Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve voňajú človečinou a obrovskou láskou k folklóru a ľudovému umeniu. A to aj vďaka Romanovi Malatincovi, poslancovi NR SR za NK/NEKA, ktorý sa podieľa na tom, aby si Slovensko zachovalo krásne ľudové tradície aj pre ďalšie generácie.
Čo vás priviedlo k práci v programovej rade detvianskeho festivalu?
U nás boli začiatky v rodine, otec tancoval dlhé roky v súbore Detva. S bratom sme chodili hrávať, ja na píšťalke, on na heligónke, ja som rád spieval. Keď som mal nejakých 16 alebo 17 rokov, moja triedna učiteľka potrebovala urobiť scénický program a pýtala sa žiakov, kto má doma fujaru. Prihlásil som sa. Nehľadala niekoho, kto iba fujaru vlastní, ale vie aj zahrať, a tak ma otec naučil hrať jednu pesničku a odvtedy ma to chytilo. Keď som mal 17 rokov, zorganizoval som prvý festival Stredoslovenské prehliadky fujaristov v Korytárkach, no a potom som sa o folklór a folklorizmus začal zaujímať viac. Mojou ambíciou boli folklórne slávnosti Detvanov v Detve a povedal som si, že raz tam chcem byť autorom programu.
Prvý festival v Detve sa konal v roku 1966, aké boli začiatky?
Na začiatku to boli oslavy na kúpalisku v Detve – na Štrande sa to volalo – neskôr oslavy robilo mesto Detva. Pri zrode festivalu spolupracovali rodáci s odborníkmi a celá akcia sa časom rozrástla. Detva dostala do vienka krásny amfiteáter, ktorý chceme zapísať ako národnú kultúrnu pamiatku.
Máte nejakú obľúbenú spomienku z festivalu?
Najsilnejší moment, ktorý som zažil, bol program pre pána profesora Kríža k jeho 90. narodeninám, keď vyšiel na záver na javisko a povedal, že by si chcel zaspievať s tým najlepším a najkrajším zborom. Diváci to pochopili, on začal spievať a celé publikum, 7 000 ľudí, sa pridalo. Sedel som medzi nimi v réžii, dodnes mám z toho zimomriavky.
Na koľko dní je festival v súčasnosti rozdelený a čo v jednotlivé dni môže návštevník vidieť?
Festival trvá štyri dni a zúčastňuje sa na ňom 1 700 – 1 800 účinkujúcich. Okrem hlavných programov sú vždy pripravené aj sprievodné podujatia: výstavy, expozície v Podpolianskom múzeu, jarmok remesiel, detské dielne, divadielka, heligonkári či ľudové zábavy, kde si môžu návštevníci zaspievať a zatancovať. Máme dve scény – oficiálnu/hlavnú v amfiteátri a vedľajšiu v stravovacom areáli. Súčasťou festivalu je každoročne aj prijatie zahraničných Slovákov u pána primátora či duchovný program v kostole. Každý rok má program inú dramaturgiu.
Folklórny súbor Podpoľanec.
Koľko divákov sa ročne zúčastní? Prichádzajú aj zo zahraničia?
Ročne príde asi 50-tisíc ľudí. Je to jeden z najväčších folklórnych festivalov na Slovensku. Prichádzajú aj zahraniční turisti a rodáci, ktorí berú festival ako „oslavy“. Ubytovanie v okolí je počas festivalu vypredané.
Ako prebieha výber súborov, kto vytvára programovú štruktúru festivalu?
Výber je prísnejší ako na menších festivaloch, ktoré sú v určovaní kritérií benevolentnejšie. Dbáme na kvalitu umelcov, ktorí robia scénickú tvorbu. Súbory musia mať prax, prejsť súťaže, aby vo folklórnom dianí boli doma. My určujeme aj smerovanie folklorizmu na Slovensku. Keby sme vybrali do programu súbor alebo skupinu, ktorá nie je v súlade s naším nastavením, festivalu by to uškodilo. Usilujeme sa o istú etnografickú čistotu. Na výbere sa zúčastňujú aj samotní autori ako členovia programovej rady. Pri tvorbe dramaturgie zatiaľ nespolupracujeme s medzinárodnými organizáciami, ale nebránime sa tomu.
Ako vznikajú témy scénických programov, napríklad téma Ľúbosť?
Výber témy je práca autorov, je to na ich kreativite. Každý jeden autor dozerá na štruktúru, aby bola pestrá a zaujímavá pre divákov. Ja to potom vyhodnocujem. Autori si vyberajú názvy, napríklad spomínaná téma ľúbosti bola z autorskej dielne Jaroslava Hazlingera, primáša ľudovej hudby, prezentovaná v ľúbostných piesňach, ktoré hovoria o žene ako takej, o jej trápení, sklamaní v láske.
Ako sa vyrovnávate s dilemou medzi tradíciou a inováciou pri výbere súborov?
Som konzervatívny a chcem ustrážiť tradíciu. Posuny vítam, ale musia byť urobené s citom. Nebránime sa inováciám v technológiách, sú súčasťou moderného festivalu. V umení nie sú hranice, ale autor ich musí poznať. Ak urobíte „prešľap“ cez nejakú hranicu, divák na to príde.
Kam by ste chceli festival posunúť v budúcich rokoch?
Chceme pridať oddychovú zónu, rozšíriť sprievodné aktivity a pokračovať v projekte Instrumentum Excellens, ktorý sa venuje slovenským ľudovým hudobným nástrojom. Na 60. výročie pripravujeme aj nové prvky, ktoré zatiaľ nechcem prezrádzať.
Ako náboženská a kultúrna dimenzia dopĺňa festival?
Náboženstvo a viera sú v našom kraji veľmi silno zakorenené, Detvania sú viazaní na cirkevné tradície a od toho sa odvíja celý kontext festivalu. Napríklad na sviatok Božieho tela sa veriaci v Detve oblečú do krojov a procesia je nádherná. Vianočná polnočná svätá omša v Detve je taktiež krásna. Ja tam chodím hrávať na fujare pred polnočnou, a to je jedna z najkrajších polnočných svätých omší, ľudia sa tým identifikujú. Kostol je plný a ľudia spievajú krásne cirkevné piesne.
Ste aj choreograf a umelecký vedúci folklórneho súboru Podpoľanec, ktorý oslávi 50 rokov svojej existencie. Čo pripravujete?
Pripravujeme tanečné divadlo „Pastier ľudu detvianskýho“ so 140 účinkujúcimi. Premiéra bude 17. októbra 2025 v športovej hale v Detve, repríza 9. novembra 2025 v STARS auditóriu v Bratislave.
CV BOX
Roman Malatinec (narodil sa 22. júla 1981) je poslancom Národnej rady SR.
Vyštudoval etnológiu a divadelnú réžiu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Od roku 2002 pôsobil ako poslanec v obci Korytárky, neskôr aj ako zástupca starostu. Bol tiež profesionálnym tanečníkom a manažérom Vojenského folklórneho súboru Jánošík.
V rokoch 2009 – 2013 bol poslancom a podpredsedom komisie kultúry Banskobystrického samosprávneho kraja, neskôr riaditeľom regionálneho centra remesiel ÚĽUV a predsedom krajskej komisie kultúry. Od roku 2017 je metodikom pre folklór v Novohradskom osvetovom stredisku.
V rokoch 2018 – 2025 pôsobil ako podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja a od roku 2023 je poslancom NR SR.
Je predsedom programovej rady folklórneho festivalu v Detve, členom a predsedom programových rád viacerých ďalších folklórnych festivalov, zakladateľom celoslovenských prehliadok a predsedom občianskych združení.
Je ženatý a má dve deti.
reklama
