Nicolas Sarkozy: Pád malého Napoleona
Rodičia ho vychovávali v ambicióznom prostredí, kde sa kládol dôraz na vzdelanie a úspech. Ako syn imigrantov mal pocit, že musí dokázať svoju hodnotu. Študoval právo na Univerzite Paris X – Nanterre, pokračoval politológiou na Sciences Po a absolvoval prestížnu École Nationale d’ Administration (ENA), kde sa pripravujú najvyšší štátni úradníci a politici. Tu sa prejavoval ako veľmi pracovitý, cieľavedomý a ambiciózny študent, ktorý sa dokázal rýchlo orientovať v politickom prostredí.
Rýchly štart
Hoci mal Nicolas Sarkozy iba 28 rokov, stal sa starostom Neuilly-sur-Seine, bohatej predmestskej časti Paríža. Dokázal rýchlo zaujať voličov. Jeho prestížne vzdelanie, rodinné kontakty v miestnej politike a charizma mu umožnili pôsobiť v pozícii kompetentného a moderného lídra. Dokázal sa osobne stretávať s obyvateľmi a presadiť konkrétne riešenia, čo spolu s pravicovo orientovaným prostredím mesta vytvorilo ideálne podmienky pre jeho skorý politický úspech. V roku 1988 získal mandát poslanca a zastupoval pravicovú stranu. Neskôr pôsobil na ministerských postoch, kde sa zameral na daňové reformy a modernizáciu ekonomickej politiky.
Malý Napoleon
Bol známy pre prísny prístup k bezpečnosti a imigrácii. Zaviedol prísnejšie pravidlá na udelenie pobytu a občianstva najmä pre nelegálnych prisťahovalcov. Podporoval repatriáciu cudzincov, ktorí porušovali zákony alebo boli považovaní za hrozbu pre verejnú bezpečnosť. Podporoval zvýšenú policajnú prítomnosť v uliciach, predovšetkým v problémových mestských oblastiach. Rýchle a tvrdé zásahy proti trestnej činnosti vrátane gangov, násilia a vandalizmu, ale aj prísnejšie tresty pre recidivistov a mladistvých páchateľov. Pre jeho štýl a rozhodnutia, ktoré často vyvolávali kontroverzie, bol Nicolas Sarkozy vnímaný ako príliš agresívny a autoritatívny a získal prezývku „malý Napoleon“. K tomuto označeniu prispela aj jeho výška 165 cm. Ako minister financií a neskôr ako prezident, ktorým sa stal v roku 2007, podporoval predĺženie veku odchodu do dôchodku pre niektoré skupiny pracovníkov, aby sa znížil tlak na verejné financie. Presadzoval reformy, ktoré upravovali výpočty dôchodkov a zavádzali prísnejšie pravidlá na získanie plného dôchodku. Spôsob prezentácie a rýchle presadzovanie reforiem viedli k protestom a štrajkom. Sarkozy kandidoval za prezidenta aj v druhom volebnom období, ale prehral proti socialistovi Françoisovi Hollandovi. Po prehre sa dočasne stiahol z aktívnej politiky. Počas rokov 2014 – 2016 sa pokúšal o návrat do vedenia pravicovej strany UMP a plánoval kandidovať za prezidenta vo voľbách 2017.
Sídlo francúzskych prezidentov – Elyzejský palác
Súdne vyšetrovania
Stiahol sa však do úzadia, lebo sa postupne začali objavovať viaceré súdne vyšetrovania, najmä okolo financovania kampaní, korupcie a prijímania darov. V roku 2021 bol Nicolas Sarkozy odsúdený za pokus o ovplyvnenie sudcu. Jeho právnik mu sľúbil prestížnu funkciu v Monaku výmenou za informácie o vyšetrovaní financovania prezidentskej kampane z roku 2007. Trojročný trest odňatia slobody, z ktorých dva roky boli podmienečné a jeden rok mal odslúžiť vo forme domáceho väzenia s elektronickým náramkom, nadobudol právoplatnosť v decembri 2024. Vzhľadom na jeho vek bol však podmienečne prepustený a náramok mu bol odstránený v máji 2025. Súdne spory pokračovali. Dňa 6. januára 2025 sa začal proces, v ktorom bol obvinený z prijatia miliónov eur od zosnulého líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího a nezákonného financovania svojej úspešnej kampane v roku 2007. Dôvod, prečo Sarkozy nemohol dostať peniaze z Líbye, je právny a politický. Zahraničné financovanie prezidentských kampaní vo Francúzsku je zakázané, aby sa zabránilo vplyvu cudzích štátov na voľby. Ak by kandidát prijal peniaze od cudzieho štátu, ide o porušenie zákona o financovaní kampaní a potenciálne aj o trestný čin. V prípade Sarkozyho súdy rozhodli, že peniaze, ktoré mali prísť od Kaddáfího režimu na jeho kampaň, boli nezákonné.
Odsúdený na päť rokov
Dňa 25. septembra 2025 ho Parížsky súd odsúdil na päť rokov väzenia, z toho na tri s podmienečným odkladom za zločinecké sprisahanie. Toho sa dopustil, keď dovolil svojim spolupracovníkom nadviazať kontakt s ľuďmi v Líbyi s cieľom získať peniaze na predvolebnú kampaň. Exprezident po vynesení rozsudku vyhlásil, že sa proti nemu odvolá, a hoci s ním nesúhlasí, vyhovie nariadeniu, aby nastúpil na výkon trestu. „Ak ma chcú za každú cenu poslať spať do väzenia, budem spať vo väzení, ale s hlavou hore,“ povedal Sarkozy, ktorý verdikt označil za nespravodlivý. Podľa vlastných slov zostáva presvedčený o svojej nevine. Po Sarkozyho nástupe do väzenia sa očakáva zrýchlenie súdneho konania v odvolacom procese, pravdepodobne už v prvom polroku 2026. Sarkozy bude môcť požiadať aj o podmienečné prepustenie, no nástupu do väzenia sa nevyhne.
Nicolas Sarkozy a Carla Bruni v Paríži roku 2024.
CV BOX
Nicolas Sarkozy (narodil sa 28. januára 1955 v Paríži) je bývalý francúzsky prezident.
V roku 1983 sa vo veku 28 rokov stal starostom Neuilly-sur-Seine, v roku 1988 získal mandát poslanca.
V rokoch 1993 – 1995 pôsobil ako minister financií. Od roku 2002 bol dva roky ministrom vnútra a v priebehu roku 2004 sa stal ministrom hospodárstva. V roku 2007 sa stal prezidentom Francúzska po víťazstve nad Ségolène Royal.
V roku 2012 prehral prezidentské voľby s Françoisom Hollandom. Nasledovali vyšetrovania za nezákonné financovanie kampaní a korupciu. V roku 2021 bol odsúdený na tri roky väzenia, z toho dva podmienečne, takže si trest neodpykal vo väzení. V roku 2025 bol odsúdený na päť rokov za prijatie peňazí z Líbye pre jeho kampaň v roku 2007. Stal sa tak prvým bývalým francúzskym prezidentom s nepodmienečným trestom.
reklama
