Rozhovory

Rastislav Káčer: Možno tu máme nejakú divnú stredoeurópsku karmu

Publikováno: 8. 5. 2023
Autor: Karel Černý
Foto: archiv Rastislava Káčera
logo Sdílet článek

Ačkoliv současné mezinárodní dění je pro ministry zahraničí určitě hodně zátěžové a stresující, setkání se slovenským ministrem Rastislavem Káčerem (odehrálo se ještě předtím, než požádal prezidentku o odebrání ministerského pověření) bylo uvolněné, přátelské, příjemné. Samozřejmě, že řeč byla nejvíc o politice, nicméně také o tom, čím by se mohl bezproblémově živit, kdyby nebyl politikem.

Začněme tolik diskutovaným chováním Maďarska v poslední době. Je například postupem Maďarska a mnohými výroky Viktora Orbána ohrožena V4?
My sme si vytvorili trochu falošný obraz V4. Obraz toho, že je to výnimočná organizácia, v ktorej sme si mimoriadne blízki. Keď sa však pozrieme na jej históriu, realita taká nikdy nebola. Sme štyri krajiny v regióne, blízke historicky, geograficky... Ale za tých posledných 30 rokov mala V4 mnohokrát rôzne názory. Svojho času Václav Klaus o nej nechcel počuť, v jej rámci nebola žiadna politická koordinácia. Poľsko sa k V4 začalo hlásiť až za vlády Donalda Tuska a ministra Sikorského, predtým tu bola Weimarská trojka. Potom Viktor Orbán pochopil, že to môže použiť ako akýsi štít. A dnes sme podľa môjho názoru tam, kde sme historicky väčšinou boli. Máme kopu blízkeho, máme regionálnu, cezhraničnú, infraštruktúrnu, kultúrnu a neviem ešte akú spoluprácu. Ale koordinácia na politickej úrovni je ťažšia.

Může na Slovensku vzniknout zase napětí mezi Slováky a Maďary?
Slováci necítia napätie, na našej strane nikdy nebolo napätie voči Maďarom prirodzené. Poznám to, som zo slovensko--maďarského prostredia. Časť rodiny je maďarská, som štvrtinový Maďar. Matka bola viac ako 30 rokov riaditeľkou maďarsko-slovenskej školy, otec do svojich piatich rokov nevedel po slovensky, babička vôbec. Nejde tu o prirodzenú nenávisť, to napätie vzniká, keď je indukované zvonku. Študoval som chémiu, tak by som to nazval push-pull procesy, keď na jednej strane zatlačíte a vzniká frikcia celého systému. Slováci nie sú natívne nacionalistickí, sú defenzívne nacionalistickí.

Pojďme z Maďarska na Ukrajinu. Vydrží podle vás podpora Evropy pro její obranu před ruskou invazí?
Verím, že áno, aj keď je to ťažké. Myslím, že Rusko chce vojnu, ktorá nás unaví. Keby ste sa na to pýtali pred časom, priznám sa, že by som bol skeptickejší. Hovoril som si, že to bude veľmi zložité. Rok potom je Európa jednotnejšia, než by som bol očakával v deň invázie. Ukrajina skutočne bojuje hrdinskejšie, vytrvalejšie a efektívnejšie, než si mnohí v tom čase mysleli, a verím, že to dnes pomáha aj nám, aby sme vytrvali. Pozrime sa na to, čím Ukrajina prechádza, a ako sa s tým vyrovnáva – to nás zaväzuje. Ako povedal nedávno Zelenskyj: Uvedomte si, že keď pomáhate Ukrajine, pomáhate aj sami sebe. Ako hovorím od začiatku – Ukrajinu nepodporujeme preto, že by sme boli sentimentálne, romanticky proukrajinskí. Ide o kopec obrovského pragmatizmu a ochrany záujmov našich krajín. Musíme robiť všetko pre to, aby Ukrajina nepadla.

Jak by měl skončit konflikt na Ukrajině? Bojem o původní podobu země, nebo obětováním Krymu, Doněcka, Luhanska?
Toto nemôže nikto chápať lepšie ako práve Česi a Slováci, pretože presne tejto dileme čelila Európa v roku 1938. Vtedy reagovala zle. Odpovedala za nás a vnútila nám riešenie. Chamberlain mával doma na letisku papierom, tie zábery poznáme: Prinášam vám mier! A skončilo to vojnou, miliónmi obetí a v Európe to vytvorilo cestu k sovietskemu komunizmu a našej okupácii. Preto nikdy nehovorím, že sovietska armáda nás oslobodila. Vytlačila fašistov, ale cenou za to bolo podrobenie. Takže jediná odpoveď je: čo je prijateľný mier, musí povedať Ukrajina. Či je to úplné získanie pôvodnej teritoriálnej integrity a suverenity v uznaných hraniciach OSN, alebo či je pre nich prijateľný nejaký kompromis. Na túto otázku my nemôžeme odpovedať, ani im žiadnu odpoveď vnucovať.

Slovensko na podzim čekají volby. Nehrozí – třeba podle výroků některých vážných kandidátů na vítězství –, že se slovenská politika vůči Ukrajině změní?
Hrozí. Pokiaľ ide o podporu Ukrajiny, respektíve benevolenciu voči Putinovi, medzi krajinami EÚ sme zraniteľnejší, na chvoste verejnej mienky, hneď za Bulharmi a Grékmi.

Čím to je?
Neviem. Keď sa pozriem na verejnú mienku, tak Rakúšania či Slovinci na tom nie sú dramaticky lepšie. Možno tu máme nejakú divnú stredoeurópsku karmu. Ale nerobím z verejnej mienky svätý grál alebo posvätnú kravu, pretože sa dynamicky mení. Asi je to do značnej miery tým, čo robí bývalý premiér Fico. Nepoznám inú krajinu, kde by Rusko získalo na svoju stranu takého efektívneho hovorcu. V Česku tiež máte poblúznených dezinformátorov, videli sme to počas prezidentskej kampane. Nakoniec, vyše 43 percent pre kandidáta, ktorý sa priamo--nepriamo staval na stranu Ruska, to nie je malé číslo. Ale Slovensko je horšie, je viac napadnuté tým vírusom. A myslím, že práve Fico tomu veľmi pomáha. Bývalý dvojnásobný premiér, ktorý bol predtým proamerický, pronaťácky, projadrový, proeurópsky a neviem, čo ešte. To dnes zvyšuje dôveryhodnosť jeho argumentov a tým viac mätie obyčajného človeka.

V tuto chvíli jsou směrem k volbám síly docela vyrovnané, takže je asi těžké něco předvídat...
Skutočne by som potreboval krištáľovú guľu. Je tam milión faktorov, vnútorných aj vonkajších, ktoré nevieme odhadnúť. Ale dnes má Fico ľahkú pozíciu. Vo zvyšku spektra dochádza k dynamickému kvaseniu, súperia medzi sebou aj tí, ktorí by, naopak, mali viac spolupracovať. V tom boji si chcú vytvoriť nejaké pozície, nástup do ďalšieho obdobia. Vďaka tomu má dnes Fico veľmi ľahkú pozíciu, stačí mu len sedieť a šíriť tie svoje nezmysly. Ale rovnako ako si myslím, že Andrej Babiš v závere kampane presolil svoju argumentáciu, keď som sa pozeral na posledný týždeň Ficových aktivít, vnútorný hlas mi hovoril: preboha, to nie je možné, byť tak hlúpy, aby na to až toľko ľudí naletelo. Pretože jeho kampaň je čoraz absurdnejšia a nechutnejšia.

Když odejdeme od politiky – stále jste nadšený motorkář? Mohl byste si vyrazit s naším prezidentem...
Stokrát sme to plánovali ešte pred voľbami, máme dokonca rovnaké motorky! (směje se) Považujem ho už dlho za veľmi blízkeho človeka a verím, že to raz urobíme. Sme názorovo veľmi blízki ľudia, ale aj štýlom, fungovaním. Navyše máme mnoho spoločných priateľov. Naše svety sa veľmi prekrývajú, mám ho rád ľudsky aj názorovo. Ale späť k motorkám. Teším sa, už som bol oprašovať motorku, ktorú parkujem pod ministerstvom zahraničia. Dokonca v januári, v jeden teplejší deň, ma chytila nostalgia a prešiel som sa na druhej, ktorú mám doma v Nitre.

Četl jsem o vás, že také velice rád vaříte.
Je to môj koníček, mohol by som sa ním živiť.

Preferujete nějakou kuchyni?
Mám veľmi rád tzv. fusion, zrkadlí moju povahu. Experimentuje, čerpá z rôznych skúseností a rôznych vplyvov a niečo kreatívne z toho vytvorí. Mám rád prvky východnej kuchyne, exotické korenie, štipľavé pesto, pestujem si vlastnú čili. A rád sa inšpirujem rôznymi tradičnými vecami, ktoré dávam dohromady nejakým iným spôsobom. Mám rád aj taliansku kuchyňu, jej štýl, francúzske prvky tradičnej vidieckej kuchyne, ale aj tú ázijskú.

V posledním rozhovoru pro TBS jste ještě jako velvyslanec v Česku říkal, že jste sám, jen se psem Hugem, a působil jste trochu smutně.
Bolo to po rozvode, po ťažkej chorobe syna... Veľmi náročné obdobie. Ale nakoniec je to fajn. Syn prešiel neuveriteľnou osobnou krízou, ale darí sa mu, má dobrú prácu, skončil univerzitu s červeným diplomom ako nevidiaci. A ja som sa tiež vrátil k normálnemu životu, mám priateľku. Mimochodom, aj tu sa ukazuje môj konzervatívny štýl – je to spolužiačka z gymnázia. Sme spolu toľko, koľko to jej aj môj čas umožňuje, a je nám spolu fajn. A Hugo to akceptoval... (směje se)

Navíc jí dobře uvaříte...
To sa jej páči. Robil som si z toho srandu a hovoril jej, že už som často unavený z politickej kariéry, tých 30 rokov bolo náročných. Bývalá manželka bola v domácnosti a pri rozvode mi to trochu vytýkala, tak som priateľke navrhol, že by som bol rád mužom v domácnosti. Bolo to práve pri večeri, ktorú som uvaril, tak sa zasmiala a hovorí: Máš na to všetky predpoklady! (směje se)


TRUHLAŘINA
Kromě vaření je druhým velkým koníčkem Rastislava Káčera truhlařina. A stejně jako u vaření tvrdí, že i tou by se v pohodě uživil. „Mám kompletnú stolársku dielňu s frézou, hobľovačkou, cirkulárkou... A som v tom dobrý!“ říká rozhodně. „Dostal som sa k tomu, keď som na vidieku rekonštruoval dom. Drevo som mal vždy rád, jeho vôňu, štruktúru a kresbu. Jedna z vecí, ktorá ma ako človeka trápi v slovenskej politike, je, že náš vidiek zostal ,zamrznutýʻ. Nerozvíja sa, nepodarilo sa nám ho naštartovať tak ako v Rakúsku, vo Švajčiarsku, Francúzsku… Tam vidíte cestou po vidieku malé rodinné firmy, podnikanie, remeslá. Vtedy pri rekonštrukcii domu som obišiel niekoľko susedných dedín a nikde som nenarazil na šikovného stolára, ktorý by mi vyrobil niečo z dreva na mieru. Tak som sa naštval a povedal si, že s chuťou a dvoma vysokými školami to predsa zvládnem. Zvládol som a myslím, že vyrábam veľmi pekné veci.“


CV
Rastislav Káčer (narodil se 9. července 1965 v Nové Bani) je od září loňského roku ministrem zahraničí SR.
V roce 1989 dostudoval organickou chemii a v 90. letech mezinárodní vztahy.
Kariéru v zahraniční službě zahájil jako analytik a speach writer. V letech 1994 až 1998 působil v ústředí NATO v Bruselu. Po návratu se stal ředitelem pro plánování politiky a poté generálním ředitelem pro bezpečnostní politiku a multilaterální záležitosti na ministerstvu zahraničí. O tři roky později se stal státním tajemníkem na ministerstvu obrany, odpovědným za proces vyjednávání a přistoupení Slovenska k NATO.
V letech 2003–2008 byl velvyslancem Slovenska v USA. Po návratu působil jako prezident a předseda Slovenské atlantické komise (dnes GLOBSEC), která je členem Asociace atlantické smlouvy, a poté byl velvyslancem Slovenska v Maďarsku. Od října 2020 byl další dva roky velvyslancem v Česku.
Je všeobecně uznáván jako odborník na domácí a zahraniční politiku USA, transatlantické vztahy, obranu a bezpečnostní otázky.
Je rozvedený, má dceru, syna a dva vnuky.

S českým ministerským protějškem Janem Lipavským

reklama

https://www.weedy.cz https://www.weedy.cz https://www.weedy.cz

Mohlo by vás zajímat

Více článků