Osobnosti

Eduard Kukan: Fair play v politike aj v živote

Publikováno: 5. 4. 2022
Autor: Milan Kňažko
Foto: Foto Wikimedia, Leila Paul
logo Sdílet článek

Opustil nás politik, akých bolo málo a dnes ich je paradoxne ešte menej. Uvážlivý, vzdelaný, s kultúrnym zázemím, ktoré bolo jeho integrálnou súčasťou. Človek vnímavý, s diplomatickým slovníkom, ponúkajúci rozumný kompromis aj v konfliktných situáciách, čo je v politickej praxi nevyhnutné. Eduard Kukan.

Keď sa v lete 1992 rozhodlo o rozdelení republiky, začal som budovať ministerstvo zahraničných vecí a súčasne hľadať kandidátov na posty veľvyslancov na naše budúce zastupiteľstvá. Oslovil som všetkých diplomatov na federálnom MZV, pochádzajúcich zo Slovenska. Nebolo ich veľa a tí, ktorí zastávali funkcie veľvyslancov, sa dali zrátať na prstoch. Treba si pripomenúť, že ak niekto zo Slovenska chcel byť diplomatom, vyžadovala sa minimálne trojročná prax na MZV v Prahe. Jedným z nich bol aj Edo Kukan. V tom čase pôsobil ako veľvyslanec pri OSN v New Yorku za Československo. Po krátkom telefonáte a následnom osobnom stretnutí Edo Kukan súhlasil, že bude zastupovať Slovensko.

V januári 1993 ma už na pôde OSN predstavoval generálnemu tajomníkovi Butrus Butrus-Gálímu. Keď sa nám začiatkom roka 1994 podarilo odvolať Mečiara, ako predseda Demokratickej únie som znovu oslovil Eda Kukana, aby sa stal ministrom zahraničných vecí v Moravčíkovej vláde. Tento post zastával až do novembra 1994, teda až do predčasných volieb, ktoré vyhral Mečiar. Po „noci dlhých nožov“ nastúpil mečiarizmus a ocitli sme sa v opozícii. Každý, kto dovtedy niečo znamenal, bol parlamentnou väčšinou zvolený, za trest, do výboru pre životné prostredie. Bol to najväčší výbor v Národnej rade SR a súčasne jediný, v ktorom sme ako opozícia mali väčšinu.

V opozícii sme prežívali turbulentné obdobie a Slovensko sa stávalo čím ďalej, tým viac „čiernou dierou“ Európy. Podarilo sa nám zmobilizovať, založili sme Slovenskú demokratickú koalíciu. Demokratická únia, spolu s KDH, sa stala jej dominantnou súčasťou. Po voľbách 1998 sa nám podarilo získať parlamentnú väčšinu a nastúpila prvá Dzurindova vláda. Edo sa stal ministrom zahraničných vecí a určite aj vďaka jeho pôsobeniu sme vracali Slovensko na koľajnice vedúce správnym smerom. V roku 2000 bola popularita SDK z rôznych dôvodov na slabej polovici pôvodných volebných preferencií, a tak sme s Dzurindom, Šimkom, Kukanom a ďalšími založili SDKÚ, teda Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu. V tomto názve sa písmená DÚ nevyskytujú náhodou.

Nemôžem obísť Edovo nadšenie pre šport, presnejšie pre tenis. Počas tých dlhých rokov sme spolu zohrali stovky zápasov. Vo štvorhre sme vždy hrali spolu a bez ohľadu na výsledky sme mali pocit víťazstva, pretože radosť z hry bola dôležitejšia. Zúčastnili sme sa aj európskych parlamentných turnajov, napríklad v Zürichu a vo Varšave.

Edo hral fair play v tenise, v politike aj v živote. Bude nám chýbať. V tomto prípade to nie sú len obvyklé slová na záver.



Autor je herec a bývalý poslanec Federálneho zhromaždenia a neskôr Národnej rady SR, bývalý federálny minister zahraničných vecí a exminister kultúry SR.

reklama

https://www.weedy.cz https://www.weedy.cz https://www.weedy.cz

Mohlo by vás zajímat

Více článků