtinu, němčinu, polštinu a ruštinu.
