Rozhovory

Kamil Šaško: Slovensko je chronicky podkapitalizovanou krajinou

Publikováno: 11. 1. 2024
Autor: Lucie Burdová
Foto: archiv Kamila Šaška
logo Sdílet článek

Vystudoval obor finance a investiční bankovnictví na London School of Business and Finance, z praxe velice dobře zná soukromý sektor. Neméně ale i ten státní. V říjnu 2023 se Kamil Šaško stal státním tajemníkem slovenského ministerstva hospodářství. Zodpovědný je především za energetickou politiku a také za oblast průmyslové politiky a inovace.

Co vás čeká v pozici státního tajemníka?
Vo vysokej politike som pomerne krátko, a preto k tomu pristupujem s primeranou vážnosťou, pokorou, ale aj s príslušnou dravosťou. Beriem to ako príležitosť vrátiť nášmu štátu aspoň časť z toho, čo mi dal. Zároveň je pre mňa aj výzvou, aby som využil všetky získané vedomosti a zručnosti v prospech ďalšieho rozvoja Slovenskej republiky. Odbornosť, razanciu a schopnosť prebrať zodpovednosť za rozhodnutia pri naprávaní škôd, ktoré spôsobili minulé vlády počas pandémie a energetickej krízy, je vždy potrebné vyvážiť pokorou pri ich uvádzaní do praxe.

Vláda i HLAS-SD, jehož jste členem, má mimo jiné za priority stabilní ceny energií pro domácnosti, průmysl i veřejný sektor. Je za stávající geopolitické situace vůbec reálné ceny stabilizovat, případně jakým mechanismem?
Dovolím si odpovedať protiotázkou – je reálne si myslieť, že súčasná skladba nášho národného hospodárstva dokáže fungovať bez primeraných cien energií a bez ich stabilných dodávok? Podľa mňa je stabilita cien a dodávok energií jedným zo základných predpokladov na dosahovanie udržateľného reálneho rastu nášho HDP, a tým aj zvyšovania životnej úrovne ľudí. Preto je práve téma energetiky jedným z dominantných bodov programového vyhlásenia vlády aj volebného programu strany HLAS-SD. Nevyhnutným predpokladom pre sociálne a trhovo spravodlivú transformáciu cien energií je správne načasovanie. A hovoríme to preto veľmi jasne, že z krátkodobého hľadiska musíme dosiahnuť cenovú stabilitu pokračovaním vládnych podporných programov, zo strednodobého hľadiska naštartovať programy na podporu zvýšenia energetickej účinnosti a z dlhodobého hľadiska vytvárať predpoklady na zvyšovanie domácich kapacít výroby elektrickej energie a súbežne maximálne elektrifikovať priemysel i domácnosti. Všetky tieto programy sa však musia rozvíjať postupne a prirodzene a zároveň nesmú ohroziť životnú úroveň domácností, znižovať schopnosť verejnej správy poskytovať verejné služby či konkurencieschopnosť podnikov na Slovensku.

Modernizace slovenského průmyslu a jeho udržitelnost jsou další z aktuálních témat. Jaké kroky v této souvislosti ministerstvo chystá?
Slovenský priemysel je vyslovene hladný po efektívnej podpore transformačných procesov zo strany štátu. Pre opätovné naštartovanie výroby na predkrízovú úroveň musí využiť dotačné zdroje, ktoré mu umožnia realizovať potrebné dekarbonizačné investície. Konkrétne by sa mala investičná pomoc z európskych a národných programov sústrediť na podporu nových efektívnych technológií vo výrobnom procese, ktoré znížia energetickú náročnosť a produkciu emisií, či na podporu využitia vodíka a biomasy v priemyselných výrobných procesoch. Ďalšou veľkou témou je implementácia princípov obehového hospodárstva pre zníženie materiálovej náročnosti priemyslu, zvýšenie sekvestrácie a uskladnenia uhlíka a zvyšovanie výroby s vyššou pridanou hodnotou. Dôsledne sa venujeme procesom, ktoré postupne spustíme na rezorte hospodárstva s cieľom vytvoriť dlhodobú stratégiu rozvoja slovenského priemyslu.

S ministryní hospodářství Denisou Sakovou před jednáním s velyslancem USA Gautamem A. Ranou

S hospodářským růstem souvisí změna struktury trhu práce, co je vaším cílem v této souvislosti, čím chcete změny na trhu práce nastartovat?
V prvom rade musíme zabezpečiť, aby nám ľudský kapitál neutekal do zahraničia. Študenti na všetkých stupňoch štúdia musia veriť v silu národného hospodárstva. Musia byť čo najskôr zapojení do pracovného procesu, ktorý eliminuje potrebu zaškoľovania po absolvovaní štúdia. Mladí ľudia by mali vedieť, že po absolvovaní štúdia majú kvalitné pracovné miesto a sú kompetentní pre kvalifikovanú prácu. Inými slovami, počas štúdia by mali získať pracovné sebavedomie namiesto pocitu, že za životnou úrovňou musia cestovať stovky až tisíce kilometrov. Preto od prvého dňa pracujeme na tom, aby sa duálne vzdelávanie stalo nielen možnosťou, ale nosným prvkom stredného odborného a vysokoškolského štúdia. Našou spoločnou ambíciou je konečne skoncovať s tzv. rezortizmom a naplno naštartovať konštruktívny dialóg s ministerstvom školstva a ministerstvom práce. Preto sme spoločne v intenzívnej diskusii, ako prispôsobiť vzdelávacie procesy aktuálnym požiadavkám zamestnávateľov a moderného trhu práce. Máme pred sebou vážne výzvy v podobe nových strategických priamych zahraničných investícií, napríklad v oblasti automobilového priemyslu, ale aj v dodatočnej potrebe nových absolventov v oblasti napríklad jadrovej energetiky, pretože ak chceme dekarbonizovať naše hospodárstvo, na to budú nevyhnutne potrebné dodatočné kapacity elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov a bez pochýb aj z jadra. Zároveň nesmieme zabúdať na legálnu migráciu, a to najmä v kontexte demografického vývoja SR. Chceme preto naštartovať také legislatívne zmeny, aby legálni migranti, a to hlavne z krajín, ktoré sú nám kultúrne aj jazykovo blízke, mali možnosť sa čo najrýchlejšie zamestnať.

S jakými problémy se v tuto chvíli slovenské hospodářství potýká nejvíce?
Slovensko je chronicky podkapitalizovanou krajinou, ktorá tento nedostatok vyrovnáva, podobne ako ďalšie postkomunistické krajiny, najmä priamymi zahraničnými investíciami. Na rozdiel od najvyspelejších krajín však nedokážeme spolu s priamymi zahraničnými investíciami a dovozom know-how prilákať aj samotnú výskumno-vývojovú základňu, ktorá by jednak zvýšila tvorbu pridanej hodnoty a jednak zvýšila tlak na akademickú sféru, aby svoju činnosť viac prepájala s požiadavkami praxe. Ak sa teda pýtate, čo je tým povestným „najboľavejším kamienkom v topánke“, ide o intenzitu a kvalitu domácich inovačných procesov.

Jste velmi aktivní na Facebooku, kam pravidelně umisťujete informace o jednáních a akcích, kterých se jako státní tajemník účastníte. Je pro vás Facebook pracovním nástrojem?
Je pravdou, že som aktívnym prispievateľom na sociálnych sieťach, a musím povedať, že nielen na Facebooku, ale aj na Instagrame. Keďže predstavujem mladú tvár v politickej súťaži, je pre mňa absolútne prirodzené komunikovať prostredníctvom sociálnych sietí. Avšak, je pre mňa zároveň veľmi dôležité, aby informácie, ktoré komunikujem, boli pre mojich voličov, ale aj všetkých občanov SR hodnoverné, pravdivé a hlavne slušné. Nikdy som na Facebooku alebo Instagrame na nikoho neútočil v osobnej rovine a nikdy ani nebudem. Sociálne siete pre mňa osobne predstavujú komunikačnú platformu s ľuďmi, a keďže nemám možnosť byť tak často v regiónoch, ako by som si to želal, zvolil som si takúto formu informovania verejnosti o svojich aktivitách. Človek žijúci na Slovensku je centrom môjho osobného aj politického záujmu.

S Branislavem Strýčkem, generálním ředitelem Slovenských elektráren

CV BOX
Kamil Šaško (narodil se 5. listopadu 1985 v Popradu) je slovenský ekonom a politik.
Vystudoval obor finance a investiční bankovnictví na London School of Business and Finance. Pracoval v soukromém finančním sektoru.
Kromě toho má dlouholeté zkušenosti ve státní správě na slovenském ministerstvu financí i v Národní bance SR. V letech 2015–2020 zastával různé pozice při Stálém zastoupení Slovenské republiky při EU v Bruselu, kde úspěšně vedl důležité pracovní skupiny během historicky prvního slovenského předsednictví v Radě EU.
Od roku 2023 je členem předsednictva strany HLAS-SD. V posledních parlamentních volbách byl zvolen poslancem Národní rady.
25. října 2023 byl jmenován do funkce prvního státního tajemníka ministerstva hospodářství, kde je zodpovědný především za energetickou politiku a také za oblast průmyslové politiky a inovace.
Je ženatý, má jednoho syna a žije v Bratislavě.

Mohlo by vás zajímat

Více článků