Patrím ku generácii, ktorá počas svojho života zažila veľa zásadných zmien. Naplno nás zasiahlo budovanie socializmu, ako aj pokus o to, aby mal socializmus ľudskú tvár. Keď sa to nepodarilo, nasledovalo oslobodenie proti vlastnej vôli a vzápätí smutné a ponižujúce obdobie „normalizácie a konsolidácie“, ktoré trvalo dvadsať rokov. V novembri 1989 sme boli účastníkmi prevratnej nežnej revolúcie a odvtedy úspešne aj neúspešne vytvárame prostredie pre vznik a rozvoj liberálnej demokracie.
Čo je to štát
Akoby toho nebolo dosť, prepadla nás pandémia, ktorá sa vyskytne raz za sto rokov. Pri našom príslovečnom šťastí sa nám vlastne ani vyhnúť nemohla. Nikto z nás to nikdy nezažil a všetci sme sa za pochodu učili, ako s týmto neviditeľným, nevypočítateľným a nadovšetko zákerným nepriateľom bojovať. V tejto situácii prichádza často aj k ekonomickým škodám, ktoré zasahujú podnikateľské subjekty a veľké množstvo jednotlivcov. Väčšina z nich sa odôvodnene obracia na štát so žiadosťou o pomoc.
Čo je to v skutočnosti štát? Nejdem opisovať náučný slovník ani iné politologické príručky. Osobne som presvedčený, že štát sme my všetci, vrátane detí a nás dôchodcov. Každý občan, bez ohľadu na vierovyznanie, politickú príslušnosť, príslušnosť k nepolitickým organizáciám od rybárov až po filatelistov, je nezastupiteľnou zložkou štruktúry štátu. Nedávno istý náš významný ústavný činiteľ prehlásil, že Slovensko je mafiánsky štát. Mal zrejme na mysli vládu a pravdepodobne iba nízka politická gramotnosť spôsobila, že do balíka mafie nevedomky zahrnul nás všetkých. Vláda je pochopiteľne tiež súčasť štátu, aj keď menšia a dosť často práve tá menej vydarená. Napokon, vlády sa menia spravidla po každom volebnom období, ale štáty zostávajú.
Najväčší dar
Pre mňa to znamená, že ak žiadam pomoc od štátu, adresujem ju v podstate nám všetkým. V podstate hovorím: „ľudia, pomôžte mi, veď nabudúce, ak to budete potrebovať, pomôžem ja vám“. Z toho vyplýva, že potrebujeme jeden druhého. Ak platí, že väčšiu radosť mi spôsobí niekomu niečo darovať, než byť obdarovaný, rovnako musí platiť, že ak niekomu pomôžem, mám väčší pocit uspokojenia, ako keď niekto pomôže mne.
Pandémia má na náš život nepochybne obrovské množstvo negatívnych vplyvov, ale skutočnosť, že sa potrebujeme a že sa môžeme spoľahnúť jeden na druhého, k nim určite nepatria. Táto vzájomnosť nie je len nevyhnutnou potrebou v boji o prežitie. Táto vzájomnosť je ten najväčší dar.
O AUTOROVI
Milan Kňažko (narodil se 28. srpna 1945 v Horných Plachtinciach) je slovenský herec, ale v minulosti byl i spoluzakladatelem VPN a HZDS, ministrem zahraničí Slovenska, místopředsedou slovenské vlády, ministrem kultury Slovenska a ředitelem televize JOJ.
V letech 1970–1971 byl členem Činoherního souboru Divadelního studia. Od roku 1971 byl členem Nové scény a od roku 1985 do roku 1989 členem činoherního souboru SND.
Do politiky vstoupil hned v listopadu 1989. Opustil ji o 13 let později.
V roce 2016 obdržel českou Cenu Thálie.
Ovládá češtinu, ruštinu, angličtinu, francouzštinu.
Je potřetí ženatý, má tři syny.
reklama
Copyright © 2024, The BUSINESS SOIRÉE
