Legendárny dunajský lodník Ladislav Cigánek zasvätil rieke viac než polstoročie. Z chlapca z malej dediny, kde bola voda len „žabám po kolená“, sa stal kapitán, ktorý sa naučil čítať Dunaj ako otvorenú knihu. Preňho nebola rieka len pracoviskom, ale osudom.
Jeho cesta sa začala po základnej vojenskej službe v roku 1967. Rozhodoval sa medzi vzduchom a vodou, no napokon zvíťazil Dunaj. Začínal od najnižších pozícií a postupne sa vypracoval až na kapitána. „Nikdy by mi nenapadlo, že raz budem veliť veľkej lodi,“ spomína. Za romantickou predstavou lodníckeho života sa však skrýva tvrdá realita. Dlhé mesiace mimo domova znamenali, že starostlivosť o rodinu zostávala najmä na jeho manželke. Napriek tomu spolu žijú viac ako 54 rokov. Dunaj je podľa neho krásny, no zároveň nevyspytateľný a krutý. Najväčším rizikom je nepozornosť a podcenenie jeho sily. Počas kariéry zažil aj tragédie – spomína na kolegov, ktorí sa z plavby nikdy nevrátili. Medzi najväčšie patrí nešťastie na vodnom diele Freudenau, kde zahynulo osem členov posádky. Dnes ho mrzí, že po lodníkoch nezostáva väčšia stopa. Aj preto sa podieľal na záchrane historickej lode Šturec z roku 1937, ktorá je súčasťou Múzea vodnej dopravy. Verí, že si táto profesia zaslúži väčšiu podporu. Mladým ľuďom odkazuje, že hoci je cesta na loď dnes náročnejšia, stále má zmysel. „Je to krásna robota,“ hovorí. A dodáva vetu, ktorá vystihuje celý jeho život: „Na loď sa nechodí na rok, ale na celý život.“
reklama
