Peter Weiss je jednou z nejvýraznějších tváří slovenské politiky, zakladatel Strany demokratické levice, který mimo jiné sedm let působil jako velvyslanec Slovenska v České republice. V současnosti si užívá zaslouženého důchodu.
Jak vzpomínáte na těch sedm let, které jste strávil v diplomatických službách v Praze? Měl jste nějaké oblíbené místo, kam jste rád chodil?
Byť veľvyslancom Slovenskej republiky v Česku bolo pre mňa cťou a nádherným vyvrcholením mojej profesionálnej kariéry. S manželkou Jankou sme sa v Prahe cítili skvele. Je to krásne a bezpečné mesto. Radi sme chodili relaxovať do Stromovky v spoločnosti našej fenky nemeckého ovčiaka.
Měl jste jako diplomat v Česku nějaký výjimečný zážitek?
Mám veľa diplomatických zážitkov. Na vrchole všetkých však boli oslavy stého výročia vzniku samostatnej Československej republiky v Prahe a Martine v roku 2018.
S jakými zajímavými lidmi jste se u nás potkal?
Stretol som sa s celou vtedajšou najvyššou českou politickou reprezentáciou, ako aj s predstaviteľmi hospodárskeho a kultúrneho života. Ako človek so sociálnodemokratickým zmýšľaním som mal s niektorými z nich nadštandardné vzťahy. Recepcie pri príležitosti nášho štátneho sviatku, kde sa tvorili dlhé rady na bryndzové halušky, poskytovali priestor na dôverné rozhovory.
Jak vidíte vztahy mezi oběma zeměmi? V čem bychom se mohli navzájem inspirovat?
Moja vízia vzťahov medzi našimi krajinami je podrobne opísaná v knihe Mojim českým bratom, ktorú vydalo vydavateľstvo Novela bohemica. Obsahuje výber z mojich verejných vystúpení v Českej republike. Vo všeobecnosti môžem povedať, že hoci naše vzťahy už nie sú nadštandardné vzhľadom na to, že od rozdelenia ČSFR uplynulo tridsať rokov, sú nepochybne stále výnimočné. Po určitom zmrazení v období covidu sa opäť naštartovali. Nevidím v Európe dve iné krajiny, ktoré by si boli jazykovo a kultúrne také blízke. A majú taký potenciál formovať svoje vzťahy nielen na základe pragmatických spoločných záujmov, ale aj prostredníctvom historicky sformovaného priateľstva.
Co nejvíc v současnosti řešíte na Slovensku?
Trápenia a starosti sú v mnohom podobné ako v Česku. Máme vysokú infláciu, strach a hnev v spoločnosti. Prirodzene existujú aj obavy z budúcnosti. Vnútropolitická kríza je však na Slovensku oveľa silnejšia. Spôsobilo ju nekompetentné a nekultúrne vládnutie po voľbách 2020. Vláda veľkých zmien, slušného Slovenska a očisty spoločnosti, ktorá mala pohodlnú ústavnú väčšinu, žalostne a tragicky zlyhala. Spoločnosť je polarizovaná, roztrieštená a hlboko frustrovaná, takže v politike sa silno presadzujú radikálne až extrémne prúdy.
Pracujete ještě na ministerstvu zahraničí?
Po ukončení svojho diplomatického pôsobenia v Prahe som ukončil pracovný pomer na ministerstve. Teraz som na dôchodku a píšem komentáre pre české Právo a slovenskú Pravdu. Nie som v žiadnej strane. Vo verejnom živote pôsobím ako sociálny demokrat na voľnej nohe.
Od dubna letošního roku ale působíte v nově založeném Institutu sociální demokracie při straně HLAS-sociálna demokracia. Čemu se tam věnujete, co tam řešíte?
V rámci cyklu Človek a Slovensko 2030+ sme už zorganizovali niekoľko veľmi zaujímavých odborných diskusií. Napríklad: Akú sociálnu demokraciu Slovensko potrebuje, Trh práce 2030+ (výzvy a príležitosti), Nový model rastu – Slovensko 2030+ bude krajinou s vyššou pridanou hodnotou alebo Sociálny štát, ktorý pomáha.
Jak vidíte coby zahraničněpolitický expert vývoj na mezinárodní celosvětové scéně do příštích let? Můžeme být klidní?
V poslednom desaťročí došlo k významným zmenám v geopolitickom usporiadaní. Dominancia USA a Európskej únie vo svetovom hospodárstve už nie je taká jednoznačná. Pre Európsku úniu je veľkou výzvou, aby dokázala samostatne presadzovať svoje záujmy a bola plnohodnotným geopolitickým hráčom. Mali by sme brať vážne iniciatívu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, aby EÚ získala strategickú samostatnosť a posilnila svoju nezávislosť od USA.
Co říkáte ruským hrozbám a válce na Ukrajině?
Ruská agresia je neospravedlniteľným aktom hrubého porušenia medzinárodného práva. Destabilizovala medzinárodné vzťahy. V skutočnosti zničila bezpečnostnú architektúru, ktorá bola v Európe vybudovaná po Helsinskom akte v roku 1975. Do nášho regiónu priniesla bezprecedentnú úroveň neistoty. Veď Slovensko bezprostredne susedí s napadnutou Ukrajinou. Motivácia ruskej agresie bola imperialistická a revizionistická. Spochybňovala existujúce hranice, poukazovala na údajné historické nároky Ruska. To je rozbuška pre celé povojnové usporiadanie v Európe.
Hrozí podle vás válečný konflikt i ve střední Evropě?
Verím, že k takému vývoju nedôjde a že s podporou EÚ a krajín NATO sa Ukrajine podarí obnoviť svoju územnú celistvosť v medzinárodne uznaných hraniciach z roku 1991. Verím tiež v nájdenie základu pre spravodlivý mier so zárukami bezpečnosti pre celý európsky kontinent. Táto zlá a nákladná skúsenosť by sa už nikdy nemala opakovať. Nech je Putinovo vojnové dobrodružstvo s imperiálnymi cieľmi mementom nielen pre Európu.
Mohou volby, které se na Slovensku uskuteční na podzim, přinést obrat v postoji Slovenska k rusko-ukrajinské válce. A třeba i k EU?
Práve tieto voľby rozhodnú o tom, či sa Slovensko dokáže dostať z najväčšej vnútropolitickej krízy v ére našej štátnej samostatnosti a upokojiť situáciu v rozbúrenej, znepokojenej a ostro rozdelenej spoločnosti. Neradi by sme videli, keby sa nám Česko začalo v kvalite života ešte viac vzdaľovať.
Jak se vám daří v soukromí?
Žijem svoj život. S manželkou radi chodíme na prechádzky do prírody. Rád čítam a pozerám dobré trilery, najlepšie špionážne alebo politické. A šťastne a s láskou opatrujem našu jorkšírku Kiwi. Žiaľ, našu fenku nemeckého ovčiaka Helly sme museli z priestorových dôvodov prenechať rodine v Česku.
Dělají vám radost děti?
Áno. Môj syn mi dal dve vnúčatá, to je rodinné šťastie. Darí sa aj dcére mojej manželky, ktorú považujem za svoju dcéru. Obaja nás robia šťastnými.
Jak budete trávit s manželkou léto? Pojedete na nějakou dovolenou?
Tešíme sa na návrat na naše obľúbené miesto v tureckej Antalyi po prestávke spôsobenej covidom.
CV BOX
Peter Weiss (narodil se 7. července 1952) je exposlanec a místopředseda Národní rady SR a bývalý velvyslanec Slovenska v Maďarsku a Česku.
Vystudoval Filozofickou fakultu Univerzity Komenského v Bratislavě. V letech 1975 až 1989 pracoval v Ústavu marxismu-leninismu ÚV KSS, od roku 1984 byl vědeckým tajemníkem.
Po listopadu 1989 se stal předsedou KSS a v roce 1990 byl jedním z hlavních iniciátorů transformace KSS na sociálnědemokraticky orientovanou Stranu demokratické levice a až do roku 1996 byl jejím předsedou. Po neshodách v roce 2002 SDL opustil.
V letech 1990–2002 byl poslancem NR SR, v letech 1992–1994 byl jejím místopředsedou. V letech 1998–2002 byl předsedou zahraničního výboru a spolupředsedou Společného parlamentního výboru a Evropského parlamentu a dva roky vedoucím delegace v Parlamentním shromáždění Rady Evropy.
V letech 2009–2013 byl velvyslancem v Maďarsku, poté stejný post zastával až do roku 2020 v Česku. V současnosti je komentátorem deníku Právo a píše komentáře do slovenského deníku Pravda. V dubnu 2023 se stal předsedou Institutu sociální demokracie při straně HLAS–SD.
V roce 1992 s tehdejším předsedou Federálního shromáždění ČSFR Alexandrem Dubčekem
V roce 2020 při přijetí Medaile Za zásluhy I. stupně od prezidenta Miloše Zemana
reklama
