Kultura

Silvia Šuvadová: Uznávam dobro a lásku

Publikováno: 13. 5. 2024
Autor: Šárka Jansová
Foto: archiv Silvie Šuvadové
logo Sdílet článek

„Spiritualita a duchovná práca na sebe dnes už nie je voľba, je to nevyhnutnosť. Ak chceš zmenu vo svojej realite, uskutočni najskôr zmenu vo svojom vnútri,“ řekla mi Silvia Šuvadová, slovenská herečka a spiritualistka.

V minulosti jste si prošla těžkým obdobím, kdy jste se starala o nemocného tatínka. Jak se takový čas, kdy víme, že všechno spěje k odchodu, snáší? 
Tie tri roky s otcom boli najkrajšie roky môjho života. Keď som vedela, že koniec môže prísť kedykoľvek, naučilo ma to žiť v extrémnom prítomnom okamihu. Tiež ma to naučilo žiť v obrovskej vďake za každý jeden deň. Odchod ocka ma veľmi bolel. Hlavne okolnosti jeho odchodu. Pochopila som aj, že čím viac ľúbite, tým väčší žiaľ. A ten môj bol obrovský. Je neuveriteľné, že naša spoločnosť nás nepripraví na niečo také, ako je hlboký žiaľ. Musela som sa začať vzdelávať, čo sa týka žiaľu, sama, aby som ho dokázala vôbec prežiť. Veľmi mi pomohol kurz amerického grief kouča Davida Kesslera. 

A maminka? Kde jste vlastně vyrůstala? 
Mamička žije stále v Dolnom Kubíne na severe Slovenska a máme výborný vzťah. Detstvo som mala nádherné. Vyrastala som na severe Slovenska v kraji Orava v Dolnom Kubíne. V malej oravskej dedinke Párnica som trávila víkendy a leto, keďže odtiaľ pochádzali aj moji rodičia. So sestrou Andrejkou sme dostávali veľa lásky. Nielen od rodičov, ale aj od starej mamy, starkej a dvoch tiet. Teta Ela a teta Marka, ockove sestry, deti nemali a tak sme vlastne mali tri mamy. O tetu Elu sa teraz staráme so sestrou my. Keď sme boli malé, behávali sme po lúkach, zbierali sme maliny a orechy, s mladšou sestrou Andrejkou sme pre deti vymýšľali divadelné predstavenia. Mamička a otecko sa rozviedli, keď som odišla do Bratislavy študovať herectvo. Mala som vtedy osemnásť rokov. 

Nakonec jste se stala herečkou, v oscarovém Koljovi jste hrála smyslnou violoncellistku. Jak na natáčení vzpomínáte?
Na natáčanie mám dobré spomienky. Hlavne si pamätám láskavosť herca a scenáristu Zdeňka Svěráka. Mali sme pár chúlostivých scén a ja som mala len 22 rokov. Pomáhal mi prekonať strach a neistotu. Natáčanie bolo krásne, atmosféra fantastická. Bolo to jedno z najkrajších natáčaní, aké som kedy zažila. Žiadny stres, iba pohodička, radosť a láska. 

Do kin půjde film Ďáblova sbírka, ve kterém hrajete. Jak byste ho charakterizovala?
Je to originálny film. Kombinácia mockumentary a found footage žánrov, je to komédia, je to dráma, divák sa môže pobaviť a zároveň niečo dozvedieť. Film dáva výpoveď o časti našej histórie, o veciach, o ktorých sa nevie či nehovorí, ale nie je to len dokument. Je to film o tom, ako človek niečo môže začať, za niečo bojovať a ani nevie ako a systém ho zomelie. Film režíroval skvelý Marek Dobeš. 


Koho hrajete? 
Hrám Zuzanu Kociánovú a táto postava mi je veľmi blízka. Pripomína mi trochu mňa samotnú, trošku otca a trošku dobu, v ktorej žijeme všeobecne. Dnes je totiž absolútne nevyhnutné mať nejakých takých hrdinov, ktorí sa snažia vytvoriť nový svet. Osobnosti, ktoré sa neboja nahliadnuť za oponu. Odhaľovať rôzne formy manipulácie. Zuzana je postava, ktorá mení a ovplyvňuje veci aj ľudí okolo seba. Mám pocit, že každý z nás by mal v tomto živote zanechať niečo, čo bude meniť budúcnosť. 

Žila jste šestnáct let v Americe. Proč? 
V Koljovi si ma všimol americký režisér, ktorý prišiel do Prahy nakrútiť svoj film. Neskôr som išla dokončiť práce na tomto filme do Los Angeles. Už pri prvom nadýchaní na známom letisku LAX som cítila, že to je môj nový domov. A tak som si postupne začala vybavovať herecké pracovné víza, dokončila som pracovné záväzky na Slovensku, ktoré som v tom čase mala. Do LA som sa nakoniec presťahovala v roku 2002. 

Co vám to dalo? 
Novú šancu na život. Ja som totiž veľmi citlivý človek a vzťahy a situácie v šoubiznise sú pomerne náročné na spracovanie. A keď som nevedela, čo s mojou precitlivenosťou robiť, trpela som potichu vo svojom vnútri. Postupne sa to začalo prejavovať na mojom fyzickom tele a ja som mala hneď niekoľko chronických chorôb. Na Slovensku som v tom čase bola síce populárna, ale nebola som ani zdravá, ani šťastná. V LA sa to zmenilo. Popri herectve a modelingu som totiž nastúpila aj na cestu osobného rozvoja. A začala som i meditovať. Po čase som vyliečila nielen svoje telo, ale som sa aj naučila pracovať so svojimi emóciami a energiou všeobecne. 

Jak vidíte mužskou a ženskou energii? Dají se muži námi ženami pochopit? 
Myslím, že mužov sa ešte stále učím chápať. Moje najväčšie pochopenie bolo, že som si vlastne celý život vyberala mužov, ktorí by mi pripomínali ocka. Ocko mi totiž dával veľmi veľa lásky. Ale mnohí ľudia, ktorí sú na spirituálnej ceste tak intenzívne ako ja, sú jednoducho sami. Aj keď mám pocit, že byť sám je aj trošku moderné dnes. Počula som jeden rozhovor medzi herečkami Charlize Theron a Drew Barrymore, ktoré sú obe single. Hovorili si, že radšej budeme samy ako v komplikovanom vzťahu. Ja som kedysi tiež bola konštantne v nejakom vzťahu. Človek by však podľa mňa mal hlavne poznať sám seba a naučiť sa byť sám so sebou. Mne je teraz takto veľmi dobre. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť. 

Jaké je vaše vidění světa? Co si ze života berete?
Uznávam dobro a lásku. Verím, že sú pred nami veľké zmeny. Verím, že planéta Zem a ani boh (vesmír) sa už nechcú zúčastňovať na svete, kde peniaze, tituly, moc a sláva sú dôležitejšie hodnoty ako láska, dobro, ľudský život a harmónia. Verím, že vstupujeme do nového veku a že všetko sa bude rapídne meniť. Tí, čo zmenu už cítia, sú aj moji študenti a klienti. Tí, čo ešte stále odolávajú a myslia si, že na sebe nepotrebujeme pracovať, že veci budú fungovať ďalej tak ako doteraz, tak tí to budú mať podľa mňa v živote ťažšie a ťažšie 

SPIRITUALISTKA 
Spiritualismu se Silvia věnuje už hodně let. „Ako spirituálna učiteľka nahrávam meditácie, vytváram online kurzy a organizujem workshopy,“ říká. „Môj srdcový projekt je online Spirituálna škola pre mojich slovenských a aj českých priaznivcov. Máme mesačné, polročné a ročné členstvo. Každý týždeň nahrávam nové lekcie, meditácie, robím živé vysielanie, raz za čas sa všetci stretneme aj fyzicky. Mojich študentov zoberiem veľmi vysoko do Svetla, ale potom ideme aj hlboko do práce s našimi emóciami, bolesťami a traumami. Novinkou sú osobné skupinové aj individuálne stretnutia. Zatiaľ je všetko len v slovenčine, ale plánujem prejsť aj do angličtiny.“ 

CV BOX 
Silvia Šuvadová (narodila se 4. dubna 1973 Ružomberku) je slovenská herečka a spiritualistka. 
} Absolvovala studium herectví na Vysoké škole múzických umění v Bratislavě. Poté hostovala na více divadelních scénách – v Divadle Astorka Korzo ’90, nitranském Divadle Andreje Bagára, zvolenském Divadle Jozefa Gregora Tajovského a v Činohře SND. 
Hrála například ve filmech Kolja, Ďáblova sbírka či v trilogii Ďáblova lest. V Hollywoodu si zahrála ve filmech jako Rychle a zběsile: Tokijská jízda nebo Polanski Unauthorized. 
V roce 2002 odcestovala do Los Angeles, kde nakonec žila 16 let. Natočila 20 nezávislých filmů, věnovala se i produkci na čtyřech filmových projektech. 
V roce 2010 se začala více zabývat spirituálními aktivitami. Studovala například na Dolphin Star Temple Mystery School v Severní Kalifornii, nějakou dobu také strávila v Indii. 
V roce 2018 se vrátila na Slovensko. Žije v Bratislavě, založila Spirituální školu. 

Mohlo by vás zajímat

Více článků