Zverolekár i politik, ktorého možno nazvať „otcom“ ponovembrovej demokracie na Slovensku. Aktívne sa podieľal na odboji počas 2. svetovej vojny a bol tiež signatárom Vianočnej dohody. Patril k zakladateľom Demokratickej strany, ktorá vznikla zjednotením občianskych odbojových skupín počas Slovenského národného povstania. Do roku 1948 bol jej funkcionárom. Po Víťaznom februári odišiel do exilu a do politiky sa vrátil po Nežnej revolúcii.
Martin Kvetko bol aktívnym politikom a bojovníkom za demokratizáciu Slovenska v područí totalitných režimov. Preferoval antifašistické, demokratické a česko-slovenské postoje. Bol zástancom federácie a za základ jej uplatnenia považoval spoločný štát, pričom hľadal rovnováhu v spolužití Čechov a Slovákov. Po obnovení Československa sa stal povereníkom SNR, ktorá takisto vznikla na základe Vianočnej dohody. Pôsobil ako povereník pre poľnohospodárstvo (1945 – 1947), pre výživu (1947 – 1948) i poslanec Dočasného a Národného zhromaždenia (1945 – 1948).
Vraj sabotoval reformu
V období od apríla 1945 do novembra 1947 mal ako člen Zboru povereníkov na starosti poľnohospodárstvo a druhú etapu pozemkovej reformy na Slovensku. Politické mračná sa nielen nad ním začali zaťahovať kvôli tzv. milionárskej dani. Okrem Martina Kvetka bol kritizovaný aj Kornel Fillo, ktorý zodpovedal za oblasť výživy a zásobovania. Už od roku 1946 bola DS obviňovaná z pasivity voči ľudáctvu, Kvetko aj zo sabotáže pozemkovej reformy. A to aj napriek tomu, že v DS silnela frakcia okolo Ivana Pietora, ktorá koncom roka 1946 chcela zosadiť predsedu strany Jozefa Lettricha a nastoliť zmierlivejší kurz voči KSČ. Nedostatok potravín a zlá distribúcia i všetky hospodárske problémy, ktoré naplno prepukli počas leta 1947, sa stali zámienkou komunistami ovládaných odborov. Tie požadovali zaviesť poriadok do distribúcie a poľnohospodárskej politiky a neskôr ich snahy viedli k požiadavke, aby Martin Kvetko odstúpil z funkcie. Na dosiahnutie toho zorganizovala KSS 14. 11. 1947 v Bratislave celoslovenský zjazd Jednotného zväzu slovenských roľníkov (JZSR). Zvolal ho jeho generálny tajomník Michal Falťan, ale v rozpore so stanovami.
Nátlakové akcie
Ani historiografia spred roku 1989 neskrýva, že nátlakové akcie proti DS, vrátane organizovania zjazdu závodných a zamestnaneckých rád 30. 10. 1947, sa zosnovali na sekretariátoch KSS. Pre komunistickú stranu sa stalo základnou úlohou odstrániť predstaviteľov DS z vysokých pozícií vo vláde i v hospodárstve, najmä tých najaktívnejšie vystupujúcich. Problematiku politickej krízy definitívne uzavrelo zasadnutie Národného frontu Čechov a Slovákov v novembri 1947. DS vymenila v Zbore povereníkov svojich povereníkov pôdohospodárstva a výživy a zároveň sa vzdala povereníctva zdravotníctva, pôšt a pravosúdia. Martin Kvetko zostal ešte niekoľko mesiacov v Zbore ako povereník výživy. Demisiu podal spolu s ďalšími nekomunistickými ministrami a povereníkmi po prevrate vroku 1948.
Demokratom i v exile
Odmietal slovenský separatistický exil, ktorý spájal so slovenským štátom z rokov 1939 – 1945. V emigrácii patril k popredným predstaviteľom demokratického pofebruárového slovenského exilu. Pôsobil v Anglicku, Nemecku a v USA. Bol podpredsedom Rady slobodného Československa, na jej založení sa aj podieľal. Pracoval v československom oddelení Rádia Slobodná Európa v Mníchove a v New Yorku. Ako spoluzakladateľ Stálej konferencie slovenských demokratických exulantov sa stal jej generálnym tajomníkom. V exile vydával časopis Naše snahy. Počas exilu si ponechal československé občianstvo. Veril, že sa vráti domov a znova vstúpi na slovenskú politickú scénu. A to sa aj stalo. Po návrate do vlasti po novembri ´89 sa Martin Kvetko opäť zapojil do aktívnej politiky a podieľal sa na obnove demokracie na Slovensku. V januári 1990 ho zvolili za predsedu DS a v septembri 1990 za jej čestného predsedu. V parlamentných voľbách 1990 doviedol DS do slovenského parlamentu. Prezident ČSFR mu v roku 1991 udelil za jeho celoživotnú politickú činnosť Rad Tomáša G. Masaryka II. stupňa. Zomrel 3. júna 1995 v Bratislave ako 82-ročný.
HUSÁKOV LIST DEMOKRATOM
Vtedajší predseda Zboru povereníkov Gustáv Husák poslal 21. februára 1948 všetkým povereníkom za DS list, v ktorom ich informuje, že „Zbor povereníkov podľa právneho a politického stavu vykonáva väčšiu časť svojej právomoci ako výkonný orgán vlády a ministrov, jednoducho ako právomoc, ktorá prislúcha vláde a je Zborom povereníkov iba vykonávaná. Logický záver z vystúpenia zástupcov DS z vlády je ten, že zástupcovia tej istej strany nemôžu vykonávať vládou delegovanú právomoc v Zbore povereníkov. Preto demisiu členov vlády za DS treba považovať i za demisiu zástupcov DS v Zbore povereníkov“. Kvetko, inak presvedčený antikomunista, po tomto ultimáte našiel východisko v exile. Zosadených povereníkov Husák hneď nahradil svojimi ľuďmi.
Martin Kvetko v marci 1995
V exile vydával časopis Naše snahy
reklama
Copyright © 2024, The BUSINESS SOIRÉE
