Celý profesní život se Ján Kubiš pohybuje v prostředí diplomacie. Ať na ministerstvu zahraničí, ve strukturách OSN, v OBSE, nebo ve strukturách EU. Je nositelem několika státních vyznamenání udělených v Rakousku, Francii, Afghánistánu či v Libanonu. V roce 2021 se vrátil na Slovensko a nyní je poradcem prezidenta Petra Pellegriniho.
V jakém stavu jsou na konci české vlády Petra Fialy česko-slovenské vztahy?
Naše vzťahy sú na prijateľnej, stále v zásade nadštandardnej úrovni. Vzťahy medzi oboma národmi, medzi ľuďmi ostávajú na dobrej vlne spolunáležitosti, danej spoločnou históriou priateľstva a vzájomného porozumenia dvoch najbližších národov a dnes dobrých susedov. K tomu nám dopomáhajú široké medziľudské kontakty, prehlbujúca sa spolupráca a mnohé spoločné záujmy v rámci EÚ. Stačí spomenúť z jednej strany množstvo študentov zo Slovenska v Česku, za čo sme vďační, aj neutíchajúci záujem českých turistov o Slovensko, ako aj rodinné zväzky. Prebiehajú aj kontakty na medzivládnej úrovni, i keď boli medzivládne vzťahy negatívne poznamenané najmä rozdielnym prístupom oboch súčasných vlád k vojne na Ukrajine v dôsledku ruskej agresie, rozporov ohľadom príčin konfliktu, východísk na jeho ukončenie a z toho vyplývajúcich rozdielnych pohľadov na bezpečnostné riziká, ako ich pre seba chápu obe strany. Aj obaja prezidenti sa stretávajú pri rôznych príležitostiach. Nehovoril by som preto o kríze, ale o nesúlade. Za podmienky pretrvávajúcej ochoty prezidenta Trumpa o sprostredkovanie by sa mohlo nájsť politické riešenie tejto vojny. Konflikt zrejme nemá vojenské riešenie, k čomu sa dnes prikláňa aj vrcholný establišment Českej republiky. Dosiahnutie mieru na Ukrajine prostredníctvom rokovaní odstráni hlavnú príčinu sváru medzi vládnymi predstaviteľmi oboch štátov, nezávisle od výsledku nadchádzajúcich volieb v ČR. Musím spomenúť ešte jeden faktor vzájomných vzťahov. Radi sa navzájom porovnávame, pretože sa navzájom neberieme ako cudzie entity. Niekedy to však prepálime, keď podporujeme opozičných predstaviteľov a aktivity, keď necitlivo, najmä v období okolo volieb, zneužívame komentovanie vývoja a káuz u susedov na ovplyvňovanie voličov u seba. Žiaľ, s vervou sa na tom zúčastňujú známe osobnosti politického a spoločenského života, ktorí si často asi neuvedomujú, ako tým môžu poškodiť našim vzťahom. Sme už dva suverénne štáty s vlastným vnútorným vývojom, vlastnými rozpormi a problémami, ktoré si primárne musíme riešiť doma svojimi silami.
Slovensko i přes oficiální ukončení vládní pomoci dál pomáhá Ukrajině komerčním vývozem zbraní a munice. Je to tak?
Obranný priemysel SR sa so súhlasom vlády SR na komerčnom základe významne podieľa na pomoci Ukrajine dodávkami munície a zbraní vrátane húfnic. Pri delostreleckej munícii ide o státisíce kusov najžiadanejších kalibrov. Významná časť munície získanej v rámci muničnej iniciatívy ČR tiež prechádza cez slovenské zbrojovky, ktoré tak zabezpečujú jej použiteľnosť. SR pomáha Ukrajine aj dodávkami odmínovacích zariadení a humanitárnej pomoci, podporuje utečencov z Ukrajiny, dodáva Ukrajine elektrickú energiu, reverzom aj plyn. SR tak v pomere k HDP patrí k najvýznamnejším prispievateľom k obrannému úsiliu Ukrajiny. Prebiehajú spoločné rokovania oboch vlád o ďalších formách spolupráce aj s cieľom pomôcť pri budúcej obnove Ukrajiny a tiež pri vstupe Ukrajiny do EÚ. Po nedávnom stretnutí premiéra Fica s prezidentom Zelenským v Užhorode, ktoré obe strany hodnotili ako pragmatické a prínosné, sa plánuje ďalšie stretnutie vlád dvoch štátov v októbri na Slovensku. Slovensko je jediným štátom, s ktorým má Ukrajina takú formu spolupráce.
Z pohledu Slovenska – jaké jsou podmínky pro to, aby byla agrese Ruska proti Ukrajině ukončena přijatelnou mírovou dohodou? Má Ukrajina nadále podporu Slovenska pro svůj vstup do NATO a Evropské unie?
Podmienky na ukončenie agresie musia vzísť z rokovania a dohody Ukrajiny a Ruska, ideálne za sprostredkovania USA s podporou EÚ a širšieho medzinárodného spoločenstva. Dosiahnutie trvalého a udržateľného mieru nie je možné bez dohody o poskytnutí bezpečnostných garancií pre Ukrajinu a tiež Rusko. Európski partneri v rámci koalície ochotní v konzultáciách s USA už posudzujú súbor opatrení, ktoré by také bezpečnostné garancie poskytli Ukrajine. Z hľadiska záujmov SR by mierová dohoda mala byť založená na rešpektovaní medzinárodného práva a takých princípov, ako je nezávislosť, suverenita a územná celistvosť štátov. SR podporuje členstvo Ukrajiny v EÚ s podmienkou splnenia všetkých kritérií, o ktorých sa bude rokovať v rámci prístupových rokovaní, kde bude SR presadzovať aj svoje špecifické záujmy, napríklad v oblasti poľnohospodárstva. Vláda SR nepodporuje členstvo Ukrajiny v NATO.
Jaký je postoj pana prezidenta ke konfliktu kolem Gazy? Překročily i podle něj kroky izraelské vlády v Gaze hranici přijatelnosti, přestože na počátku byl brutální a nelidský útok Hamásu?
SR dlhodobo spolupracuje so štátom Izrael ako s dobrým partnerom a podporuje právo štátu Izrael na sebaobranu pri rešpektovaní princípov medzinárodného práva. SR kategoricky odsúdila neľudský teroristický čin Hamasu z októbra 2023, odsudzuje Hamas za pretrvávajúce zadržiavanie preživších rukojemníkov a telesných pozostatkov tých, ktorí v zajatí prišli o život, a vyzýva na ich okamžité bezpodmienečné vydanie do Izraela. Tiež apeluje na všetky strany vrátane Izraela, aby dodržiavali medzinárodné humanitárne právo. SR podporuje úsilia USA, Kataru a Egypta o dosiahnutie trvalého prímeria, o ukončenie vojny v Gaze. Odsúdila nedávny útok izraelskej armády na Katar aj v rámci OSN, vyjadrila Kataru solidaritu a podporu jeho suverenity. Dlhodobo podporuje trvalé a udržateľné riešenie konfliktu na základe dvojštátneho riešenia, ktoré musí vzísť zo vzájomnej dohody medzi Izraelom a Palestínou. Kritizuje snahy Izraela anektovať Západný breh, budovať tam ďalšie osady. SR svoje postoje ku konfliktu na Blízkom východe aktívne koordinuje v rámci EÚ. Doposiaľ vystupovala proti úplnému prerušeniu dialógu a spolupráce EÚ s Izraelom. SR sa vyslovuje za neobmedzený prístup humanitárnej pomoci pre civilistov v pásme Gazy a kritizuje kroky Izraela, ktoré tomu bránia. Vyslovuje sa za ochranu priestoru na pôsobenie medzinárodných humanitárnych aktérov. Poskytuje humanitárnu pomoc pre Gazu prostredníctvom partnerských štátov v oblasti, zrealizovala dve medicínske evakuácie detských onkologických pacientov s ich rodičmi z pásma Gazy.
Autor je evropským editorem Deníku
CV BOX
Ján Kubiš (narodil se 12. listopadu 1952 v Bratislavě) je slovenský diplomat, bývalý ministr zahraničí a současný poradce prezidenta Petra Pellegriniho pro zahraniční otázky a mezinárodní politiku.
Vystudoval diplomacii na Vysokoškolském státním institutu mezinárodních vztahů v Moskvě, od roku 1976 do roku 1992 pracoval na ministerstvu zahraničních věcí.
V letech 1993–1994 působil jako velvyslanec a představitel Slovenska v OSN a dalších mezinárodních organizacích. V období mezi roky 1994–1998 pracoval jako ředitel Centra OBSE pro prevenci konfliktů a poté až do roku 2005 jako generální tajemník OBSE.
Od roku 2005 do července 2006 působil v Bruselu jako představitel EU pro střední Asii. V lednu 2009 nastoupil na místo výkonného tajemníka Evropské hospodářské komise OSN, od listopadu 2011 působil jako zvláštní představitel generálního tajemníka OSN a vedoucí mise OSN v Afghánistánu (UNAMA), od roku 2019 jako zvláštní koordinátor OSN pro Libanon, v roce 2021 působil jako zvláštní vyslanec OSN v Libyi. Poté se vrátil zpět na Slovensko.
reklama
