Zastihnout ji na telefonu a ve volném čase je téměř nemožné. Lucia Kurilovská, slovenská právnička a státní tajemnice na ministerstvu vnitra, začíná pracovní den brzo ráno a končí pozdě večer. Řeší kriminalitu, aktuálně kyberšikanu, vzdělává sebe i pracovníky svěřených oborů, pečuje o horskou službu a o hasiče a do toho učí na fakultě. A to bezpochyby není všechno. Když má výjimečně volno, dívá se na kriminálky...
Jaké úkoly jste si dala, když jste začínala na postu tajemnice? Daří se vám je plnit?
Bola to a stále je prevencia kriminality. Chcela som vytvoriť kriminologický inštitút, čo sa podarilo, takže teraz sme vo fáze obsadzovania miest, plánujeme spoluprácu s jednotlivými fakultami, pripravujeme rôzne legislatívne úpravy. Prevzala som aj horskú službu, starám sa o vzdelávanie dobrovoľníkov a pripravujem novelu zákona o horskej službe, ktorá je práve v pripomienkovej fáze. Ďalšou úlohou bolo prepojenie generálnej prokuratúry a špeciálnej policajnej jednotky v oblasti obchodov s ľuďmi, podpora dobrovoľných hasičských zborov, legislatívne úpravy na základe pripomienok priamo od hasičov. A tiež snaha o zlepšenie verejného poriadku prostredníctvom legislatívnej podpory mestských polícií.
Co považujete v oblasti kriminality za současný nejvážnější problém?
Kyberkriminalitu. Čelíme útokom tých, ktorí sa zameriavajú na takzvané mäkké ciele – čiže miesta s veľkou koncentráciou osôb a zároveň nízkou úrovňou zabezpečenia proti násilným útokom. Sú to rôzne nástražné výbušné systémy v základných aj stredných školách, na univerzitách a podobne. S týmito kyberhrozbami treba bojovať. Presúvajú sa aj do virtuálnej oblasti – ide o extrémistické hrozby alebo o šikanovanie v komunite mladých, kde, bohužiaľ, registrujeme rastúce čísla. Je veľmi často skrytá, odohráva sa v tichosti medzi žiakmi a pedagógovia ju často nevedia rozoznať a pomenovať.
Nakolik se daří viníky kyberšikany odhalit a potrestat?
Na Slovensku máme nástroje na to, aby bol dotyčný potrestaný. Obťažnejšie je vysledovať digitálnu stopu konkrétneho páchateľa, zvlášť, keď siaha cez viacero domén.
Jste jednou z prvních evropských zemí, která zakázala mobily ve školách. Pomáhá to podle vás snížit riziko těchto činů?
Po odborných debatách s detskými psychológmi, sociológmi a učiteľmi sa jasne ukázalo, že mobily nielen narúšajú výučbu, ale výraznou mierou sa podpisujú pod psychickou nepohodou detí či mládeže. Takže, áno, som presvedčená, že je to cesta k tomu, ako tieto riziká znižovať.
Podílíte se na řadě projektů v česko-slovenské spolupráci. Který vás v poslední době nejvíc potěšil?
Nedávno som bola na veľkom kongrese, kde o svojich skúsenostiach hovorili zástupcovia slovenských a českých hasičských zborov. O túto oblasť sa zaujímam dlhší čas a mám radosť, že sa spolupráca darí, je na vysokej úrovni. Podobné je to s horskou službou alebo kyberšikanovaním, o ktorom sme hovorili – aj tu funguje aktívne spoločná výmena skúseností a informácií. Nedávno sme mali slovensko-český seminár na tému ochrany mäkkých cieľov.
Na svém facebookovém profilu míváte občas ne zcela příjemné reakce od lidí. Jak na podobné projevy reagujete, mažete je?
Nerobia mi dobre. Beriem si to osobne a trochu sa ich snažím filtrovať. A veľa premýšľam o tom, akí ľudia to sú a prečo majú potrebu takto komunikovať. Pokiaľ ide o konštruktívny názor, tak ho, samozrejme, vítam. Našťastie je viac tých pozitívnych komentárov a radosť mi robí aj mnoho milých reakcií pri osobných stretnutiach alebo verejných vystúpeniach. A som za to vďačná.
Pohybujete se profesně v oborech, kde dominují muži. Jak se mezi nimi jako žena cítíte? Dávají vám někdy najevo nedůvěru?
Som v tomto rezorte už pomerne dlho. Takže prejavy nedôvery nevnímam alebo si ich nepripúšťam. Skôr dostávam jemné ohlasy od policajtov alebo hasičov, prípadne členov policajnej akadémie. Najsilnejšie si asi uvedomujem dominantný mužský svet, keď mám niektoré aktivity viac prepojené s politikou, tam to je najzreteľnejšie. Ale ja si viem svoj post obhájiť! Mimochodom, keď o tom hovoríme – posledné roky si všímam, že záujem dievčat o štúdium na policajnej akadémii narastá.
To je zajímavé zjištění.
Je to tak. V jednom ročníku už Akadémia Policajného zboru mala dokonca viac dievčat ako chlapcov. Istý nemenovaný politik to komentoval vetou: No to je strašné! A otočil sa ku mne so slovami: To robíte vy, ste ich vzorom, ony vás nasledujú. Myslím, že to nebol kompliment... Ale mne to lichotilo.
Očividně to někteří muži obtížně snášejí. Čím si vysvětlujete, že zájem žen o tento obor stoupá?
Policajná práca má svoje príťažlivé momenty. Navyše ženy sú veľmi často vynikajúce vyšetrovateľky, majú dobrý postreh a sú skvelé psychologičky. Ostatne mávajú aj lepšie výsledky na prijímacích skúškach. A to niekedy aj vo fyzických schopnostiach, napríklad v bojovom umení.
Váš pracovní zápřah je opravdu vydatný. Zbývá vám vůbec čas na soukromí?
Veľmi ho nie je, to je pravda. Žijem však s dcérou, ktorá má 26 rokov, pracuje na ministerstve školstva a je veľmi šikovná a samostatná. Aj vďaka tomu si môžem dovoliť venovať viac času práci a projektom, ktoré ma napĺňajú. Keď sa ma niekto pýta, ako sa mám, odpovedám, že dobre – pracovne. Okrem tajomníckej práce ešte učím, pôsobím vyše tridsať rokov na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. A veľmi ma to baví.
Takže když se večer s dcerou sejdete, asi neprobíráte počasí nebo recept na bábovku…
Naozaj máme dosť jasné témy – pracovné. Ale aby som nepreháňala, obe nás zaujíma napríklad móda, niektoré veci si navzájom požičiavame alebo ich máme dokonca spoločné. Rady si spolu zájdeme k mojej kamarátke návrhárke pozrieť sa, čo pekné má k dispozícii, a dáme si kávu. Móda je pre mňa taká malá psychohygiena.
A kromě módy, kde dobíjíte energii?
Športom alebo čítaním. Prípadne sledovaním filmov alebo seriálov.
Radši se neptám, jestli jsou to kriminálky...
To viete, že sú. Idem stále v rovnakej téme. Mám rada český seriál Specialisté. A baví ma slovenský spisovateľ Dominik Dán, podľa ktorého kníh vznikol okrem iného seriál Kriminálka Staré Mesto.
A váš nejoblíbenější detektiv?
Poirot! Jednoznačne. Agatha Christie bola geniálna. Hlavne tým, ako rafinovane rozprávala a prepájala zápletky. Navyše ten opis prostredia! Pri jej sfilmovaných detektívkach ma okúzľuje tá elegantná retro nálada interiérov i exteriérov 30. rokov. To je moja veľká potecha.
Autorka je redaktorkou Deníku
CV BOX
Lucia Kurilovská (narodila se 21. prosince 1967 v Popradu) je první státní tajemnice Ministerstva vnitra Slovenské republiky a profesorka v oboru trestní právo.
Vystudovala Právnickou fakultu Univerzity Komenského v Bratislavě, kde dodnes vyučuje na katedře trestního práva, kriminologie a kriminalistiky.
Působila či působí mimo jiné jako generální ředitelka Sekce trestního práva na MV SR, poradkyně ministra spravedlnosti a rektorka Policejní akademie.
V roce 2023 se za HLAS-SD stala poslankyní Národní rady. Mandát však vzhledem k postu tajemnice na MV SR neuplatňuje.
Je rozvedená, má dceru. Mezi její zájmy patří sport, procházky historickými uličkami, četba a móda.
