V roku 2018 si obe naše krajiny – Česko aj Slovensko – pripomenuli viacero dejinných udalostí. Tou najmladšou bol vznik samostatnej Českej a samostatnej Slovenskej republiky pred 25 rokmi. Väčšina z nás má určite v živej pamäti, ak nie aj osobné zážitky, z Pražskej jari spred 50 rokov. Najstaršou historickou udalosťou spájajúcou oba naše národy, ktorej 100 výročie si v tomto roku pripomíname, je vznik prvej Československej republiky.
Naše dva bratské národy prešli dlhou a strastiplnou cestou, kým si začali rozhodovať o svojom osude sami. Teraz už nie na základe nariadení od panovníka, ale demokratickou cestou.
Začiatok príbehu
Takmer tisícročné manželstvo s Maďarmi nevyšlo, i keď sa v súčasnosti stále nájde mnoho vecí, ktoré nás viac spájajú ako rozdeľujú. Po 1. svetovej vojne a zmenách vedúcich k rozpadu Rakúsko-Uhorskej monarchie nastal čas na sebaurčenie a boj o svoju budúcnosť v samostatnom nezávislom štáte. Snahám Čechov a Slovákov o vytvorenie vlastného štátu pomohlo 14 bodov z listiny práv na sebaurčenie národov, ktoré sformuloval americký prezident Woodrow Wilson.
Politické špičky Česka a Slovenska na čele s Tomášom G. Masarykom, Edvardom Benešom a Milanom Rastislavom Štefánikom ustanovili v parížskom exile česko-slovenskú vládu, kde naplno rozbehli aktivity k vytvoreniu vlastného štátu, ktorý nakoniec uznali takmer všetky štáty víťaznej Dohody.
Od 1. republiky k Mníchovu
V roku 1918 sa v americkom meste Pittsburgh uskutočnilo verejné zhromaždenie Čechov a Slovákov, kde sa prijal dokument známy ako Pittsburská dohoda, ktorý zadefinoval Československo ako unitárny štát s národom československým. „Muži 28. októbra“ 1918 vyhlásili v Prahe nezávislosť Československa. Začal sa tak písať príbeh spoločného štátu Čechov a Slovákov, ktorý sme my, Slováci, definitívne potvrdili Martinskou deklaráciou z 30. októbra 1918.
„My, národ Československý, prohlašujeme, že chceme usilovati, aby tato ústava i všechny zákony naši země prováděny byly v duchu našich dějin stejně jako v duchu moderních zásad, obsažených v hesle sebaurčení, neboť chceme sa přičleniti do společnosti národů jako člen vzdělaný, mírumilovný, demokratický a pokrokový.“ Tak znela časť Preambuly Ústavy z 29. februára 1920, ktorá zadefinovala náš spoločný štát ako parlamentnú demokraciu s rozdelením moci na výkonnú, zákonodarnú a súdnu.
Prvá Československá republika bola ekonomicky sebestačná a silná, čo potvrdzuje aj jej pozícia medzi 15 najvyspelejšími štátmi sveta. Politický systém bol počas obdobia medzi dvomi svetovými vojnami natoľko demokraticky ukotvený a stabilný, že ako jediný v strednej Európe dokázal odolať totalitným tlakom a otriasli ním až udalosti z roku 1938 – udalosti, ktoré by sme mohli pokojne nazvať ako „Mníchovská zrada“.
Vojna, Pražská jar a revolúcia
Náš spoločný príbeh na krátky čas rozdelila 2. svetová vojna. Nie dlho po jej ukončení, v roku 1948, sa moci v Československu ujali komunisti, ktorí boli v tej dobe najlepšie organizovanou politickou silou a nemôžeme im odoprieť ani rozhodujúci podiel na porážke fašizmu a nacizmu v Európe. Ľudia pocítili, čo to znamená mať zaručené sociálne istoty, každý mal prácu, materiálne zabezpečenie a nepoznal nedostatok. Najtmavšou chvíľou, ktorá spoločný štát Čechov a Slovákov počas minulého režimu zastihla, bol rok 1968 a zastavenie demokratizačného procesu Pražskej jari, ktorý viedla jedna z najvýznamnejších osobností minulého storočia – Alexander Dubček.
Nežná revolúcia a udalosti po nej nasledujúce viedli k postupnému rozdeľovaniu cesty spoločného štátu Čechov a Slovákov, ktorý po vzájomnej dohode českej a slovenskej strany vyústil k pokojnému rozchodu dvoch bratských štátov a národov, z ktorého si môžu brať iné štáty príklad.
Súčasnosť a budúcnosť
Pripomíname si sté výročie vzniku Československa, pre ktoré sme museli veľa obetovať. Preto nezabúdajme na odhodlanie tých, ktorí v prospech našej budúcnosti priniesli tieto obety. Nedovoľme, aby nám niekto hovoril, že si nezaslúžime mať vlastné štáty a rozhodovať o svojej budúcnosti sami. Buďme hrdí na to, kto sme, kým sme a čo máme. Pretože všetko, čo dnes máme, sme si vybojovali vo veľmi ťažkých zápasoch.
Dnes sú Česko a Slovensko ako dva samostatné štáty členmi Európskej únie a NATO, plne integrované v medzinárodných organizáciách a štruktúrach, plne rešpektované na medzinárodnej úrovni. Aj keď každý sám, ale zároveň spolu – poučení minulosťou – kráčame bok po boku do budúcnosti. Jediné, čo vieme, je, že si svoj osud určujeme sami a je len na nás, akú budúcnosť si vytvoríme. Či budeme budovať silný sociálny štát postavený na demokratických princípoch, či pre nás bude na prvom mieste človek a jeho dôstojnosť bez ohľadu na rozdiely, ktoré nás sprevádzajú, alebo uvoľníme priestor skupinám, ktoré neuznávajú demokratické hodnoty, základné ľudské práva a slobody a potláčajú ľudskú dôstojnosť. Udalosti minulého storočia spojené so zločinmi proti ľudskosti počas druhej svetovej vojny by pre nás všetkých mali ostať mementom toho, čo už viac nesmieme dopustiť.
CV
Doc. JUDr. Robert Fico, CSc. (narodil sa 15. septembra 1964 v Topoľčanoch) je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, bývalý predseda vlády a predseda politickej strany SMER – sociálna demokracia.
Je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde študoval právo. Pôsobil ako pracovník Právnického inštitútu Ministerstva spravodlivosti SR a ako agent pre zastupovanie SR v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva a Európskou komisiou pre ľudské práva. Taktiež pôsobil ako vysokoškolský pedagóg.
Za poslanca NR SR bol prvýkrát zvolený v roku 1992, v rokoch 1994 – 2005 pôsobil v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Po víťazstve jeho strany SMER-SD v parlamentných voľbách 2006 sformoval koalíciu s Mečiarovou ĽS-HZDS a Slotovou SNS a stal sa predsedom vlády. V rokoch 2010 – 2012 pôsobil v opozícii a po parlamentných voľbách 2012, v ktorých strana SMER-SD získala 44,41 % platných hlasov, zostavil jednofarebnú vládu. V roku 2014 kandidoval v prezidentských voľbách, bol porazený v 2. kole Andrejom Kiskom.
Je ženatý, manželka Svetlana pôsobí ako advokátka a vysokoškolská pedagogička na Katedre občianskeho práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Majú syna Michala.
reklama
Copyright © 2024, The BUSINESS SOIRÉE
