Posledné desaťročia ukazujú, že politika, niekdajšia doména mužov, zaujíma aj zástupkyne nežného pohlavia. Jednou z nich je súčasná predsedníčka Európskej komisie, Ursula Gertrud von der Leyen. Personálny spor členských krajín pri voľbe predsedu komisie v roku 2019 ukončil francúzsky prezident Emmanuel Macron návrhom Ursuly von der Leyen. Prvá žena vo funkcii predsedníčky Európskej komisie musela doriešiť brexit a nastoliť spoločný kurz Únie v boji s pandémiou.
Dcéra ministra s politikou v krvi
Ursula von der Leyen (*8.10.1958 Ixelles, Belgicko) pochádza z politicky aktívnej rodiny s umeleckým cítením. Starý otec bol lekárom a strýko Georg Alexander dirigentom a umeleckým šéfom Hannoverskej štátnej opery. Jej otec Ernst Albrecht, významný politik Kresťanskodemokratickej únie (CDU), bol dlhoročný ministerský predseda spolkovej krajiny Dolné Sasko. Pre rodinné zázemie žila dlhé roky v Bruseli, vďaka čomu plynule hovorí francúzsky. Ako potenciálny terč vtedajšej nemeckej extrémnej ľavice žila v Londýne pod pseudonymom Rose Ladson. Mimochodom, od svojich starších bratov dostala dodnes používanú prezývku Röschen (Ružička). Po štúdiách medicíny pracovala ako asistentka lekára na Ženskej klinike Lekárskej fakulty v Hannoveri. S manželom Heikom von der Leyenom, taktiež lekárom a potomkom šľachtickej rodiny z Krefeldu, žili niekoľko rokov v Kalifornii. Politicky sa začala angažovať na konci 90. rokov, najskôr v miestnej a od roku 2003 v spolkovej politike. Ako prvá žena zastávala v rokoch 2013 až 2019 post nemeckej ministerky obrany, v ktorej si získala u partnerov v NATO medzinárodný rešpekt. Ako členka CDU pomohla Angele Merkelovej posunúť stranu do politického stredu.
Zdravotníctvo aj digitalizácia
Jej srdcovou záležitosťou je zdravotná, klimatická či sociálna oblasť. Ovplyvnilo ju v tom nielen jej lekárske vzdelanie, ale aj smrť 11-ročnej sestry Benity-Evy na rakovinu. Preto v roku 2019 ohlásila záujem Európskej komisie stať sa lídrom v boji proti rakovine. Súčasná pandémia podľa nej odhalila význam spolupráce štátov 27-čky pri vývoji, nákupe a distribúcii vakcín proti covid-19, ale aj slabiny, napríklad v digitálnej oblasti. Avizuje podporu digitalizácie i návrh vybudovať zabezpečenú európsku elektronickú identitu.
V smerovaní celoeurópskej politiky vytýčila pevné ciele a zámery, zvlášť v sociálnej oblasti, ktorú muži-politici často vnímajú menej empaticky. Vyjadrenie hollywoodskej hviezdy Meryl Streep na jej margo vystihlo potrebu väčšej angažovanosti žien, keď povedala: „Presne takýto typ žien potrebujeme! Sú matkami a zároveň zastávajú dôležité funkcie“.
Šesť priorít Európskej komisie
Svoje zámery s reformou EÚ načrtla už ako kandidátka vo svojej vízii agendy pre Európu i v prvej správe o stave EÚ v septembri 2020. Zamerala sa na hospodársku obnovu Únie, ktorú vidí v podpore malých a stredných podnikov cez program SURE, v odstraňovaní bariér vo vnútornom trhu, daňovej reforme či v novej stratégii pre schengenský priestor a medzinárodný obchod. Pozornosť venuje prioritám v oblasti ekológie s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu a udržateľnú Európu. Nevynecháva ani otázky zvyšovania demokracie a právneho štátu, vnútornej bezpečnosti, ochrany hraníc, sociálnej oblasti, azylového systému či potrebu nového paktu o migrácii. Jeho základom má byť záchrana životov na mori a efektívny boj s prevádzačmi. Zasadzuje sa proti prejavom rasizmu, nenávisti a diskriminácie, či na boj proti hoaxom.
S francouzským prezidentem Emmanuelem Macronem.
S víziou európskeho federalizmu
Niektorí jej vyčítajú podporu vzniku európskej armády, federalizácie a vzniku Spojených štátov európskych. Iní ju považujú za ochrancu stredoeurópskej Vyšehradskej štvorky. Sama sa považuje za európsku federalistku a priala by si, aby EÚ fungovala ako Švajčiarsko alebo USA.
V AI Experience Centre v Bruselu.
reklama
Copyright © 2024, The BUSINESS SOIRÉE
