Předseda slovenské Národní rady Richard Raši (HLAS-SD) je jedním z těch slovenských vysokých politiků, kteří dávají značný důraz na česko-slovenské vztahy. „Historickú blízkosť a výnimočnosť slovensko-českých vzťahov si nielen hlboko vážim, ale vo svojej pozícii sa usilujem aj dlhodobo rozvíjať. Preto som s veľkým potešením privítal, že prvá oficiálna zahraničná cesta najvyšších predstaviteľov Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky pod vedením jej predsedu pána Tomia Okamuru smerovala už tradične práve na Slovensko,“ říká.
Ve kterých nejdůležitějších krocích v letošním roce by podle vás mělo Česko a Slovensko držet spolu?
Vzťahy medzi Slovenskou a Českou republikou nie sú len záležitosťou diplomacie, ale unikátnym putom, ktoré je preverené časom. Udalosti posledného obdobia stavajú Európu aj svet do novej polohy, v ktorej žiadna krajina – a v strednej Európe to platí obzvlášť – nevyrieši nič izolovane. Ak chceme, aby bolo hlas našich národov počuť aj v Bruseli a vo svete, musíme postupovať jednotne. V roku 2026 bude pre obe krajiny kľúčové pracovať na zabezpečení stability energetických cien a rozvoji jadrovej energetiky. Česko aj Slovensko sú krajiny s priemyselnou tradíciou a jadro je pre nás garantom čistej a dostupnej energie. Vidíme tiež, že bezpečnostná situácia v regióne, ale aj vo svete zostáva veľmi krehká. Spolupráca v rámci obranného priemyslu a ochrana našich spoločných hraníc musí preto byť rovnako prioritou. To zahŕňa aj koordinovaný postup pri ochrane pred nelegálnou migráciou a posilňovanie odolnosti našich spoločností proti dezinformáciám. Rovnako tak ako dôležité vnímam urýchliť spoločné dopravné projekty, najmä modernizáciu železničného spojenia a vysokorýchlostných tratí medzi Bratislavou a Prahou. Nehovorím len o komforte cestovania, ale aj o zabezpečení mobility pracovnej sily, a tým o podpore ekonomickej sily stredoeurópskeho regiónu.
Jedním z horkých témat jsou kontroverzní emisní povolenky. Jak a kdy by podle vás měly být nastaveny?
Z môjho pohľadu je potrebné celý systém emisných povoleniek v minulosti nastavený Európskou komisiou zásadne prehodnotiť a prepracovať. V dôsledku tohto systému sa totiž na Slovensku i v celej EÚ zatvárajú často najmodernejšie a najmä strategické priemyselné kapacity, ako to bolo napríklad aj v prípade našej hlinikárne Slovalco, ktorá zabezpečovala až dvadsať percent produkcie hliníka v EÚ. Priemyselná produkcia sa tak presúva do krajín, ktoré žiadne emisné limity nedodržiavajú. Sami si tak v EÚ likvidujeme výrobu, pracovné miesta, finančné príjmy, konkurencieschopnosť aj strategickú priemyselnú bezpečnosť. Tento systém je neudržateľný a zle nastavený, pričom jeho dôsledkom je skokový rast cien energií a čoraz väčšia ekonomická a sociálna záťaž na našich obyvateľov. Aj preto sa náš parlament uzneseniami Výboru pre európske záležitosti obrátil na Európsku komisiu a rovnako pripravujeme právne kroky zo strany vlády SR.
Slovensko letos čekají komunální volby. Co byste v tomto kontextu regionům popřál?
Komunálne voľby nie sú pre mňa len politickou súťažou kandidátov, ale sú pre mňa aj osobným momentom. Sám som zastával pozíciu primátora druhého najväčšieho slovenského mesta – Košíc. Znamená to, že som osobne prešiel systém volieb na tejto úrovni, mám za sebou množstvo debát s ľuďmi, verejných vystúpení, ale aj verbálnych súbojov s protikandidátmi. Sú to veľmi špecifické voľby, pretože práve komunálna politika je tá, ktorá sa ľudí dotýka najviac. Prajem každému mestu, obci a regiónu skúsených, odvážnych a rozvážnych kandidátov, z ktorých sa po zvolení stanú skutoční lokálni lídri. Regióny nepotrebujú politických krikľúňov, akých vidíme v našom parlamente, ale skúsených doslova hospodárov, ktorí vedia, že práca v samospráve je politikou v priamom prenose. Prajem im kandidátov, ktorí majú namiesto prázdnych sľubov v rukách reálne projekty a schopnosť spájať komunity a ktorí pochopia, že vstupom do komunálnej politiky berú na seba službu ľuďom.
S místopředsedkyní italského senátu Mariolinou Castellone.
Nekompromisní (a často nevypočitatelné) kroky Donalda Trumpa ukázaly, jak je Evropská unie v řadě situací nepřipravená a rozkolísaná. Má šanci na obrodu, nebo by měly evropské státy zvažovat jinou formu úzkého partnerství?
Žiaľ, žijeme časy, ktoré patria azda k tým najkomplikovanejším v našich novodobých dejinách. Svet je plný kríz a konfliktov a mnoho istôt, na ktoré sme boli zvyknutí, sa stráca v aktuálnom chaose diania. Uplynulé roky priniesli Európe a svetu v tomto smere viacero výziev. Konflikty, ekonomické napätie, globálne zmeny a rastúce sociálne rozdiely preverili silu našich partnerstiev aj odolnosť našich inštitúcií. V tomto kontexte si Slovensko ešte intenzívnejšie uvedomuje význam univerzálneho celosvetového systému založeného na medzinárodnom práve, ako aj svoju zodpovednosť ako člena Európskej únie a medzinárodného spoločenstva. Aj preto Slovensko kandiduje do Bezpečnostnej rady OSN na roky 2028 – 2029. V čoraz dynamickejšom a, priznajme si, aj komplikovanejšom geopolitickom svete, si Slovensko praje byť vnímané ako spoľahlivý partner a zároveň partner, ktorý si hlboko ctí svoju národnoštátnu suverenitu. V rámci medziparlamentnej diplomacie preto kladieme dôraz na pragmatickú a najmä konkrétnu spoluprácu, ktorá bude v prospech občanov Slovenska i v prospech širšej medzinárodnej stability. Aj preto som od môjho nástupu do funkcie navštívil a rokoval so svojimi partnermi – predsedami parlamentov v Prahe, Paríži, Londýne, Ríme, Bruseli, Budapešti, ale aj Pekingu či Tokiu.
A pokud jde o transatlantické vztahy?
Samozrejme, vnímame istú dynamiku, ktorá ide nad rámec našej doterajšej skúsenosti. Ale aj v tomto smere platí, že základom je dialóg založený na pragmatizme a konkrétnej spolupráci a nie na ideologických frázach. Vzťahy medzi Európou a USA majú desaťročiami preverenú kvalitu a nemajú alternatívu, aj preto sa musíme vyvarovať ich zjednodušenej interpretácie z oboch strán a viesť otvorený a konštruktívny dialóg s našimi partnermi v Bruseli aj vo Washingtone.
Považujete jako politik za výhodu, že jste býval úrazový chirurg? Pomáhá vám to v jednání s lidmi či v rozhodování?
Kolegovia lekári potvrdia, že povolanie lekára, a špeciálne úrazového chirurga, vás poznačí na celý život – a ja toto „poznačenie“ považujem v politike za svoju významnú devízu. Chirurgia ma naučila zopár zásadným veciam, ktoré denne využívam v Národnej rade a aj v mojej práci v regiónoch. Prvou je schopnosť rozhodovať sa pod tlakom. V operačnej sále nemáte čas na nekonečné debaty a váhanie. Musíte sa rozhodnúť hneď, pretože od toho závisí zdravie alebo život pacienta. V politickej činnosti sa riadim „chirurgickým“ prístupom – identifikovať problém, navrhnúť riešenie a konať. Schopnosti počúvať, ktorá dnes v politike tiež veľmi chýba, som sa takisto naučil v mojom povolaní lekára. Trpezlivo sa stretávam s ľuďmi a počúvam ich problémy a potreby. A snažím sa hľadať riešenia. A do tretice...
Týmová práce?
Áno, naučil som sa pokore, s ktorou ruka v ruke ide tímová práca. Tak ako v operačnej sále ani v politike jednotlivec nič nezmôže. Úspech stojí na tíme odborníkov, ktorých spája jediný, spoločný cieľ. Ak takto budeme zmýšľať viacerí, Slovensku sa bude dariť lepšie. A ešte je tu jedna vec, ktorú ma naučila profesia lekára: vedieť aj tie najťažšie správy povedať pacientovi ľudsky a s empatiou. Hovorím s ľuďmi priamo a bez fráz. Myslím, že toto občania na našich stretnutiach oceňujú.
Autorka je redaktorkou Deníku
CV BOX
Richard Raši (narodil se 2. dubna 1971 v Košicích) je od konce března 2025 předsedou Národní rady Slovenské republiky a místopředsedou strany HLAS-SD.
V roce 1995 dokončil studium všeobecného lékařství na Lékařské fakultě Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košicích, absolvoval také atestaci z chirurgie 1. stupně a speciální zkoušku z úrazové chirurgie. Na Slovenské zdravotnické univerzitě v Bratislavě získal v roce 2004 titul Master of Public Health. V roce 2010 pak ukončil doktorandské studium na Technické univerzitě v Košicích a získal titul PhD.
Od roku 1995 pracoval na Klinice úrazové chirurgie ve Fakultní nemocnici L. Pasteura v Košicích, kde od roku 2004 působil jako náměstek pro léčebně-preventivní péči. V březnu 2007 byl jmenován ředitelem Fakultní nemocnice s poliklinikou v Bratislavě.
V letech 2007–2020 byl členem strany SMER-SD, poté však přešel do strany HLAS-SD. Od roku 2010 byl osm let primátorem Košic a od roku 2008 dva roky ministrem zdravotnictví. Dvakrát (v letech 2018–2020 a 2023 – březen 2025) byl také ministrem investic, regionálního rozvoje a informatizace.
Je ženatý, má tři dcery.
reklama
