Osobnosti

Prezident, ktorý zničil „ríšu zla“

Publikováno: 4. 4. 2022
Autor: Silvia Mária Petrovitsová
Foto: Foto Wikimedia, catalog.archives.gov, National Archives and Records Administration ARC
logo Sdílet článek

Osobou, ktorá prispela ku koncu studenej vojny, bol herec a neskorší prezident USA Ronald Reagan. Nástupom 40. prezidenta sa politika Spojených štátov amerických voči Sovietskemu zväzu začala meniť.

Nekompromisne chcel ekonomickými a vojenskými reformami podlomiť stabilitu a postavenie ZSSR v jeho sférach vplyvu. Na porážku komunizmu zvolil jednoduchú stratégiu: USA budú víťazi a ZSSR utrpí porážku. Dosiahol to a porazil „ríšu zla“.

Chcel rokovať

Rivalita medzi USA a Sovietskym zväzom sa začala už počas druhej svetovej vojny, keď si obe veľmoci rozdelili sféry vplyvu. Bolo zrejmé, že napätie medzi nimi sa bude stupňovať,  takzvaná studená vojna trvala takmer päťdesiat rokov. Na začiatku 80. rokov sa vzťah Sovietskeho zväzu k Západu zhoršoval. Sovietski predstavitelia museli čeliť silnému protihráčovi – prezidentovi Reaganovi. USA a NATO pobúrilo rozmiestnenie sovietskych rakiet schopných zasiahnuť západnú Európu a trvali na ich stiahnutí. Keďže k tomu nedošlo, USA na žiadosť európskych partnerov v NATO rozmiestnili svoje rakety rovnakej triedy v západnej Európe. Sovietsky zväz reagoval rozmiestnením rakiet v NDR a Československu. Napriek tomu sa v júni 1982 začali rokovania o obmedzení počtu strategických jadrových zbraní. ZSSR nemohol USA konkurovať v zbrojení a nedarilo sa mu ani v ostatných smeroch. Aj v napätej situácii sa Reagan snažil o stretnutie s najvyššími sovietskymi predstaviteľmi. No rokovať nemal s kým. Dá sa povedať, že mu umierali pred očami. Brežnev zomrel v novembri 1982 a jeho nástupca Andropov na začiatku roka 1984. Ďalší v poradí, Černenko, zomrel v marci 1985.

Problémy v sovietskych satelitoch

Problémy sa vynorili aj v satelitoch ZSSR. V Poľsku sa obyvatelia na začiatku 80. rokov  začali búriť. Brežnev nevedel, ako má na túto situáciu zareagovať. Hoci chcel Poľsko obsadiť, situácia mu to neumožňovala. Čína sa totiž začala zbližovať so Spojenými štátmi a po ďalšej okupácii by Sovietsky zväz mohol zostať v izolácii. Z demonštrantov v poľskom prístave Gdaňsk na čele s Lechom Walesom sa vytvoril základ pre Solidaritu. Tá si rýchle získala sympatie disidentov v ostatných postsovietskych štátoch. Dianie v Poľsku sledoval i Ronald Reagan, v tom čase však zostal vo svojom boji osamotený. Francúzsko a Veľká Británia naznačili, že sa nepokúsia výrazne pomôcť poľským protestujúcim. Hoci Ronald Reagan riskoval otvorený konflikt so ZSSR, uvalil na Poľsko a Sovietsky zväz embargo. Jeho kroky  sa však vo svete nestretli s pochopením. Prezident Reagan prišiel so stratégiou zameranou na obranu USA v prípade ohrozenia Sovietskym zväzom. Spojené štáty americké mala pred útokom balistickými raketami ochrániť ním schválená Strategická obranná iniciatíva (SDI). Reagan ju využíval aj pri rokovaniach so Sovietskym zväzom a vždy vďaka nej dosiahol ústupok. ZSSR sa SDI obával, pretože vedel, že jeho ekonomická a vojenská sila nie je s USA na rovnakej úrovni.

Obrat priniesol Gorbačov

Nástup nového generálneho tajomníka ÚV Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Michaila Gorbačova znamenal významný obrat i v medzinárodnej politike. Prvé stretnutie Reagana a Gorbačova sa uskutočnilo v novembri 1985 pri Ženevskom jazere. Obaja sa zhodli na tom, že jadrová vojna nikdy nebude mať víťaza, preto nesmie ani vypuknúť. Gorbačov spočiatku pokračoval v šľapajach svojich predchodcov, no zakrátko zistil, že voči Reaganovi musí zmeniť rétoriku. Uvedomil si to hlavne na summite v Reykjavíku, kde Reagan opustil schôdzku bez vysvetlenia. Ronald Reagan sa ukázal ako tvrdý vyjednávač, ktorý sa pevne drží svojho plánu strategickej obrannej iniciatívy. Na druhej strane si Gorbačov uvedomoval svoju slabšiu pozíciu spôsobenú ekonomickými problémami ZSSR. Stretnutím v Reykjavíku sa však začali rokovania, ktoré viedli k podpisu zmluvy obsahujúcej praktické kroky v jadrovom odzbrojení.

Silná trojka zmenila svet

Reagan hľadal spojenca, ktorý by mu pomohol problémy v Poľsku vyriešiť. A našiel ho vo dvoch najmenej očakávaných osobách. V pápežovi poľského pôvodu Jánovi Pavlovi II., ktorý podporoval Solidaritu. Stretli sa 7. júna 1982, keď bol americký prezident na návšteve v západnej Európe. Po stretnutí s pápežom nasledovala ďalšia schôdzka, tentoraz s britskou premiérkou Margaret Thatcher. U hlavy katolíckej cirkvi príliš konzervatívny Reagan našiel podporu, u menej konzervatívnej Margaret Thatcher však nie. Napriek tomu táto trojica svojím pevným morálnym postojom porazila komunistický blok. Pomohla k zázračnému oslobodeniu východnej Európy od sovietskeho komunizmu.

Štátnik slobody

V britskej i medzinárodnej politike Margaret Thatcher zohrávala významnú úlohu akéhosi sprostredkovateľa medzi USA a západnými spojencami. S americkým prezidentom tvorila pevný zväzok. Rovnako ako Ronald Reagan, aj ona bola presvedčená, že ZSSR je ríšou zla a treba k nemu pristupovať z pozície sily. Viac než ktokoľvek iný ovplyvnila spolu s ním dejinné udalosti na konci 20. storočia. Ich dlhoročné úsilie bolo v roku 1989 korunované pádom komunizmu v krajinách strednej a východnej Európy a v roku 1991 aj rozpadom ZSSR. „Ronald Reagan vyhral studenú vojnu bez toho, aby vypálil jediný výstrel,“ vyjadrila sa Margaret Thatcher. Obaja začali konzervatívnu revolúciu, ktorá ovplyvnila politiku nielen ich  nástupcov, ale aj oponentov. Národom východného bloku zabezpečili demokratický rozvoj.

CV

Ronald Wilson Reagan sa narodil 6. februára 1911 v Tampico v Illinois. Bol dvakrát ženatý, mal dvoch synov a dve dcéry.

#Obdivoval vodcovské schopnosti Franklina D. Roosevelta. Do histórie sa pôvodný demokrat zapísal nielen ako herec s viac než osemdesiatimi filmovými úlohami (má svoju hviezdu aj na hollywoodskom chodníku slávy).

Stal sa prvým republikánom, ktorý od roku 1888 dokázal poraziť úradujúceho demokratického prezidenta.

Do prezidentského úradu nastúpil 20. januára 1981 a svoje pôsobenie v ňom ukončil 20. januára 1989.

V novembri 1994 oznámil, že mu diagnostikovali Alzheimerovu chorobu. „Vykročil som na cestu, ktorá ma dovedie až k súmraku môjho života. Viem však, že Ameriku čakajú len svetlé časy. Ďakujem vám, priatelia. Boh vám žehnaj,“ vyhlásil vtedy.

Ronald Reagan zomrel 5. júna 2004 na zápal pľúc.

Americký prezident s britskou premiérkou Margaret Thatcher na známej londýnskej Downing Street v roku 1982.

Ronald Reagan rečnil pred Brandenburskou bránou v Berlíne.

reklama

https://www.qatarairways.com/en-cz/homepage.html https://www.qatarairways.com/en-cz/homepage.html https://www.qatarairways.com/en-cz/homepage.html

Mohlo by vás zajímat

Více článků