Jestli je někdo, kdo může skutečně fundovaně popsat turbulence slovenské ekonomiky po rozdělení federace i její následný vývoj, je to bezesporu Brigita Schmögnerová. Někdejší slovenská ministryně financí, působící po odchodu z politiky mimo jiné v Evropské hospodářské komisi OSN a v managementu Evropské banky pro obnovu a rozvoj.
Co vás motivovalo k tomu, vstoupit v roce 1990 aktivně do politiky?
Nebolo to v roku 1990, ale až o štyri roky neskôr. Pravdou však je, že ako vedecká pracovníčka v Ekonomickom ústave Slovenskej akadémie vied som prvé transformačné zákony pozorne sledovala. Už v r. 1991 som ponúkla svoje analýzy predsedovi vznikajúcej Strany demokratickej ľavice Petrovi Weissovi. V r. 1993 ma navrhol do kancelárie prvého prezidenta SR Michala Kováča za riaditeľku odboru hospodárskej politiky. Ale do politiky – vlády Jozefa Moravčíka – som vstúpila až v marci 1994.
Jak se rozpad Československa podepsal na ekonomikách obou zemí?
V roku 1991 sa začal realizovať scenár transformácie centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú. Rok pred tým tomu predchádzala cenová liberalizácia a zavedenie trhového kurzu československej koruny. Obidve ekonomiky – česká a ešte vo väčšom meradle slovenská – zažili šok. Nenadarmo sa hovorilo o šokovej terapii. Rozpad spoločného štátu a rýchla menová odluka znamenali prepad vzájomných obchodných vzťahov. Slovenská ekonomika bola viac naviazaná na českú. Preto dopady zániku federácie pocítila výraznejšie ako česká ekonomika.
Vedle Ivana Mikloše jste označována za jednoho z hlavních nositelů zásadních změn slovenské ekonomiky. Jak tuto roli hodnotíte s odstupem času?
Obdobie rokov 1998–2002 pokladám za kľúčové z hľadiska budúceho smerovania Slovenskej republiky. Dobehli sme niekoľkoročné zaostávanie v integračných snaženiach, stali sme sa členmi OECD, reformovali sme verejné financie, reštrukturalizovali finančný sektor a pod. Ministerstvo financií pri tom hralo kľúčovú úlohu. Napriek tomu, že som bola nútená podať začiatkom roka 2002 demisiu, hodnotím obdobie necelých štyroch rokov na MF SR ako svoje profesionálne najúspešnejšie obdobie.
V roce 2000 jste získala ocenění Krištáľové krídlo za hospodářství. Co pro vás znamenalo?
V tom roku som získala i ocenenie časopisu Euromoney „minister financií roka“ (jako první žena – pozn. autora). Zhodou okolností sa odovzdanie ceny uskutočnilo na zasadnutí Medzinárodného menového fondu, ktoré bolo v Prahe. Ocenenia si treba vážiť, ale väčšou odmenou pre mňa bolo, keď sa podarilo za zložitých okolností presadiť štátny rozpočet, alebo za výhodnejších podmienok realizovať predaj štátnych pokladničných poukážok, či prefinancovať štátny dlh.
Jaký byl důvod vašeho odchodu z aktivní politiky?
Zámienkou nespokojnosti nového predsedu strany so mnou bolo, že som presadzovala majetkové priznanie pre každého. Zákon formálne už existoval, ale fakticky sa jeho dodržiavanie nevymáhalo. Ak sa nemýlim, podobná skúsenosť bola aj v Česku. Predseda strany ma požiadal, aby som podala demisiu. V skutočnosti bol dôvod iný: dúfal, že zbavením sa ministerky financií zastaví pokles preferencií strany. Časť tohto poklesu bola nepochybne dôsledkom niektorých reforiem, ktoré mali napríklad za následok prechodný nárast cien a realizovalo ich MF SR zosobnené ministerkou financií. Za poklesom preferencií boli však aj iné dôvody. Strana čelila korupčným kauzám a to sa ľavicovej strane nikdy neodpúšťa.
A vaše cesta k práci v Evropské hospodářské komisi OSN a později v Evropské bance pro obnovu a rozvoj?
Obidvoje úzko súviselo s mojím povolaním. Ako predstaviteľka členského štátu EHK OSN som sa zúčastnila niektorých podujatí, na ktorých sme sa s dovtedajším vedením organizácie mali možnosť vzájomne spoznať. Ponuka uchádzať sa o pozíciu v EHK prišla preto priamo zo Ženevy, kde je jej sídlo. Podobne to bolo s EBOR-om. MF SR na reštrukturalizácii bankového sektora spolupracovalo i s touto medzinárodnou bankou. Okrem toho ako ministerka financií som sa zúčastňovala valného zhromaždenia akcionárov tejto banky. Inými slovami – mali sme viac kontaktov a neboli povrchné. Ponuka uchádzať sa o miesto viceprezidentky prišla priamo z EBOR-u.
Co nového vám tyto zkušenosti přinesly? Přece jen je to rozdíl – dělat politiku na národní a na globální úrovni.
Politik na národnej úrovni, ak nie je ministrom zahraničných vecí, je v prvom rade zapozeraný do domácich záležitostí. Na pôde inštitúcie, ktorá je súčasťou OSN, sa otvára úplne iný – globálny pohľad, a to napriek tomu, že EHK je regionálnou organizáciou. Bola to pre mňa nová univerzita. EBOR mi umožnila podieľať sa na politikách, ktoré presadzovala ako súčasť financovania bankových projektov. Mojou doménou boli napr. environmentálna a sociálna politika a čiastočne protikorupčná politika. Inšpiratívne bolo aj medzinárodné prostredie – zamestnanci zo všetkých kútov sveta.
Jak ve zkratce hodnotíte dnešní ekonomickou situaci na Slovensku?
Na dnešnú ekonomickú situáciu dopadajú dôsledky krízy vyvolanej epidémiou a v ostatnom roku vojnou na Ukrajine. Vysokú infláciu – o niečo nižšiu ako v Česku – a energetickú krízu nestabilná politická situácia ešte viac komplikuje. Predčasné voľby, ktoré politická moc oddialila najviac, ako mohla, situáciu ďalej zhoršujú. Možno očakávať, že vládna moc sa bude viac zaoberať volebnou kampaňou než riešením kľúčových ekonomických úloh.
Jste mimo jiné autorkou Knihy o vládnutí. Co vás k jejímu napsání motivovalo?
O vláde veľkej koalície v období 1998–2002 vznikli viaceré publikácie, a to aj v Česku, ale všetky ju interpretovali sprava. To isté možno povedať o väčšine printových médií. Ak sa týmto obdobím bude raz zaoberať historik, mal by mať možnosť získať aj iný pohľad. Hlavná motivácia napísať Knihu o vládnutí bola pomôcť mu v tom.
Napsala jste ale i sbírku básní...
Zbierka básní s názvom Svetlo sa rodí za tmy vyšla v čase, keď už som bola v politike, ale vznikala skôr – niektoré básne oveľa skôr. Pomohol mi ju zostaviť slovenský básnik a prekladateľ Vojtech Kondrót a uviesť do života bývalý minister kultúry, kolega z vlády Ľubo Roman. Od skorého veku som sa pokúšala veršovať a dúfala som v inú kariéru, akú som si napokon vybrala.
CV BOX
Brigita Schmögnerová (narodila se 17. listopadu 1947 v Bratislavě) je slovenská ekonomka a politička.
Vystudovala Vysokou školu ekonomickou v Bratislavě, postgraduální studium absolvovala na Přírodovědecké fakultě Univerzity Karlovy, obor matematická statistika. Titul kandidát věd získala na VŠE v Bratislavě, kde do roku 1975 působila jako odborná asistentka na Katedře ekonomicko-matematických výpočtů.
V období 1975–1993 pracovala v Ekonomickém ústavu SAV. Po sametové revoluci byla odbornou poradkyní ministerstva průmyslu a ministerstva pro strategii, ředitelkou Odboru hospodářské politiky Kanceláře prezidenta republiky, v roce 1994 místopředsedkyní vlády pro hospodářskou politiku a později poslankyní Národní rady SR a ministryní financí (za SDĽ).
Po odchodu z politiky působila jako výkonná tajemnice Evropské hospodářské komise OSN v Ženevě a později jako viceprezidentka Evropské banky pro obnovu a rozvoj (EBRD).
Je autorkou několika knih s politickou a ekonomickou tematikou a sbírky básní.
Žije v Bratislavě, je vdaná a má dospělého syna.
S nositelem Nobelovy ceny Josephem Stiglitzem
reklama
