Narodila sa v malom anglickom mestečku Grantham a tento rok v októbri od tej chvíle uplynulo sto rokov. Jej otec Alfred Roberts, obchodník s potravinami a miestny metodistický kazateľ, bol aktívny v komunálnej politike. Mama Beatrice sa starala o domácnosť a obchod. Rodina žila v skromných podmienkach. Margaret od detstva pomáhala v obchode, kde sa učila disciplíne a šetreniu. Na tvrdú prácu a vzdelanie sa u nich kládol veľký dôraz. Už ako dievča sa zaujímala o politiku.
Vďaka štipendiu sa dostala na Oxfordskú univerzitu, kde študovala chémiu. Po ukončení školy chvíľu pracovala ako chemička, ale politika ju lákala viac, preto sa rozhodla doplniť si vzdelanie a vyštudovala právo. V roku 1954 sa kvalifikovala ako advokátka so špecializáciou na daňové právo. Tento mix vedy, logiky a práva jej neskôr veľmi pomohol v politike – bola racionálna, systematická a vždy argumentovala vecne, nie emocionálne.
Politické začiatky
V roku 1950 kandidovala za Konzervatívnu stranu vo voľbách do parlamentu. Bola najmladšia kandidátka, mala iba 24 rokov, a hoci prehrala, zaujala svojím vystupovaním. V tomto období sa zoznámila so svojím manželom Denisom Thatcherom, úspešným obchodníkom, za ktorého sa vydala v roku 1951. V roku 1953 sa im narodili dve deti – dvojičky. Právnické vzdelanie teda dokončovala pri malých dvojčatách. Na voľbách v roku 1955 sa nezúčastnila, keďže jej deti boli ešte malé. V dolnej komore parlamentu sa presadila v roku 1959, keď úspešne kandidovala za londýnsku štvrť Finchley. V parlamente si rýchlo získala povesť dobre pripraveného a pracovitého poslanca. Po volebnom víťazstve konzervatívcov v roku 1970 zastávala pozíciu ministerky školstva a vedy. Tu prvýkrát zažila veľkú vlnu kritiky zo strany občanov a novinárov. Bola nútená hľadať spôsoby, ako znížiť štátne výdavky, a musela urobiť aj škrty vo svojom rezorte. Jedným z nich bolo aj zrušenie bezplatného mlieka pre deti nad sedem rokov. Za toto rozhodnutie si vyslúžila označenie „zlodejka mlieka“.
Margaret Thatcher a prezident USA Ronald Regan.
Thatcherizmus
Po porážke konzervatívcov vo voľbách sa zúčastnila na súťaži o post lídra strany, ktorú vyhrala. V roku 1975 sa tak stala prvou ženou v histórii, ktorá viedla britskú Konzervatívnu stranu. Stala sa aj prvou ženskou premiérkou Spojeného kráľovstva, keď vyhrala voľby v roku 1979. Na tomto poste pôsobila 11 rokov. V neľahkých začiatkoch na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov jej politiku charakterizovalo prehlbovanie hospodárskej krízy, neustále rastúca inflácia a zvyšujúca sa nezamestnanosť dosahujúca alarmujúce čísla. Vďaka jej pevným postojom a dôslednej realizácii politického programu prišlo postupne k stabilizácii ekonomickej situácie a k rastu. Presadzovala politiku, ktorá neskôr dostala názov thatcherizmus – politiku zameranú na privatizáciu štátnych podnikov, dereguláciu ekonomiky, obmedzenie moci odborov, znižovanie daní pre podnikateľov a znižovanie vládnych výdavkov. Tieto reformy mali za cieľ oživiť britskú ekonomiku, podporiť podnikanie a znížiť štátnu intervenciu, no často vyvolávali kontroverzie a protesty. Niektoré oblasti, hlavne priemyselné regióny, jej politikou utrpeli, zatvorili sa bane a továrne a nezamestnanosť prudko stúpla. Thatcher verila, že krátkodobé obete sú nevyhnutné pre dlhodobý rast a silnú ekonomiku. V priebehu jej vlády tieto opatrenia priniesli ovocie, vytvorili sa nové pracovné miesta, štátne podniky sa stali efektívnejšími, ekonomika sa modernizovala a Spojené kráľovstvo sa stalo konkurencieschopnejším.
Víťazná vojna
Jedným z významných medzníkov jej vlády bola falklandská vojna v roku 1982. Argentínska vojenská junta napadla Falklandské ostrovy, ktoré boli britskou kolóniou od roku 1833, ale Argentína si na ne nárokovala na základe geografickej blízkosti. Británia považovala ostrovy za svoje. Margaret Thatcher reagovala okamžite. Nariadila vyslanie námornej a leteckej flotily trinásťtisíc kilometrov od Británie, aby ostrovy získala späť. Boje trvali približne desať týždňov a Spojené kráľovstvo vojnu vyhralo. Stala sa z nej národná hrdinka.
Pokus o atentát
Nie všetci ju milovali. V roku 1984, počas zjazdu Konzervatívnej strany v Grand Hoteli v Brightone, došlo k bombovému útoku, ktorý mal za cieľ ju zabiť. Výbušninu umiestnila Írska republikánska armáda (IRA), organizácia, ktorá bojovala za odtrhnutie Severného Írska od Spojeného kráľovstva. Bomba vybuchla v noci, zabila päť ľudí a viac než tridsať zranila. Jej hotelová izba bola vážne poškodená. Napriek tomu Železná lady nasledujúce ráno vystúpila s plánovaným prejavom, v ktorom zdôraznila, že terorizmus nikdy nezastraší demokraciu. Mala výborný vzťah s americkým prezidentom Ronaldom Reaganom, ich funkčné obdobia sa prekrývali osem rokov. Vyznávali rovnaké politické hodnoty, podporovali voľný trh, silnú obranu a obaja mali odpor ku komunizmu. Jej vzťah s kráľovnou Alžbetou II. bol iný. Britský historik David Cannadine ho nazval trefne ako „dôsledne korektné, ale nikdy nie srdečné a priateľské“. Thatcher uznávala monarchiu ako tradičnú formu vlády, ale kráľovnej jej prísna politika a dosah reforiem na ľudí neboli ani blízke, ani sympatické. Na rozdiel od premiérky hľadala skôr kompromis a konsenzus ako konfrontáciu a konflikt.
Zničený Grand Hotel v Brightone po atentáte na Margaret Thatcher, 1984.
Tretie voľby
V roku 1987 vyhrala tretie voľby za sebou, ale jej popularita začala slabnúť. Najväčšiu kritiku vyvolala takzvaná daň z hlavy – paušálny poplatok, ktorý predstavoval rovnakú sumu. Pre chudobných to bola veľká záťaž, zatiaľ čo bohatí to sotva pocítili. Výsledkom boli masové protesty a nezhody vo vlastnej strane. V roku 1990 bola nútená po jedenástich rokoch vo funkcii premiérky odstúpiť. Zostala ešte poslankyňou v Dolnej snemovni. Po dvoch rokoch z aktívnej politiky úplne odišla. Cestovala po svete, prednášala o ekonomike, slobodnom trhu a politike. Stretávala sa so svetovými lídrami. Kráľovná Alžbeta II. ju povýšila do šľachtického stavu, čo jej umožnilo zasadnúť do Snemovne lordov. Zomrela 8. apríla 2013 vo veku 87 rokov. Navždy si ju budeme pamätať ako ženu, ktorej rozhodnosť, vytrvalosť a vízia pretvorili Spojené kráľovstvo i celosvetové dejiny.
CV BOX
Margaret Thatcher (narodila sa 13. októbra 1925 v britskom Granthame) bola bývalá premiérka Spojeného kráľovstva a predsedníčka Konzervatívnej strany.
Do aktívnej politiky sa zapojila v 50. rokoch 20. storočia. V roku 1959 bola zvolená do Dolnej snemovne ako poslankyňa. V rokoch 1970 – 1974 pôsobila ako ministerka školstva. V roku 1975 – 1990 bola líderkou Konzervatívnej strany. Zapísala sa do dejín ako prvá žena vo funkcii premiérky Spojeného kráľovstva.
Presadzovala ekonomické reformy, privatizáciu štátnych podnikov, znižovanie vplyvu odborov. Viedla krajinu počas falklandskej vojny v roku 1982 a posilnila postavenie Británie v NATO.
Bola tvrdá a nekompromisná. Výrokom na konto Sovietskeho zväzu v roku 1976 počas prejavu o bezpečnosti a politike „Rusi dávajú prednosť zbraniam pred maslom, my dávame prednosť všetkému pred zbraňami“, si vyslúžila od ruských novín prezývku „Železná lady“.
Jej politika polarizovala spoločnosť, podporu mala medzi podnikateľmi a strednou triedou. Odborári a chudobnejšie vrstvy ju kritizovali. Zanechala nezmazateľnú stopu v britskej, ale aj v celosvetovej politike. Zomrela 8. apríla 2013.
reklama
