Na pomyselnom rebríčku britskej aristokracie patrí po členoch britskej kráľovskej rodine popredné miesto vojvodovi z Norfolku. Stáročia zastáva dedičnú štátnu funkciu najvyššieho maršala Anglicka. Dnes je ním Edward William Fitzalan-Howard, známy patrón skautov.
Rod Howardovcov patrí už od 15. storočia k najvýznamnejším rodom anglickej aristokracie. Počas britských dejín zohrali dôležitú úlohu ako vysokí štátni hodnostári, politici, vojaci či diplomati. Od čias anglickej reformácie ich považujú za laických vodcov katolíkov v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska.
Starobylý titul udelili až trikrát
Nositelia dedičného titulu vojvodu a earla (ekvivalent kontinentálneho titulu grófa) z Norfolku často zasahovali do anglických i britských dejín. Ide o starobylý titul a jeho nositeľovi vždy patrilo popredné miesto. V priebehu stáročí ho udelili viac ráz. Prešiel od Ralpha de Gaëla za čias kráľa Viliama I. Dobyvateľa cez mocný, pôvodom normandský, rod Bigodovcov až k rodu Mowbrayovcov. Anglický kráľ Eduard II. udelil tento titul v roku 1312 svojmu nevlastnému bratovi, Thomasovi z Brothertonu. Jeho vnuka ustanovil anglický kráľ Richard II. prvým vojvodom z Norfolku s hodnosťou najvyššieho maršala Anglicka. Parlament nového kráľa Henricha IV. však zrušil prvé vojvodstvo z Norfolku vyhlásením listiny o udelení vojvodského titulu z Norfolku za neplatnú. Mowbrayovským dedičom vojvodský titul obnovili za zásluhy o korunu až v roku 1425.
Keď zomrel 4. vojvoda z Norfolku, John Mowbray, bez mužského dediča, stala sa dedičkou jeho vtedy trojročná dcéra Anne. Zasnúbili ju s maloletým synom kráľa Eduarda IV., Richardom, vojvodom z Yorku, na ktorého prešli po jej smrti rozsiahle majetky aj s titulom vojvodu z Norfolku. Keď parlament vyhlásil deti Eduarda IV. a Eleanor Butlerovej za nelegitímne a nárok na trón prešiel na jeho mladšieho brata Richarda, šľachtická opozícia vyvolala v krajine povstanie. Toto Richard III. potlačil a svojich synovcov Eduarda a yorského a norfolského vojvodu Richarda nechal uväzniť v londýnskom Toweri, kde za tragických okolností prišli o život. Titul vojvodu z Norfolku ostal nakrátko uvoľnený, aby sa navrátil mowbrayovským potomkom z rodu súčasných nositeľov titulu vojvodu a earla z Norfolku, Howardovcom.
Howardovské vojvodstvo
K poslednému udeleniu dedičného titulu vojvodu z Norfolku došlo v roku 1483, kedy kráľ Richard III. udelil vtedajšiemu správcovi kráľovskej domácnosti Johnovi Howardovi aj hodnosť anglického earla-maršala. Po skončení Vojny ruží až do skončenia anglickej revolúcie sa niektorí členovia rodu a nositelia titulu vojvodu z Norfolku ocitali v panovníkovej nemilosti. Kým jeden panovník im titul odňal, iný ho obnovil.
Z tohto rodu pochádzali aj dve manželky anglického kráľa Henricha VIII. Tudora – Anna Boleynová i Katarína Howardová. Ich strýko, 3. vojvoda z Norfolku, upadol do nemilosti Henricha VIII. Pre účasť 4. vojvodu z Norfolku Thomasa Howarda na sprisahaní a spolupráci so Španielskom ho obžalovali z vlastizrady a popravili. Jeho deti, ktoré boli po matke Mary Fitzalanovej potomkami škótskeho panovníckeho domu Stuartovcov, prišli o vojvodský titul a vojvodstvo na čas zaniklo. V roku 1580 však získali po rode Fitzalanovcov okrem titulu earla z Arundel aj Arundel Castle, ktorý je dodnes sídlom súčasného vojvodu z Norfolku.
Dedične najvyšší maršal Anglicka
Vojvodstvo z Norfolku obnovil kráľ Karol II. v decembri 1660, kedy získal prapravnuk 4. vojvodu Thomasa Howarda späť nielen titul, ale aj rodové majetky. Následníctvo v priebehu času prešlo na potomkov mladších bratov vojvodov a dnes je nositeľom tohto titulu príslušník Fitzalan-Howardovcov, ktorí si v 19. storočí pôvodné priezvisko rozšírili o meno Fitzalan.
Vojvodovi, ktorý je jedným z ôsmych najvyšších štátnych úradníkov Spojeného kráľovstva, tradične prislúcha i hodnosť maršala Anglicka. Túto významnú hodnosť s prednostným dedičným právom zastávali nositelia titulu norfolského earla už od roku 1245. Hoci tradičnú líniu nástupníctva norfolských vojvodov v hodnosti najvyššieho maršala Anglicka prerušili v dejinách nositelia z iných rodov, Howardovci ju zastávajú nepretržite od roku 1672 do súčasnosti. Najvyšší maršal Anglicka zohráva dôležitú rolu pri korunováciách britských monarchov vo Westminsterskom opátstve, organizuje veľké ceremónie kráľovského dvora či parlamentu ako aj štátne pohreby. Pravidelne sa zúčastňuje kráľovských ceremónií slávnostného otvorenia novej schôdze parlamentu.
Je hlavou kráľovského heraldického kolégia Jej Veličenstva. Bez jeho odobrenia nemôže britská Koruna nikomu udeliť erb a ani akúkoľvek inú heraldickú insígniu. Reprezentuje Korunu ako spoluvydavateľ všetkých kráľovských armálesov. Predsedá tiež Najvyššiemu rytierskemu súdu Jej Veličenstva s jurisdikciou v občianskoprávnych – erbovných sporoch pre Anglicko a Wales. Napriek prijatiu House of Lords Act v roku 1999, ktoré zrušilo dedičným peersom automatické členstvo v Snemovni lordov, mu toto zostalo naďalej.
Vojvoda v Česku
Do roku 2002 zastával úrad najvyššieho maršala Anglicka otec súčasného vojvodu z Norfolku generálmajor Miles Francis Stapleton Fitzalan-Howard, v poradí 17. vojvoda z Norfolku. Počas druhej svetovej vojny sa zúčastnil invázie na Sicíliu a na taliansku pevninu, či vylodenia spojencov v Deň D v Normandii. Za zásluhy počas krvavého prechodu cez rieku Sangro získal po Viktóriinom kríži ďalšie najvyššie britské ocenenie za chrabrosť pre dôstojníkov, Vojenský kríž. V povojnovom období pôsobil ako veliteľ brigády v Keni, divízny veliteľ britskej armády na Rýne i na britskom veľvyslanectve vo Washingtone, či ako styčný dôstojník pre sovietske sily v Nemecku. Neskôr pôsobil na vysokých spravodajských postoch armády v Londýne. Po odchode z aktívnej služby, v ktorej strávil tridsať rokov, sa stal obchodným bankárom a vedúcou osobnosťou britských katolíkov. Vojvoda z Norfolku ako najvyšší maršal Anglicka sprevádzal britskú kráľovnú Alžbetu II. pri jej návšteve Česka v roku 1996. Keď v roku 2002 zomrel, nastúpil na jeho miesto jeho starší syn, vtedy už dva roky zástupca najvyššieho maršala, Edward William Fitzalan-Howard.
BOX
Súčasný maršal
Edward William Fitzalan-Howard zdedil po svojom otcovi nielen dedičné čestné hodnosti, ale aj početné grófske a barónske tituly i rozsiahly majetok rodu. Stal sa 18. vojvodom a earlom z Norfolku, tiež earlom z Arundel, Surrey a Norfolku, barónom Beaumont, Maltravers, Fitzalan, Clun, Oswaldestre a barónom Howard of Glossop. Absolvoval štúdium na katolíckej škole na Ampleforth College a Lincoln College Univerzity v Oxforde. Po štúdiách pracoval vo viacerých spoločnostiach – medzi nimi Sigas Ltd. a Parkwood Group Ltd.. Dnes sa jeho meno spája popri obchodných spoločnostiach zväčša s neziskovými organizáciami, akými je skautské hnutie či spoločnosť priateľov katedrály v Arundel (Friends of Arundel Cathedral), alebo Oxford and Cambridge Catholic Education Board. Skautom sa stal ešte počas štúdií. Do roku 2010 bol prezidentom 1. Arudelskej skautskej skupiny a doteraz je prezidentom okresných skautov Arundel a Littlehampton a patrónom skautov okresu West Sussex. V júni 2003 mu bola udelená medaila za zásluhy za služby skautskému hnutiu. Je čestným členom College of St Edmund's College v Cambridge a členom zväzu obchodníkov s rybami mesta Londýn. S manželkou Georginou Susan Gore má troch synov a dve dcéry. Dedičom titulu je jeho najstarší syn, Henry Miles Fitzalan-Howard, 37. Earl of Arundel (*1987).
reklama
Copyright © 2024, The BUSINESS SOIRÉE
