Mária Antoinetta, pokrstená ako Mária Antónia Jozefa Johana Habsbursko--Lotrinská, sa narodila 2. novembra 1755 vo Viedni ako pätnáste a predposledné dieťa Márie Terézie a Františka I. Lotrinského. Za krstných rodičov jej bol prizvaný portugalský kráľ s kráľovnou. Podobne ako u ostatných detí Márie Terézie aj počas Máriinho detstva sa dbalo predovšetkým na výchovu a vzdelanie.
Antónia, ako ju doma volali, bola krásna a príťažlivá, ale zároveň nepozorná, hravá, povrchná a ľahkomyseľná. Ako o všetkých jej súrodencov aj o jej výchovu a vzdelanie sa starali pestúnky, vychovávateľky, guvernantky a učitelia. Antóniu štúdium ani knihy veľmi nepriťahovali. Mária Terézia si veľmi dobre uvedomovala, že ak chce dcéru vydať tak, aby pomohla Habsburskej monarchii, musia učitelia pritvrdiť. Veselá a roztopašná princezná, ktorú každý zbožňoval, sa musela prestať zabávať a začať brať povinnosti vážne. Bolo potrebné ju doučiť jazyky, vycibriť v dvornej etikete, zdokonaliť tanec a zušľachtiť chôdzu.
Sobášna politika
V čase dospievania Márie Antoinetty vládlo napätie medzi Habsburgovcami a Bourbonovcami z Francúzskeho kráľovstva. Na diplomatické urovnanie týchto rozporov reagovala Mária Terézia svojou sobášnou politikou a zasnúbila svoju štrnásťročnú dcéru s nástupcom francúzskeho trónu Ľudovítom XVI., ktorý mal v čase zásnub pätnásť rokov. Žiadna romantika sa nekonala. Francúzsky veľvyslanec vo Viedni odovzdal cisárovnej oficiálnu žiadosť o ruku v mene Ľudovíta Augusta, ktorého predstavil princeznej iba formou namaľovaného portrétu. Mária Terézia prijala žiadosť o ruku a odpovedala súhlasom. Následne sa konali oficiálne zásnuby na dvore vo Viedni bez prítomnosti ženícha, prítomná bola iba nevesta, rodina a dvorskí hodnostári. Francúzsky ženích bol v tom čase vo Versailles a o priebehu bol informovaný prostredníctvom diplomatických depeší. Vymenili sa zásnubné prstene a podpísali sa politické dokumenty, ktoré formálne potvrdili zasnúbenie. Pretože nevesta bola ešte vo Viedni a ženích v Paríži, uskutočnila sa 19. apríla 1770 svadba per procura (zastupovaná svadba). Namiesto ženícha stál pred oltárom jej brat Ferdinand, ktorý zastupoval Ľudovíta Augusta.
Cesta do Francúzska
Po svadbe sa Mária Antoinetta stala francúzskou dauphine a v máji sa vydala kočom cez Európu do Francúzska. Na hranici sa konala ceremónia, kde musela odložiť rakúske šaty a predmety, musela si obliecť francúzske šaty, a tak symbolicky prekročila hranice ako „Francúzka“. Skutočná svadba sa konala v kráľovskej kaplnke paláca vo Versailles 16. mája 1770 pred tisíckami hostí. Po obrade nasledoval veľkolepý bál a oslavy po celom Paríži. Manželstvo bolo dlho nenaplnené, manželia mali málo rokov, boli neskúsení a museli si vybudovať istú blízkosť a dôveru. Prvé dieťa, Marie-Thérèse Charlotte, sa im narodilo osem rokov po svadbe. Ďalšie tri deti, ktoré sa im narodili, zomreli v detskom veku, jedine Marie-Thérèse sa dožila staroby.
Schönbrunn, Viedeň – tu trávila Mária Antoinetta v lete detstvo.
Madam Déficit
Po smrti Ľudovíta XV. v roku 1774 sa na francúzsky trón posadil jeho vnuk Ľudovít August a po jeho boku sa vo svojich 19 rokoch stala Mária Antoinetta kráľovnou. Nový kráľ Ľudovít XVI. bol považovaný za dobráka, nebol však autoritou ani osobnosťou, ktorá by vrátila istoty už aj tak ekonomicky a sociálne slabnúcej monarchii. Navyše jeho pôžitkárska manželka svojím spôsobom života provokovala už aj tak nepokojný ľud, ktorý ju nikdy neprijal pre jej nefrancúzsky pôvod. Bola mladá, pôvabná, obľubovala módu, šperky, kočiare a spoločenské plesy. Užívala si život plnými dúškami. Jej výdavky na šaty a zábavu boli veľmi vysoké, čo vytváralo dojem, že minie veľa peňazí len na seba. Francúzske noviny a tlač ju začali nazývať Madame Déficit. Francúzsky ľud ju nenávidel. Necítili od nej žiadnu podporu, ktorú v ťažkých časoch potrebovali. Francúzsko bolo na pokraji bankrotu a ona žila vo svojej bubline plnej luxusu a zábavy. Politicky bola neskúsená, často sa vyhýbala priamym politickým rozhodnutiam.
Francúzska revolúcia
Nebola to však len kráľovná, ktorej vinou chýbali peniaze. Pokladnicu vyčerpali výdavky na vojny, podporu americkej revolúcie, neefektívny daňový systém, podľa ktorého šľachta a duchovenstvo dane takmer neplatili. Vysoké dane platili chudobní. Kráľ nebol dostatočne tvrdý, aby presadil reformy, ktoré navrhoval. Celé toto nešťastie napokon vyústilo do revolúcie. Ľud žiadal hlavu kráľa a kráľovnej. Rozhnevaný dav, ktorý zburcovali parížske ženy, vtrhol v noci 5. 10. 1789 do Versailles a odvliekol kráľa aj s rodinou do paláca Tuileries, kde ich prísne strážili. Stali sa väzňami revolúcie. Napriek tomu sa im podarilo utiecť za pomoci priateľa a pravdepodobne milenca kráľovnej, švédskeho aristokrata Axela Fersena. Na ceste za slobodou ich spoznali ľudia a dav ich takmer zlynčoval. Boli prevezení do väzenia v Temple. Súdny proces nebol vedený s kráľom, ale už iba s občanom Capetom, čo bolo považované za bodku „kráľovskej“ minulosti. Bol obvinený z vlastizrady a neskôr ho uznali za vinného. Dňa 20. januára 1793 Národný konvent odsúdil Ľudovíta XVI. na smrť, o deň neskôr ho popravili na gilotíne na Place de la Révolution v Paríži. Mária Antoinetta bola obvinená okrem iného aj z plytvania štátnymi financiami. Popravili ju na tom istom mieste 16. októbra 1793 vo veku 37 rokov.
reklama
