Len kúsok za slovenskými hranicami, v rakúskom Burgenlande, sa na vrchole kopca majestátne týči hrad Forchtenstein, ktorý je obklopený nádhernou prírodou. Nie je len historickou pamiatkou, ale aj živým príbehom rodu Esterházyovcov, ktorý prežil stáročia a dodnes očarúva každého návštevníka.
História hradu Forchtenstein siaha až do 14. storočia, keď bol vybudovaný ako pevnosť na ochranu obchodných ciest. Počas nasledujúcich rokov sa jeho majitelia menili, až sa v 17. storočí dostal do rúk významného šľachtického rodu Esterházyovcov. Práve tento rod premenil hrad na unikátnu kombináciu pevnosti a reprezentatívneho sídla. V období bojov s Osmanskou ríšou zohrával dôležitú obrannú úlohu a nikdy nebol dobytý. Vďaka tomu patrí medzi najzachovanejšie historické pevnosti v strednej Európe. Hrad sa vyznačuje hrubými múrmi a bastiónmi, ktoré umožňovali chrániť ho z viacerých strán.
Poklady, ktoré ukrýva
Forchtenstein je dnes známy predovšetkým ako miesto, kde sa nachádzajú jedinečné zbierky Esterházyovcov. Známa je najmä baroková pokladnica „Treasure Chamber“, plná vzácnych predmetov z rôznych období a kútov sveta zo 16. a 19. storočia. Návštevníci tu objavia historické artefakty, umelecké diela, šperky, cennosti, ale aj kuriózne predmety, ktoré boli kedysi uschované v tajných miestnostiach za dômyselnými zámkami. Obzvlášť fascinujúca je zbierka zbraní a vojenského vybavenia. Nachádzajú sa tu historické pušky, meče, brnenia či delá. Veľmi zaujímavé sú aj sklenené granáty – prekvapivo krásne, jemne zelené objekty, ktoré dokazujú, že aj vojenské predmety môžu mať svoj estetický rozmer. Rovnako pôsobivá je kolekcia vojenských kapsičiek a výstroja. Takú bohatú a detailnú zbierku človek len tak niekde neuvidí. Veľmi zaujímavé sú aj historické vlajky, ktoré reprezentovali víťazstvá v bojoch a mali silný symbolický význam. Nejde teda len o bežné exponáty, ale o predmety, ktoré priamo rozprávajú príbehy konkrétnych udalostí a konfliktov. Medzi veľmi pozoruhodné exponáty patria vojenské stany a textilné trofeje z Osmanskej ríše. Nejde o obyčajné stany – sú bohato zdobené, farebné a predstavujú prestíž a luxus vysokopostavených veliteľov. Do Európy sa dostali ako vojnová korisť a dnes patria medzi unikátne artefakty, ktoré návštevníkom približujú nielen vojnu, ale aj kultúru a život Osmanskej ríše.
Rodinné príbehy a umelecké dedičstvo
Hrad již dlouhá léta uchovává své historické poklady a zpřístupňuje je budoucím generacím. Zbierky odrážajú nielen politický a vojenský význam rodu, ale aj jeho záujem o umenie, vedu a kultúru. Je zároveň miestom, kde ožíva história rodu Esterházyovcov prostredníctvom portrétov a umeleckých diel. Portréty zachytávajú významné osobnosti rodu, medzi ktorými vyniká najmä princ Pavol I. Esterházy či gróf palatín Mikuláš Esterházy. Galériu dopĺňajú portréty významných šľachtičných, ako je napríklad Barbara Frangepan či Ursula Nádasdy, ktoré ilustrujú dôležité prepojenia rodu s ďalšími aristokratickými rodinami. Spolu tak vytvárajú fascinujúcu vizuálnu kroniku jednej z najvýznamnejších dynastií strednej Európy. Mimoriadne zaujímavý je portrét Magdalény Ocskay, ktorá pochádzala zo šľachtického rodu Ocskayovcov z obce Očkov. Tento obraz je dnes súčasťou zbierky Esterházy Privatstiftung a patrí medzi rodinné portréty zo 17. storočia. Magdaléna bola manželkou Jána Esterházyho z grófskej vetvy Csesznekovcov. Jej portrét nesie aj historický nápis z roku 1672, ktorý ju označuje ako milovanú manželku vicegenerála győrskej župy. Tento obraz predstavuje krásne prepojenie slovenskej a rakúskej histórie. O to výnimočnejšie je, že si ho osobne prišli pozrieť aj potomkovia rodu Ocskayovcov. Aj my sme mali možnosť byť súčasťou tejto chvíle a zažiť atmosféru, keď sa minulosť prepojila so súčasnosťou.
Miesto, ktoré vás vtiahne
Návšteva hradu Forchtenstein však nie je len o histórii a exponátoch. Je to zážitok, ktorý si človek nesie v sebe ešte dlho po odchode. Už samotné nádvorie očarí svojou atmosférou. Nachádza sa tu historická studňa, ktorej hĺbku nám sprievodkyňa ukázala jednoduchým, ale fascinujúcim spôsobom – vyliala šálku vody a my sme počítali sekundy, kým voda dopadla na dno. Personál hradu je mimoriadne milý a profesionálny. Naša sprievodkyňa rozprávala až štyrmi jazykmi a dokázala pútavo priblížiť históriu každému návštevníkovi. Jej výklad bol plný zaujímavostí, humoru aj príbehov zo zákulisia hradu. Jedným z nich bol aj duchársky príbeh, ktorý do deja vniesol tajomnú atmosféru. Počas jednej zo svojich prvých služieb s názvom Noc na hrade, keď bola pani sprievodkyňa v noci na hrade sama, počula na poschodí nad sebou rozhovor dvoch mužov. Keď sa išla presvedčiť, nikto tam nebol. Dokonca to nepotvrdili ani bezpečnostné kamery. Možno tak hrad stále ukrýva nielen poklady, ale aj duchov minulosti.
reklama
