Rodina, vzdělání, sociální politika a reformy. To všechno tvoří náplň práce Pauly Puškárové, poslankyně za HLAS-SD a předsedkyně Výboru NR SR pro vzdělávání, vědu, mládež, sport a cestovní ruch. Dlouhodobě se věnuje projektu na podporu osamělých rodičů, reformám ve školství a vědě. „Ve vzdělávání nemá jít o memorování, ale o rozvoj kritického myšlení,“ říká.
Dlouhodobě se věnujete sociální, vzdělávací i vědecké oblasti. Na podzim jste mimo jiné představila projekt na podporu samoživitelů, tedy nejen matek, ale i otců. Můžete ho blíže představit?
Na Slovensku je dnes okolo 360-tisíc domácností s jedným rodičom, z čoho je 500-tisíc detí. To je obrovské číslo, ktoré pre nás v strane Hlas – sociálna demokracia predstavuje jasnú výzvu. Podpora osamelých matiek a otcov je pre nás kľúčová. Práve preto vznikol národný projekt Podpora osamelých rodičov, ktorý pripravilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s neziskovou organizáciou Jeden rodič. Cieľom je poskytnúť osamelým rodičom nielen finančnú pomoc, ale aj odborné sprevádzanie, poradenstvo a podporu – aby sa im darilo ľahšie zvládať každodenný život, hľadať prácu a zabezpečiť deti. Rodič, ktorý sa zapojí, prejde ročným podporným programom, v rámci ktorého dostane aj dočasný motivačný príspevok 100 – 200 eur. Výška závisí od jeho finančnej situácie a počtu detí. Podmienkou je aktívna účasť, teda úsilie riešiť svoju situáciu. Súčasťou projektu sú aj legislatívne zmeny, napríklad definovanie domácnosti s jedným rodičom v zákone, zvýšenie minimálneho výživného na dieťa na 125 eur či predĺženie času sprievodu dieťaťa k lekárovi zo siedmich na štrnásť dní. Vďaka spolupráci s organizáciami Jeden rodič, Centrum Slniečko a My mamy a ich praktickým skúsenostiam verím, že pomoc nebude len „na papieri“, ale skutočne zmení život mnohých rodičov a detí.
Co považujete za největší slabiny slovenského vzdělávacího systému a vědecké oblasti?
Slabé prepojenie školy s praxou. Mladí ľudia síce získajú diplom, ale chýbajú im praktické zručnosti, ktoré od nich očakáva trh práce. Aj preto sme v novom vysokoškolskom zákone kompletne prepracovali toto prepojenie. Študenti si môžu diplomovú prácu nahradiť správou zo stáže, kde opíšu, ako inovatívne prispeli k praxi. Nový vysokoškolský zákon zároveň umožňuje získať časť kreditov za prax a započítať rok štúdia na strednej priemyselnej škole do vysokoškolského bakalárskeho štúdia. Okrem toho pre absolventov vysokých škôl, ktorí končia ešte podľa starých pravidiel, bol spustený program Právo na prvé zamestnanie, ktorý podporuje 5 100 pracovných miest pre mladých – najmä absolventov stredných a vysokých škôl. Štát v rámci programu prepláca zamestnávateľom 80 percent ceny práce počas deviatich mesiacov. V prvej fáze sa takto zamestnalo už takmer dvetisíc mladých ľudí. Tiež sme začali intenzívne podporovať propagáciu slovenského vysokého školstva na medzinárodných veľtrhoch vzdelávania – od Austrálie až po Ameriku. Tento krok je súčasťou širšieho úsilia o modernizáciu školstva. Reforma, ktorú sme pripravili, má jasný cieľ – aby vzdelávanie nespočívalo v memorovaní, ale v rozvoji kritického myslenia, digitálnych a tvorivých zručností.
V českém parlamentu s Davidem Kasalem a Robertem Plagou.
A věda?
Slovensko dlhodobo investuje do vedy a výskumu len okolo 0,9 percenta HDP, čo je polovica priemeru EÚ. Financovanie je projektovo roztrieštené a administratívne náročné a vedcom uberá čas na samotnú prácu. Chýba stabilita, jasná vízia a spolupráca medzi univerzitami, Slovenskou akadémiou vied a súkromným sektorom nie je dostatočná. Nastavenie čerpania z Plánu obnovy a odolnosti bolo žalostné. Zatiaľ čo eurofondy dokážu fungovať s jedným IT systémom na podávanie projektov aj ich administráciu, predchádzajúca vláda v rokoch 2000 – 2023 spustila systém samostatne na podávanie, samostatne na zasielanie žiadostí o platbu a oba systémy spolu vôbec nekomunikujú. Čerpanie Plánu obnovy a odolnosti tak, bohužiaľ, nie je na úrovni, akú by sme chceli – a to je veľmi smutné.
Jak jsou na tom mladí talentovaní vědci – daří se je motivovat, aby zůstali na Slovensku, nebo odcházejí do zahraničí?
Situácia sa v posledných rokoch stabilizuje a intenzívne na tom pracujeme, ale stále čelíme silnej konkurencii zo zahraničia. Mladí vedci a vedkyne majú výborné vzdelanie, jazykové zručnosti a prirodzenú ambíciu, preto sú žiadaní aj mimo Slovenska. Kľúčové je, aby doma mali prostredie, kde sa môžu rozvíjať, cítiť sa ocenení a mať pocit, že ich práca má zmysel. To znamená stabilné grantové programy, lepšie podmienky na výskum a hlavne dôveru v ich schopnosti. Ak mladý človek cíti, že jeho úsilie prináša výsledky doma, nemá dôvod odchádzať. Je dôležité si uvedomiť, že opatrenia často prinesú ovocie až o niekoľko rokov. Teraz dobiehame chybné rozhodnutie predchádzajúceho ministra školstva, ktorý nebol k vysokým školám a vede veľmi ústretový. Opozícia často kričí a vidí zmysel len v založení jednej novej univerzity. Ja si myslím, že treba priznať slovenským vysokým školám konečne nejaký rešpekt a zamerať sa na podporu kvalitných tímov. Je veľmi povrchné myslieť si, že zahraniční odborníci sú kľúčom k budúcnosti slovenskej vedy. Slovenská veda potrebuje stabilitu financovania, podporu mobilít a prepojenie so zahraničím a podporu aj domácich vedcov. Zahraniční „nakúpení“ profesori sú umelo vytvorená bublina podpory slovenskej vedy. Môžu byť akcelerátorom zmeny, ale bez podpory domácich vedcov, učenia sa a cestovania do zahraničia to nepôjde.
Na politické scéně působíte delší čas. Jste pro své kolegy pořád tak trochu „úkaz“ v mužském prostředí, nebo se už ženám daří více se v politice prosazovat?
Politika má stále svoje zaužívané schémy, ktoré sú často mužské, ale situácia sa mení. Ženy dnes do politiky vstupujú s väčším sebavedomím a prinášajú iný spôsob uvažovania – viac empatie, cit pre rovnováhu a ochotu hľadať kompromis. Sama sa snažím byť partnerkou, nie súperkou. Verím, že sila ženy v politike je práve v tom, že dokáže spájať tam, kde iní vidia deliace čiary. A ak tým môžem povzbudiť ďalšie ženy, aby sa zapojili do verejného života, má to pre mňa veľký zmysel. To, že som žena, matka, akademička aj politička, beriem ako výhodu – pristupovať k témam citlivo a empaticky a zároveň odborne a pragmaticky.
Co vás v práci naposledy potěšilo?
Nedávno podpísal prezident zákon o mene a priezvisku, ktorý umožní deťom nezosobášených párov mať s otcom aj matkou priezvisko. Dieťa tak bude mať dve priezviská, doteraz bolo možné iba jedno po jednom rodičovi. Zdanlivo malá zmena, ktorá však veľmi pomáha procesne – pri cestovaní do zahraničia, v škole, škôlke, nemocnici – všade bude dieťa identifikovateľné s oboma rodičmi. Zároveň prestanú hádky o tom, aké priezvisko dieťa má nosiť – ak sa rodičia nedohodnú, dieťa môže mať obe. Rodičia sú si rovnocenní pri výchove detí, a tak aj priezvisko to bude reflektovať.
Se Stanislavou Lustykovou, ředitelkou Konzervatoře Jana Deyla.
Zbývá vám vůbec nějaký čas na odpočinek?
Mám dve malé deti, takže väčšinu voľného času venujem práve im. Tým, že veľa pracujem, snažím sa, aby cítili, že majú pri sebe mamu naplno. Tento rozhovor vzniká počas bežného ranného kolotoča – pred pár minútami som odviezla deti do škôlky a pripravila raňajky. Ale aj to je svojím spôsobom odpočinok. Matky sú pre mňa superhrdinky, a to je odkaz, ktorý musíme v spoločnosti neustále pripomínať. So ženami aktívne pracujem a každá z nich u mňa vždy nájde podporu a pochopenie.
Nedávno jsme oslavili další výročí 17. listopadu. Kdy jste si naposledy uvědomila, jak jsou demokracie a svoboda pořád křehké?
Je dôležité podporovať pravý odkaz 17. novembra a aplikovať ho do každodenného života: teda podporovať slušnosť vo verejnom priestore, učiť mladých ľudí rešpektu a neheroizovať neslušnosť či vulgaritu. Je nutné chrániť slobodu aj demokraciu nielen formálne, ale najmä svojím správaním a postojom každý deň.
Autorka je redaktorkou Deníku
CV BOX
Paula Puškárová (narodila se 6. března 1985) je poslankyně Národní rady SR za HLAS-SD a předsedkyně Výboru pro vzdělávání, vědu, mládež, sport a cestovní ruch.
Je absolventkou Fakulty mezinárodních vztahů Ekonomické univerzity v Bratislavě a Konzervatoře v Bratislavě, obor operní zpěv.
Od roku 2019 je prorektorkou pro vědu a doktorandské studium na Ekonomické univerzitě v Bratislavě, od roku 2020 docentkou na Katedře mezinárodního obchodu Obchodní fakulty tamtéž. Je členkou řady rad pro vědu na zahraničních univerzitách, publikovala v zahraničních vědeckých časopisech v databázi Current Contents, Web of Science a Scopus.
Do politiky vstoupila v roce 2023, kdy úspěšně kandidovala v parlamentních volbách a byla zvolena poslankyní.
Žije v Bratislavě, má dvě děti.
reklama
