Čoraz častejšie sa vyslovuje spojenie Trenčín 2026. Nie je to však len pomenovanie jedného konkrétneho projektu v meste pod hradom Matúša Čáka, ale širokej škály aktivít a činností v rámci celého priľahlého regiónu, ktorý sa už teraz spája pre vyššiu spoločnú víziu. Európske hlavné mesto kultúry je titul, na ktorý môžu byť právom hrdí nielen Trenčania, ale aj obyvatelia miest a obcí naprieč celým Trenčianskym krajom.
Čaká nás rok plný najrôznorodejších kultúrnych aktivít pripravených vo vynovenom meste a v zmodernizovaných priestoroch župných inštitúcií s cieľom spojiť ľudí i komunity a vytvoriť pocit spolupatričnosti a hrdosti na to, že všetci môžeme byť pri tom.
Spojenie síl mesta s krajom
Krajské mesto Trenčín získalo prestížny titul Európskeho hlavného mesta kultúry 2026 aj vďaka silnej podpore vo svojom regióne. „Trenčín je prirodzeným centrom celého Trenčianskeho kraja, no do projektu sme zapojili aj desiatky miest a obcí, ktoré ležia na jeho území a od samého začiatku tento projekt podporujú. Teším sa z toho, ako ukážeme, že kultúra môže byť hybnou silou spolupráce a regionálneho rozvoja,“ povedal predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška. Už teraz môžu obyvatelia mesta, ľudia dochádzajúci doň do škôl a za prácou, ale i návštevníci na vlastné oči vidieť zhmotňovanie tejto myšlienky. Tá je taká komplexná, že na jej realizáciu spája sily mesto Trenčín s Trenčianskym samosprávnym krajom, a to prostredníctvom nového aktéra, Kreatívneho inštitútu Trenčín. Každý z týchto významných subjektov cíti nielen zodpovednosť, ale tiež príležitosť na maximálne využitie potenciálu vyplývajúceho z titulu Európskeho hlavného mesta kultúry. Trenčianska župa aj preto v kultúrnych inštitúciách vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti realizuje sedem významných investícií, ktoré sa vďaka projektu Trenčín 2026 stanú trvalou súčasťou kultúrneho dedičstva regiónu a pretrvajú ďalšie dekády aj po jeho skončení.
Dolné nádvorie Trenčianskeho hradu.
Trenčiansky hrad ako dominanta
Až päť zo siedmich investičných projektov v celkovej výške 6,5 milióna eur smeruje do krajskej dominanty, Trenčianskeho hradu, ktorý je v správe župného Trenčianskeho múzea v Trenčíne. V rámci neho sa v októbri poklepaním základného kameňa rozbehla rekonštrukcia batériovej bašty, známejšej ako Kavalier. Po dokončení rekonštrukcie takmer za 700-tisíc eur sa z tohto chátrajúceho objektu stane atraktívny priestor s využitím na edukačné účely či workshopy. Rozsiahla modernizácia expozícií prebehne tiež v časti horného hradu, a to v Paláci Zápoľských a Ľudovítovom paláci v celkovej výške investície 2,3 milióna eur, zatiaľ čo Jeremiášova bašta prejde stavebnou obnovou za 900-tisíc eur a ďalších 1,5 milióna eur sa preinvestuje do techniky a interiérového vybavenia. Pretvorenie Prvej brány na umeleckú rezidenciu si vyžiada finančné zdroje takmer za 270-tisíc eur, župa tiež obnoví hodinovú vežu a západný hradbový múr. Výška investície dosiahne 1,1 milióna eur. Pred samotným rokom 2026 sa úspešne podarilo dokončiť rekonštrukciu amfiteátra a obnovu spevnených plôch na dolnom nádvorí pri Omarovej studni, ktoré sa odovzdali do užívania ešte v lete. Celkové výdavky dosiahli 320-tisíc eur.
Jeden z komunitných projektov.
Galéria a knižnica
Do príprav na Európske hlavné mesto kultúry zapája župa aj svoje ďalšie dve kultúrne inštitúcie so sídlom v meste Trenčín. Ide o komplexnú obnovu Galérie Miloša Alexandra Bazovského za 6,8 mil. eur a Verejnej knižnice Michala Rešetku v Trenčíne za 7 mil. eur. Očakáva sa, že práce na rekonštrukcii galérie by sa mohli začať na jar 2026. Galéria je stále prístupná verejnosti a aktuálne v nej prebiehajú výstavy Igora Kalného a Rudolfa Uhra, pripravovaná je aj mimoriadne významná výstava Stana Filka. Tá bude zároveň súčasťou otváracieho ceremoniálu, ktorý sa uskutoční 14. februára. Vo Verejnej knižnici Michala Rešetku v Trenčíne už modernizácia aktívne prebieha od októbra. Knižnica vďaka tomu získa nové interiéry, moderné služby, bezbariérové a komunitné priestory, ktoré zásadne zvýšia jej kvalitu i kapacitu.
Budovanie moderných priestorov
Tieto investície menia nielen vzhľad krajského mesta, ale tiež prístup ľudí k cestovnému ruchu či kultúrnej infraštruktúre, preto sa stanú dlhodobým dedičstvom aj po skončení oficiálneho roka kultúry. Nejde teda iba o stavebné práce, ale o budovanie moderných, reprezentatívnych a prístupných kultúrnych priestorov, ktoré aj po roku 2026 budú slúžiť ako zázemie pre nové programy, tvorbu, vzdelávanie alebo komunitný život. Kultúra tak posilní a potvrdí svoju pozíciu prirodzenej súčasti každodenného života nielen Trenčanov, ale všetkých obyvateľov kraja i jeho návštevníkov.
reklama
