Zrúcanina Čachtického hradu, ktorá bola kedysi sídlom krvavej grófky Alžbety Bátoriovej, sa týči nad obcou Čachtice v Malých Karpatoch a v roku 2023 ju navštívilo 65 000 turistov. Výstavba hradu sa začala v 13. storočí. Jeho prvotnou úlohou bolo strážiť hranice Uhorska.
Krvavá história sa začala písať v roku 1575, keď sa majiteľ hradu František I. Nádašdy oženil s Alžbetou Bátoriovou a tento hrad jej daroval ako svadobný dar. Alžbeta bola veľmi spoločenská, vzdelaná a kultivovaná dáma, ktorá ovládala niekoľko jazykov, šerm, lukostreľbu a jazdu na koni v kráľovskom štýle. Františkovi I. porodila päť detí, bohužiaľ, dve zomreli v detskom veku.
Portrét Alžbety Bátoriovej
Boj o majetok
Alžbetin manžel často bojoval proti Turkom a o jeho obrovskej sile a odvahe sa šírilo veľa zvestí. Turci sa ho veľmi báli, odsekával im hlavy, žongloval s nimi a potom ich nosil zavesené na svojom koni. V roku 1603 ho Turci uväznili bez toho, aby vedeli jeho meno. Gróf mal šťastie, vykúpil ho palatín kráľa Juraj Turzo, za čo mu Nádašdy sľúbil časť svojich majetkov, avšak tento sľub nebol nikdy právne podložený. Po smrti grófa prichádza Juraj Turzo žiadať Alžbetu Bátoriovú o majetky a tá mu ich odmietla dať. Môžeme sa domnievať, že tým sa začal mocenský boj a všetky následné legendy boli vykonštruované s cieľom Juraja Turzu majetok získať.
Legendy a dohady
Grófka údajne ťažko znášala starnutie. Jedného dňa, keď ju slúžka pri česaní potiahla za vlasy, sa tak rozhnevala, že slúžke strelila takú facku, až jej vytryskla krv, ktorá postriekala Alžbete ruku. Po zotretí krvi si grófa všimla, že jej pokožka na ruke okamžite zjemnela a omladla. Legenda hovorí, že na základe tejto udalosti Alžbeta usúdila, že ak si chce zachovať večnú mladosť, musí mučiť mladé dievčatá. Pri tom jej pomáhali služobníčky Dorota, Ilona a Katarína a Ján Ujvári, prezývaný Ficko. Alžbeta Bátoriová vraj zavraždila 650 dievčat, a preto je zapísaná v Guinnessovej knihe rekordov ako najväčšia vrahyňa na svete. Jedna z legiend dokonca hovorí, že sa grófa kúpala v krvi dievčat, ktoré zavraždila. Iná zasa, že bola upírka, ktorá zlietavala z veže a vyciciavala ľuďom krv. Začiatok Alžbetinho konca nastal v decembri 1610, keď ju palatín Juraj Turzo prichytil na nádvorí kaštieľa v Čachticiach, ako bičuje mladé dievča. Táto udalosť mu úplne stačila na to, aby grófku uväznil na jej hrade. Nikdy sa s ňou nekonal oficiálny súdny proces, iba s jej služobníkmi, ktorí boli odsúdení na smrť. Grófka zomrela na Čachtickom hrade 21. . 114. ľudia verili, že bola pochovaná v čachtickom kostole, kde je svätá zem, ktorá zabráni upírke vyliezať z hrobu a terorizovať obyvateľov panstva. V roku 1938 boli krypty pod oltárom čachtického kostola preskúmané, ale jej telo sa nenašlo. Nikto doteraz nezistil, kde je grófka pochovaná.
Ľudia verili že Alžbeta bola pochovaná v čachtickom kostole.
Draškovičov kaštieľ
V Čachticiach nesmiete obísť zrevitalizovaný a zrekonštruovaný Draškovičov kaštieľ, ktorý sa nachádza na námestí kúsok od kostola. Projekt revitalizácie bol podporený z grantov EHP a Nórska a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Kaštieľ postavil uhorský gróf Mikuláš Draškovič v roku 1677. Draškovič sa dostal do Čachtíc sobášom s Barborou Drugetovou. Neskôr ho vlastnil Pavol Forgáč st. Potom jeho syn a vnuk, ktorý nemal dediča, a kaštieľ zdedila jeho neter. Tá ho predala v roku 1852 Michalovi Csenkeyovi. Táto rodina vlastnila budovu až do prvej polovice 20. storočia. Dnes je kaštieľ pobočkou Trenčianskeho múzea.
V Čachticiach nesmiete obísť revitalizovaný a rekonštruovaný Draškovičov kaštieľ.
Interaktívne epozície
V suteréne, na prízemí a na poschodí nájdeme modernú expozíciu s interaktívnymi prvkami. Suterén s klenbami ponúka prezentáciu vinárstva a v druhej časti prehľad histórie, ktorá je spojená s AlžbetouBátoriovou. Je tu umiestnený aj Alžbetin interaktívny hovoriaci obraz a taktiež holografické divadlo. Staré klenby a osvetlenie dodávajú tomuto priestoru tajomnú atmosféru. Na prízemí nájdeme informačné tabule, kde je zachytená história kaštieľa, a obraz grófky Alžbety Bátoriovej, zoskenovaný z originálu, ktorý bol maľovanýpo jej smrti a modelom bol jej vnuk. Na prízemí sa nachádza aj expozícia, ktorá sa venuje habánskejkeramike. Veľmi pekným spôsobom je zdokumentované aj štvrté stretnutie spolku Tatrín, ktoré sa konalo načachtickej fare v roku 147. Za pootvorenými dverami sa môže návštevník započúvať do tohto významnéhostretnutia, kde sa rokovalo o pravopise slovenčiny. Na prvom poschodí nájdeme obrazáreň aj prehľadvýznamných šľachtických rodov formou interaktívnej výstavy. Ďalej tu môžeme vidieť repliku Alžbetiných šiat. Keď návštevník vstúpi do hudobného salóna, začne hrať orchester, je to veľmi zaujímavé. Šľachtickú bytovúkultúru reprezentuje spálňa, detská izba a študovňa, ktorá sa takisto nachádza na tomto poschodí. V každejčasti výstavy sú umiestnené informačné tabule, ktoré pomáhajú návštevníkovi porozumieť výstave a odísť z Čachtíc obohatený o nezabudnuteľné zážitky.
reklama
