Nepřetržitě dvacet roků byl František Mikloško na přelomu 20. a 21. století poslancem. Po třinácti letech od posledního mandátu se do Národní rady Slovenské republiky vrací. Navzdory svému věku plný vitality, pevných názorů i nadhledu.
Po dlouhé době se vracíte do slovenského parlamentu. Proč, když byste si už zasloužil klid a odpočinek?
Máte pravdu. Mám 76 rokov. Ak Pán Boh dá, mám možno pred sebou ešte tak štyri roky aktívneho života. A tie mám prežiť v parlamente, v politickom zápase. Posledné roky, keď som už nebol v politike, boli ľudia ku mne na ulici milí a priateľskí. Dnes už začínam dostávať listy, kde mi znovu nadávajú a aj na ulici začínam mať problémy. Tak prečo som do toho išiel? Keď ma oslovilo vedenie KDH, mal som pocit, že keby som v tejto politickej situácii odmietol, ušiel by som z boja. Takéto pocity a rozhodnutia som zažil už v komunizme. Výsledok ukáže čas.
Ve volbách vyhrál SMER-SD Roberta Fica, a to bez ohledu na to, že jeho voliči dobře věděli o korupčních skandálech, do kterých byl zapletený. Jaké pro to máte vysvětlení?
V čase mečiarizmu mi raz povedala jedna západná veľvyslankyňa na Slovensku, že problém vlád EÚ nie je to, či zobrať, alebo nezobrať Slovensko na čele s Mečiarom do EÚ, ale skôr to, že ľudia napriek tomu, že sú známe kauzy únosu prezidentovho syna a divokej privatizácie, stále HZDS v takej veľkej miere volia. Môžeme to teda priateľsky nazvať, že je to krátka skúsenosť a pamäť z demokracie na Slovensku. Ale v týchto voľbách hralo svoju rolu aj to, že vládnutie minulej vlády bolo chaotické a nekompetentné a že v závere kampane sa rysoval víťaz volieb medzi Smerom a Progresívnym Slovenskom a PS so svojím hodnotovým programom negatívne polarizovalo veľkú časť Slovenska.
František Mikloško na tiskové konferenci oznamuje, že po 13 letech politické přestávky bude opět kandidovat. V pozadí předseda KDH Milan Majerský.
Celý život jste čelným představitelem křesťanské politiky. Nadpoloviční většina obyvatel Slovenska jsou katolíci, ale křesťanské strany se pohybují na spodních příčkách popularity. I nyní se KDH dostalo do parlamentu jen těsně. Proč tomu tak je?
Slovenský katolicizmus je silný a jednotný, keď má nepriateľa. Za prvej republiky to bol zápas proti českému pokrokárstvu, za komunizmu to bol zápas proti bojovnému ateizmu. Horšie je to, keď má moc alebo slobodu. Moc mal za vojnovej Slovenskej republiky a nedopadlo to dobre. Teraz je sloboda a tá ukazuje na naše vajatanie. Sme rozdelení regionálne: v okolí Topoľčian, kde kedysi vyhrával Andrej Hlinka, po novembri 1989 víťazil Vladimír Mečiar a dnes Robert Fico. Orava a veľká časť východu je verná KDH. Stred smeruje tiež viac k vodcovi, ktorý nás „ochráni.“ Rozdelení sú kňazi i niektorí biskupi. Chýba katolícka, intelektuálna a mienkotvorná elita. Oficiálne médiá sa uspokojujú s ľudovou zbožnosťou. Okrem spoločenského zápasu nás na Slovensku čaká ešte zápas o tvár slovenského katolicizmu v slobodnom svete.
Výraznou křesťanskou komunitou jsou na Slovensku Romové. Je podle vás pastorační práce církve mezi nimi dostatečná a podpora křesťanských stran v této komunitě odpovídající? Jde o půl milionu slovenských občanů...
V januári 1990 sme navštívili s novozvoleným prezidentom Havlom jednu rómsku osadu na východnom Slovensku. Pršalo, pri chôdzi do brehu sme sa spolu s prezidentovou ochrankou šmýkali. Pamätám si na výraz tváre Václava Havla, keď videl život v tejto osade. Odvtedy prešlo 33 rokov a niečo sa predsa pohlo dopredu. Cirkev na Slovensku robí najviac pre pastoráciu Rómov. Rovnako tretí sektor a mnohí starostovia v obciach, kde žijú Rómovia. Vláda i Európska únia podporuje mnohé projekty. Samozrejme to nepokrýva potreby a úlohy pre riešenie života tejto komunity. KDH nemá špeciálny program v tejto otázke. Tento problém sa dá dlhodobo riešiť len v spolupráci všetkého, čo som vyššie spomenul.
Na předvolebním mítinku se spolukandidáty Monikou Kolejákovou a Jozefem Hajkem
S jakými pocity sledujete pontifikát papeže Františka? Jsou kroky, které dělá, přijímané na Slovensku v církvi i mezi věřícími s pochopením a vstřícností?
Ja som vyznávač pápeža Františka. Vo všetkej svojej fyzickej slabosti prináša prorocké slová a svetielko pre pôsobenie cirkvi v čoraz viac sekularizovanom svete. Pápež František ma presviedča, že kresťanstvo bude v budúcnosti znovu kľúčovou oporou chvejúcej sa európskej civilizácie. Jeho osobitný prístup ku každému človeku s jeho životom a problémami ma napĺňa nádejou, že cirkev sa dnes znovu vracia k začiatkom Ježišovho účinkovania, keď čítal z proroka Izaiáša v chráme. Pápežove výzvy, aby sme sa ujímali migrantov, ma skôr napĺňajú predtuchou, že obrovskému prílivu migrácie sa nakoniec vyspelý západný svet nevyhne. Na Slovensku má pápež mnoho prívržencov, ale mám pocit, že v cirkvi prevládajú z neho viac rozpaky. Pápežove slová a činy sa na Slovensku často prechádzajú dôstojným mlčaním.
Jste vystudovaný matematik. Jak jde dohromady věda s vírou?
Vyrástol som v rodinnom prostredí, kde sa život cirkvi odohrával v radostnom prežívaní cirkevných sviatkov i sviatostného života cirkvi. Samozrejme, musím dodať, že v zápase o slobodu cirkvi za komunizmu sme si takéto otázky veľmi nekládli. Nemal som v živote krízu viery kvôli vede. Niektoré fundamentálne otázky viery, na ktoré neviem nájsť racionálnu odpoveď, riešim v srdci tým, že verím v Boha a dôverujem mu. Snažím sa stále niečo čítať a som šťastný, keď sa dozviem niečo nové v pohľade na biblický výklad i poznanie viery. Teraz na staré kolená mi najväčšiu radosť i útechu prináša modlitba a rovnako tichá svätá omša, večer v jezuitskom kostole v Bratislave.
Autor je evropským editorem Deníku
CV BOX
František Mikloško (narozen 2. června 1947 v Nitře) je nově zvolený poslanec Národní rady SR za KDH, a to jako nezávislý kandidát. Je mladším bratrem Jozefa Mikloška, někdejšího místopředsedy vlády ČSFR.
Vystudoval matematiku na Přírodovědecké fakultě Univerzity Komenského, v letech 1971–1983 pracoval v Ústavu technické kybernetiky SAV v oblasti numerické matematiky, poté ovšem skončil jako dělník, protože se výrazně angažoval v disentu.
Byl aktivistou tzv. „tajné církve“, v roce 1989 patřil k organizátorům Bratislavského Velkého pátku (známého spíš pod názvem Svíčková manifestace), velké akce věřících za náboženskou a občanskou svobodu.
Hned v listopadu 1989 se stal členem Koordinačního výboru Veřejnosti proti násilí, roku 1992 vstoupil do KDH. V období 1990–2010 byl poslancem Slovenské národní rady a Národní rady SR.
V roce 2008 opustil KDH a stal se spoluzakladatelem a členem strany Konzervativní demokraté Slovenska. V té byl do roku 2014. Třikrát (2004, 2009 a 2019) kandidoval na prezidenta SR.
František Mikloško je ženatý, má rád výtvarné umění, poezii a suché bílé víno, celý život rád sportoval. A jak sám říká: „Všetko, čo robí svet krajším a lepším, ma robí šťastným.“
reklama
