Riaditeľ Ľubovnianskeho hradu, múzea, podhradia a skanzenu pod hradom Dalibor Mikulík pracuje v múzeu už 22 rokov. Po ukončení štúdia histórie a filozofie nastúpil v lete 2003 na pozíciu kastelána hradu Ľubovňa. Po ôsmich rokoch sa stal riaditeľom múzea.
Čo všetko so sebou prináša funkcia riaditeľa viacerých objektov?
Múzeum spravuje 42 historických objektov, a teda najväčšou výzvou je ich obnova a rekonštrukcia. To sa aj do veľkej miery podarilo. Dnes je hrad Ľubovňa takmer z 80 percent obnovený a rekonštruovaný a celý sprístupnený verejnosti. Pre mňa osobne to je viac poslanie ako práca. Dáva to zmysel môjmu bytiu a životu. Múzeum každoročne pripravuje bohatý program. Asi aj preto nás ročne navštívi viac ako 205-tisíc platiacich návštevníkov. V minulých rokoch bolo naše múzeum najviac navštevované múzeum Slovenska z pohľadu platiacich návštevníkov.
Čo všetko môžu návštevníci vidieť?
Múzeum spravuje európsky unikát, a to je hrad a skanzen v rámci jedného areálu. Skanzen, vybudovaný v 80. rokoch minulého storočia priamo pod hradom, vytvoril priestor, kde návštevník ochutná život šľachty na jednej strane a na druhej život vidieckeho obyvateľstva. Na hrade návštevníka okrem hradnej architektúry a hradných palácov lákajú expozície a výstavy. Medzi tie najobľúbenejšie patrí hradný pivovar, poľské korunovačné klenoty, komnata princezien de Bourbon, hlavná hradná veža, výstava venovaná Móricovi Beňovskému. Počas leta sú súčasťou prehliadky sokoliarske vystúpenia, hradné slávnosti, hradný muzikál, koncerty či veľmi obľúbené nočné prehliadky hradu. V skanzene prezentujeme život a bývanie národnostných etník regiónu severného Spiša. Dominantou skanzenu je gréckokatolícka drevená cerkev (chrám) z Matysovej s veľmi hodnotným ikonostasom, ďalej mlyn, expozície modrotlače a drotárstva (UNESCO), hospodárske objekty a drevenice.
Čo všetko sa vám podarilo na hrade zrekonštruovať a zreštaurovať?
Za ostatných dvadsať rokov prešiel hrad Ľubovňa celkovou rekonštrukciou. Podarilo sa obnoviť všetky tri hradné paláce (gotický, renesančný a barokový). Podarilo sa zreštaurovať všetky tri oltáre v hradnej Kaplnke sv. Michala Archanjela. Obnovili sme hradnú fortifikáciu a teraz obnovujeme III. a IV. nádvorie, vojenské kasárne zo 17. storočia, hradnú studňu a tiež severovýchodnú hradbu.
Ako sa vám podarilo sprístupniť hrad pre nevidiacich a nepočujúcich?
Ako vôbec prvý hrad a skanzen sme sprístupnili múzeum nevidiacim a nepočujúcim. Dnes máme na hrade a v skanzene vodiacu líniu a QR kódy, ktoré pomôžu návštevníka s týmto hendikepom previesť časťou expozícií. Za túto aktivitu múzeum získalo niekoľko rokov po sebe ocenenie Slovensko bez bariér. Držíme sa hesla, že kultúra má byť dostupná všetkým.
Potomkovia majiteľov hradu s riaditeľom Mikulíkom. Zľava princ Jan Lubomirski-Lanckoroński, gróf Juraj VI. Lublováry-Raisz, Dalibor Mikulík, gróf José Miguel Zamoyski de Bourbon y Navarro.
Vaším snom bolo dostať na hrad všetkých žijúcich potomkov po majiteľoch hradu od roku 1591 až po rok 1944. Podarilo sa to?
Snívať sa oplatí a mne sa podarilo splniť si jeden z pracovných snov. V lete 2022 sa na hrade Ľubovňa stretli potomkovia majiteľov hradu Ľubovňa v rokoch 1593 – 1944. Cieľom bolo stretnutie predstaviteľov všetkých troch šľachtických rodov Lubomirski, Raisz a Zamoyski v jednom čase a na jednom mieste, teda na hrade Ľubovňa. Na tomto stretnutí som pracoval asi päť rokov, lebo skĺbiť program všetkých troch šľachticov bolo náročné. Stretnutie sa vydarilo a prinieslo hradu historický okamih, ktorý sa už asi nezopakuje. V júli tohto roku príde reprezentant rodiny Zamoyski de Bourbon José Miquel Zamoyski slávnostne otvoriť Klenotnicu hradu Ľubovňa.
Za potomkami po majiteľoch ste aj vycestovali do zahraničia. Aké krajiny ste navštívili, s kým ste sa stretli a ako tie stretnutia prebiehali?
Pátranie po potomkoch a nadviazanie osobných a pracovných kontaktov trvalo asi tak päť rokov a cestoval som po Maďarsku, Poľsku, Luxembursku, Portugalsku, Španielsku a Francúzsku. Boli to stále milé a priateľské stretnutia. Odchádzal som z nich s pocitom, že sú to skutoční šľachtici, ktorí sa na nič nehrajú a sú skutoční aristokrati. Mnohí z nich nám darovali vzácne historické fotografie, za všetkých spomeniem princeznú Carmen de Bourbon Sicilles, ktorá žila na Azúrovom pobreží. Do múzea darovala vzácne fotografie z kráľovskej svadby vo Vyšných Ružbachoch v roku 1923. Na základe nich sme mohli pripraviť kvalitnú výstavu ako rekonštrukciu kráľovskej svadby.
Podieľali ste sa na vytvorení virtuálnej prehliadky hradu v spolupráci s múzeom Francisca Goyu v Španielsku. Ako vznikla táto myšlienka?
Na spoluprácu s múzeami v Zaragoze, Porte a Miláne ma oslovila kolegyňa z Talianska. Predmetom projektu je myšlienka prepojiť tri múzeá a príbeh zbierok, obrazov či expozícií cez virtuálnu realitu. Návštevník sa stáva akýmsi avatarom histórie a poznania. Produkt je oficiálne dostupný na webe v štyroch jazykoch a dáva možnosť vzájomnej propagácie a vzdelávania verejnosti.
Na Ľubovnianskom hrade bol v roku 1768 desať mesiacov väznený známy Móric Beňovský. Podarilo sa mu však utiecť. Ako z hradu utiekol a prečo o ňom u vás na hrade nakrúcala reportáž Taiwanská televízia?
Móric Beňovský prišiel na Spiš verbovať armádu proti vtedajšiemu poľskému kráľovi. S požiadavkou získať posádku hradu prišiel aj za kapitánom hradu Elstermanom, ktorý ho však dal zatknúť do väzenia v hlavnej hradnej veži. Po čase sa mu podarilo utiecť, a tak sa začala jeho dobrodružná cesta po svete. Podľa legendy opila jeho Anička hradnú posádku a vyviedla Mórica pod svojimi krinolínami. O Beňovského je dlhodobý záujem v mnohých štátoch sveta. Plavil sa aj okolo Taiwanu, kde ochránil domorodé obyvateľstvo pred nájazdom nepriateľov z mora. A tak sa k nám na hrad vybrala Taiwanská televízia, ktorá tu nakrútila dokument. Ja sám som potom vycestoval do Taiwanu.
CV BOX
Dalibor Mikulík (narodil sa 13. augusta 1974 v Starej Ľubovni) je riaditeľ Ľubovnianskeho hradu, múzea, podhradia a skanzenu pod hradom.
Je tiež viceprezidentom občianskeho združenia Priatelia hradu Ľubovňa, členom Spišského dejepisného spolku a predsedom komisie kultúry a vzdelávania mesta Stará Ľubovňa.
Vyštudoval odbor história – filozofia na Prešovskej univerzite. Svojou prácou dokázal spojiť severovýchod Slovenska nielen s Európou, ale aj s Amerikou a Taiwanom.
Zorganizoval mnohé medzinárodné výstavy a expozície. Hrad Ľubovňa sprístupnil pre nevidiacich a nepočujúcich.
Je držiteľom mnohých ocenení, autorom viacerých publikácií. Má za sebou úspešné projekty na získanie grantov.
