Historie

Tri desaťročia od konfliktu

Publikováno: 19. 4. 2021
Autor: Silvia Mária Petrovitsová
Foto: Photo Shutterstock.com
logo Sdílet článek

Pred 30 rokmi zmietal Perzsky záliv obrovský vojnový konflikt. Predchádzala mu krvavá, prvá Iracko-iránska vojna (1980–1988), ktorá zruinovala iracký režim. Len Kuvajtu a Saudskej Arábii dlhoval po 15 mld. dolárov.

Kuvajt bol ako suverénny štát tŕňom v oku Iraku, ktorý ho považoval za svoju 19. provinciu. Keďže mu už nové pôžičky neposkytli, Saddám Husajn obvinil Kuvajt, že čerpá zo spoločných ropných polí viac, ako mu povoľuje kvóta OPECu a ceny ropy drží na nízkej úrovni. Táto zámienka mu poslúžila na rozpútanie 2. vojny v Perzskom zálive s cieľom budovať svoje mocenské pozície.

Operácia Púštny štít

Iracká armáda spustila 2. augusta 1990 na Kuvajt bleskovú inváziu a pripojila jeho územie k Iraku. Bezpečnostná rada OSN označila anexiu za neplatnú a vyzvala Irak opustiť Kuvajt. Irak pohrozil použitím chemických zbraní, ak proti nemu zaútočia jednotky USA alebo Izraela. Saudská Arábia, obávajúca sa expanzie Iraku, požiadala o pomoc USA. Vstupom armády USA sa začala operácia „Púštny štít“ trvajúca do 16. januára 1991.

Od štítu k búrke

Vyriešiť krízu sa diplomatickou cestou nedarilo. Saddám Husajn odmietol odsun armády z Kuvajtu a pohrozil, že akékoľvek pokusy ju vyhnať povedú k "matke všetkých bitiek". Bezpečnostná rada OSN reagovala ultimátom, aby sa z Kuvajtu stiahol do 15. januára 1991. Vzhľadom na neochotu Iraku zmocnila členské štáty spolupracujúce s vládou Kuvajtu použiť voči nemu všetky „donucovacie“ prostriedky. Proti Bagdadu postavila medzinárodnú koalíciu z 28 štátov. Väčšinu koaličných síl tvorili jednotky z USA.

Po vypršaní ultimáta nasledovala operácia „Púštna búrka“. Koalíciu spojeneckých vojenských síl s mandátom Bezpečnostnej rady OSN k oslobodeniu Kuvajtu tvorili USA, Británia, Francúzsko, Saudská Arábia, Egypt, Sýria a ďalších 22 štátov vrátane vtedajšej ČSFR. Husajn sa snažil rozbiť koalíciu bombardovaním Izraela. Ten však zachovaním si neutrality spečatil osud vojny. Operácia trvala necelých 43 dní a pozostávala z náletov spojeneckých leteckých síl a útoku pozemných síl. Tri dni na to sa Iračania z Kuvajtu stiahli. Proti iracká koalícia skončila vojenské akcie 28. februára 1991. Spojenci porazili irackú armádu pozostávajúcu z milióna vojakov, z ktorej padlo takmer 100 tisíc, ďalších 65 tisíc ich bolo zranených a viac ako 50 tisíc zajatých. Zničili Iraku 3000 tankov a obrnených vozidiel a vyše 2000 delostreleckých kompletov. Spojenci stratili 234 vojakov, desiatky ich bolo zranených a nezvestných.

Nekončiaca nestabilita

Kuvajt bol oslobodený, ale zdevastovaný. Bezpečnostná rada OSN rezolúciou z 2. marca 1991 určila Iraku okrem iného aj ukončiť všetky vojenské operácie a skončiť s anexiou. Pri ústupe iracké jednotky vyliali do Perzského zálivu 6 až 8 miliónov barelov ropy, čo vytvorilo najväčšiu ropnú škvrnu v dejinách. Vojna skončila a Iraku v konečnom dôsledku priniesla dodnes pretrvávajúcu a nekončiacu sa nestabilitu. Na Husajnovo zvrhnutie nemala koalícia mandát OSN. K tomu došlo až o 12 rokov neskôr.

SLOVENSKÁ A ČESKÁ POMOC

Československý špeciálny protichemický prápor bol našou prvou vojenskou zostavou nasadenou do bojovej misie od skončenia 2. svetovej vojny. V operácii Púštna búrka plnil úlohy pri zabezpečovaní radiačnej, chemickej a biologickej ochrany. Počas operácie zahynul i jeden príslušník československého protichemického práporu.


reklama

https://www.qatarairways.com/en-cz/homepage.html https://www.qatarairways.com/en-cz/homepage.html https://www.qatarairways.com/en-cz/homepage.html

Mohlo by vás zajímat

Více článků