Tupý kompót - takto nejako nazval a bežne tituloval Kočner generálneho prokurátora v časoch, keď prakticky on viedol prehnitú generálnu prokuratúru.
Prehnitú preto, že si nikto z podriadených prokurátorov „nevšimol“, že Kočnerovo športové auto pričasto parkuje pred generálnou prokuratúrou. Nikto z nich si „nevšimol“ namontovanie skrytej kamery do šéfovej kancelárie, kde sa generálny prokurátor vulgárnym spôsobom bavil s ministrom financií o mega zlodejstvách a kriminálnych praktikách členov Ficovej vlády, v súvislosti so zneužívaním politických a ústavných funkcií. O tom, čo všetko sa „pregrciavalo a trtošilo“ na generálnej prokuratúre pod vedením tupého kompóta, by sa dal napísať niekoľkodielny román. Bolo to v období, v ktorom dôvera verejnosti v justíciu bola na dne. K tomuto stavu generálna prokuratúra nepochybne prispela levím podielom.
Justícia a novinári
Právom sme očakávali a stále očakávame, že situácia sa zásadne zmení a že my, obyčajní ľudia, začneme aspoň trochu veriť, že justícia je tak trochu aj o spravodlivosti, pretože bez spravodlivosti nebude ani štát. V tejto súvislosti musím zdôrazniť, že novinári zastupujú verejnosť a nikto nemá právo vylúčiť verejnosť z výkonu spravodlivosti. Tupučké zdôvodnenie, že na generálnej prokuratúre je malá zasadačka, neobstojí ani ako nepodarený vtip. V Bratislave je množstvo väčších zasadačiek a trápny dôvod, že to nedovolí pandemická situácia, sa dá vyriešiť tlačovkou v exteriéri.
Na druhej strane nemožno zakrývať, že nielen v justícii, ale aj medzi novinármi sa nájdu takí, ktorí sa spreneverujú svojmu povolaniu a poslaniu. Píšu polopravdy, klamú, aktívne vstupujú do politiky bez reálnej zodpovednosti a demagogickými prostriedkami zámerne skresľujú skutočnosti. Rozumel by som, keby takéhoto jednotlivca s patričným vysvetlením, prípadne s doloženým súdnym rozhodnutím o jeho „tvorbe“, odmietli vpustiť na tlačovku. Skúsim byť konkrétnejší. Myslím si, že by bolo logické a správne takto odmietnuť napríklad Hríba, ale rozhodne nemožno súhlasiť s plošnou cenzúrou novinárov a celých redakcií, akej sme boli svedkami.
Prečo mlčali?
Tlačovku bolo treba zorganizovať súčasne s uverejnením nečakaného rozhodnutia, alebo bezprostredne po ňom, najmä ak tvrdia, že tam boli desiatky pochybení a vraj už od začiatku. Na mieste je teda otázka, kde boli úspešní nálezcovia týchto pochybení po celý čas? Prečo tak dlho mlčali a nechali „nevinných“ napospas „nezodpovedným“ vyšetrovateľom a niekoľkým „nekvalifikovaným“ súdnym senátom?
Záverom len toľko. Generálny prokurátor by nemal zvyšovať hlas a už vôbec by nemal kričať. Ten krik bolestne upriamuje pozornosť na nemiestne ticho, ktoré panovalo na generálnej prokuratúre počas kompótovej éry.
O AUTOROVI
Milan Kňažko (narodil se 28. srpna 1945 v Horných Plachtinciach) je slovenský herec, ale v minulosti byl i ministrem zahraničí, místopředsedou vlády, ministrem kultury a ředitelem televize JOJ.
Vystudoval průmyslovou školu stavební a poté herectví na VŠMU v Bratislavě. V letech 1968–1970 byl na stipendiu na Mezinárodní divadelní akademii v Nancy (Francie). V letech 1970–1971 byl členem Činoherního souboru Divadelního studia (Divadlo na Korze). Od roku 1971 byl členem Nové scény a od roku 1985 do roku 1989 členem činoherního souboru SND. Od ledna do června 1990 byl děkanem Divadelní fakulty VŠMU.
Do politiky vstoupil v listopadu 1989, po 13 letech ji opustil.
V roce 2014 kandidoval na slovenského prezidenta a poté na primátora Bratislavy.
V roce 2016 obdržel českou Cenu Thálie za výkon v monohře Shylock. Hrál ve více než 150 filmech.
Ovládá češtinu, ruštinu, angličtinu, francouzštinu.
Je potřetí ženatý, má tři syny.
reklama
Copyright © 2024, The BUSINESS SOIRÉE
