Předseda Národní rady Slovenské republiky Richard Raši si do roku 2026 přeje obnovení pevných vztahů a úzké spolupráce mezi Českou republikou a Slovenskem, stejně jako spolupráci zemí V4. Všem občanům pak přeje důvěru ve stát i mezi sebou.
Sledoval jste české parlamentní volby? Co říkáte právě vznikající vládě?
Voľby u vás som sledoval a dovoľte mi ešte raz zablahoželať k víťazstvu Andrejovi Babišovi. Vyzerá to, že vďaka jeho víťazstvu a novej vláde sa môžu obnoviť aj nadštandardné vzťahy medzi našimi dvomi krajinami. Tie totiž boli narušené, keď Fialova vláda neopodstatnene prestala rokovať s tou našou. Vraj to bolo pre naše rôzne postoje k vojne na Ukrajine, no pritom so samotnými zástupcami Ukrajiny sa pravidelne stretávame. Českej vláde teda prajem pragmatizmus do rozhodovania a vzájomný rešpekt medzi koaličnými partnermi. Na Slovensku sme videli, akú nestabilitu dokáže spôsobiť, keď jeden z partnerov začne s nerešpektovaním dohôd.
Slovenský prezident Peter Pelegrini navštívil v listopadu Česko a sešel se s prezidentem Petrem Pavlem, s Andrejem Babišem a s členy koalice. Zdá se, že obnovení úzké spolupráce je na dobré cestě. V čem spatřujete výhodu pravidelných setkání?
Vďaka pravidelným rokovaniam sme dokázali lepšie spolupracovať aj napríklad zladiť svoje postoje, vďaka čomu sme mali silnejší hlas na európskej pôde. Musím však povedať, že napriek tomu, že pán Fiala odmieta spoločné rokovania, medzi Čechmi a Slovákmi sú stále výborné vzťahy. A verím, že v najbližších mesiacoch sa tieto výborné vzťahy ukážu aj na politickej úrovni. Podporiť to môže aj uznesenie, ktoré schválil slovenský parlament, ktoré žiada vládu o obnovenie spoločných rokovaní bezodkladne po tom, ako to bude možné.
Zaznívají i plány obnovit V4. Někteří politici tvrdí, že je to nereálné, jiní, že by to byl krok správným směrem…
Spolupráca krajín V4 je kľúčovým predpokladom nášho úspešného rozvoja v európskom priestore. Tiež som počul pár názorov o zastaranosti formátu V4, no zároveň vidíme témy, ktoré naše štyri krajiny spájajú. Prečo by sme sa teda mali vzdávať formátu, ktorý zväčšuje náš hlas na európskej pôde? Jednou z najvýraznejších spoločných tém sú emisné povolenky ETS2, ktoré predstavujú sociálny masaker pre domácnosti v celej Európskej únii. Ide o nepredvídateľnú novú daň za kúrenie plynom či jazdenie na bežnom aute, a rodinu môže stáť až 3 000 eur ročne.
S předsedou Dolní sněmovny Spojeného království Lindsayem Hoylem.
Pojďme k vám na Slovensko. Co v současnosti nejvíce rezonuje společností?
Deje sa toho veľa súčasne. Nedávno parlament schválil historicky najväčšiu reformu školstva, takže výzvou na najbližšie obdobie je pomôcť školám, samosprávam aj jednotlivcom implementovať zmeny a nabehnúť na ne. Z hospodárskeho hľadiska riešime rastúce ceny energií. Postavili sme sa a povedali sme, že sa o ľudí na Slovensku postaráme. Je preto pripravená adresná energopomoc, aby nepocítili prudké a neopodstatnené zdraženie tepla a svetla. Výzvou aj naďalej ostávajú emisné povolenky, pretože predstavujú vážne riziko pre domácnosti aj podniky na Slovensku. To, že Európsky parlament odsunul ich platnosť, dáva aspoň nejaký čas navyše na rokovania a nájdenie spôsobu, ako ich zrušiť úplne. Ak k zrušeniu nepríde, bude to znamenať ešte vyššie zaťaženie domácností aj podnikov v nasledujúcich rokoch. Totiž ceny týchto povoleniek budú musieť byť ešte vyššie, aby sa aj v krátkom čase dokázali naplniť ciele Green Dealu. Preto vravíme, že je nevyhnutné ETS2 zrušiť úplne, a verím, že podporu nájdeme aj u vlády Českej republiky.
Dokážete si jako lékař představit, že byste „zahodil politiku“ a založil vlastní kliniku nebo třeba soukromou ordinaci?
Popravde som nad tým v posledných rokoch nerozmýšľal. Pôvodne som úrazový chirurg, takže prirodzene mi je stále najbližší tento odbor, no nad zmenou neuvažujem. Vnímam to totiž tak, že aktuálne ako politik tiež dokážem prinášať dobrú liečbu a zmenu do spoločnosti.
Jak vnímáte stále se zhoršující duševní zdraví mládeže i dospělých?
Ako úrazový chirurg. Keď vás niečo fyzicky bolí, neotáľate s vyhľadaním odbornej pomoci. No ak ľudí niečo trápi na duši, zväčša sa zdráhajú pomoci odborníkov. Môžu na to byť rôzne dôvody, od výchovy či kultúry, kvôli ktorým máme pocit, že všetko si musíme vyriešiť sami. Dnešná doba na nás kladie enormné nároky. Od tlaku na výkon cez neistotu a rýchle tempo až po sociálne siete, ktoré vytvárajú ilúziu dokonalosti. Vplyv na našu pohodu má aj málo priestoru na oddych či úprimný rozhovor s priateľmi. To všetko sa podpisuje pod to, že ľudia sú vyčerpaní a pociťujú zvýšenú úzkosť či smútok. Ako problém vidím aj to, že mnohí siahnu po pomoci až vtedy, keď je problém veľký. Keď vás niečo fyzicky bolí, neotáľate s návštevou lekára. No ak človeka bolí duša, často váha, hanbí sa alebo má pocit, že by to mal zvládnuť sám. Práve to je jeden z najväčších problémov – tabuizácia psychických ťažkostí. Ako jedno z riešení tejto problematiky zriadil minister zdravotníctva Kamil Šaško nadrezortnú pracovnú skupinu, ktorá má za cieľ komplexne riešiť duševné zdravie, a to najmä u detí.
Zleva Róbert Puci, Dominik Frajkor, Richard Raši, Igor Šimko.
Do našich životů naplno vtrhla umělá inteligence, někteří si s ní povídají denně. Nenahradí jednou běžné vztahy mezi lidmi vztah s AI?
Nadviažem na to, ako sme hovorili o duševnom zdraví. Stretol som sa totiž s niekoľkými prípadmi, keď ľudia využívali umelú inteligenciu ako alternatívu psychológa. Podľa toho to teda vyzerá, že nie sme na dobrej ceste, ale nerád by som bol hneď katastrofický. Pre mňa je AI dobrý pomocník, ale zlý pán. Určite ju neodporúčam využívať na zdravotnícke rady, a to ani v oblasti duševného zdravia, a, samozrejme, ani toho fyzického. Okrem rizika zlých rád tam vnímam aj dobrovoľné vzdávanie sa súkromia, zverejňovanie skutočne osobných informácií, ktoré neviete, kedy a ako môžu byť zneužité. Ako som však povedal, AI vie byť v mnohých profesiách dobrým pomocníkom, len je na nás ľuďoch, aby sme si ustrážili hranicu jej využívania a to, aký vplyv jej dovolíme mať v našich životoch.
Duševní zdraví je i o odpočinku a relaxaci. Odpočinete si o Vánocích?
Vianoce u mňa každý rok patria rodine. Taká sviatočná klasika, rozprávky, vianočné koláče, prechádzky v prírode. Najmä sa teším na spoločne strávený čas, keďže cez rok trávim pracovný týždeň v Bratislave, a aj keď som cez víkend doma v Košiciach, aspoň časť z neho trávim medzi ľuďmi v regiónoch.
Co byste přál Slovensku, ale třeba i Česku do roku 2026?
Do roku 2026 by som Slovensku aj Česku zaželal predovšetkým viac pokoja a vzájomného porozumenia. Aby sme dokázali viesť vecné diskusie bez zbytočných konfliktov, hľadali riešenia namiesto problémov a posilňovali to, čo nás spája. A to nielen pre Slovákov so Slovákmi a Čechov s Čechmi, ale aj navzájom. Podobne to vnímal aj zosnulý kardinál Duka, ktorý sa pri kázaní na cyrilo-metodskej púti v slovenskej Nitre ospravedlnil Slovákom za Čechov, ktorí ich poučujú o slobode a demokracii. Prajem nám všetkým aj ekonomickú, aj hodnotovú istotu. Nech majú ľudia jasný pocit, že ich krajina stojí pri nich, dáva im príležitosť rásť a žiť dôstojný život. A v neposlednom rade nám želám viac dôvery. V štát aj medzi sebou navzájom. Pretože len spoločnosť, ktorá si dôveruje a je jednotná, môže byť úspešná, stabilná a pripravená zvládnuť výzvy, ktoré nás v roku 2026 čakajú.
S eurokomisařem Marošem Šefčovičem.
CV BOX
Richard Raši (narodil se 2. dubna 1971 v Košicích) je od konce března 2025 předsedou Národní rady Slovenské republiky a místopředsedou strany HLAS-SD.
V roce 1995 dokončil studium všeobecného lékařství na Lékařské fakultě Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košicích, absolvoval také atestaci z chirurgie 1. stupně a speciální zkoušku z úrazové chirurgie. Na Slovenské zdravotnické univerzitě v Bratislavě získal v roce 2004 titul Master of Public Health. V roce 2010 pak ukončil doktorandské studium na Technické univerzitě v Košicích a získal titul PhD.
Od roku 1995 pracoval na Klinice úrazové chirurgie ve Fakultní nemocnici L. Pasteura v Košicích, kde od roku 2004 působil jako náměstek pro léčebně-preventivní péči. V březnu 2007 byl jmenován ředitelem Fakultní nemocnice s poliklinikou v Bratislavě.
V letech 2007–2020 byl členem strany SMER-SD, poté však přešel do strany HLAS-SD. Od roku 2010 byl osm let primátorem Košic a od roku 2008 dva roky ministrem zdravotnictví. Dvakrát (v letech 2018–2020 a 2023 – březen 2025) byl také ministrem investic, regionálního rozvoje a informatizace.
Je ženatý, má tři dcery.
reklama
